Informácia o rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 7/2021 o návrhu prezidentky Slovenskej republiky na preskúmanie súladu predmetu referenda s Ústavou Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky („ďalej aj „ústavný súd“) na neverejnom zasadnutí pléna 7. júna 2021 vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 7/2021 o návrhu prezidentky Slovenskej republiky na preskúmanie súladu predmetu referenda s Ústavou Slovenskej republiky rozhodol, že predmet referenda s otázkou v znení „Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa voľby do Národnej rady Slovenskej republiky vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda?“ nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 a s čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 73 ods. 1, čl. 81a, čl. 82 ods. 5 a čl. 93 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky(ďalej aj „ústava“).

Vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že občania v referende priamo vykonávajú zákonodarnú moc, pričom výsledok platného referenda má právnu silu ústavného zákona a je priamo záväznou právnou normou. Ústavný súd tým rešpektoval z ústavy vyplývajúcu skutočnosť, že občania ako nositelia štátnej moci majú právomoc v referende rozhodovať o dôležitých otázkach verejného záujmu.

Každý výkon štátnej moci, a to aj priamo občanmi v referende, však podlieha obmedzeniam vyplývajúcim z ústavy. Referendum síce môže ústavu aj meniť, nemôže ju však poprieť, respektíve porušiť charakter Slovenskej republiky ako demokratického a právneho štátu.

Ochranou pred uvedenými nežiaducimi zmenami ústavy prijatými v referende je existencia materiálneho jadra ústavy. Materiálne jadro ústavy je tvorené najdôležitejšími ústavnými hodnotami, medzi ktoré patria tak základné práva a slobody, ako aj princípy právneho štátu. Pri posudzovaní súladu predmetu referenda s ústavou preto ústavný súd skúma, či predmet referenda materiálne jadro ústavy nenarúša.

Jedným z princípov právneho štátu je aj princíp všeobecnosti právnych noriem (generality práva), prostredníctvom ktorého sa chráni ústavná deľba moci a jeho dodržiavaním sa predchádza svojvôli pri správe verejných vecí a rozhodovaní o slobode jednotlivcov.

Sporný predmet referenda je v rozpore s princípom generality práva, pretože so silou ústavného zákona by v jednom konkrétnom prípade obchádzal ústavou zakotvené pravidlá týkajúce sa tvorby a fungovania národnej rady ako ústavodarného a zákonodarného orgánu. Zároveň by porušil aj v súčasnej ústave zakotvený spôsob deľby štátnej moci, ktorý je taktiež súčasťou materiálneho jadra ústavy.

V rozpore sústavou a princípmi všeobecnosti právnych noriem a deľby štátnej moci by totiž predmet referenda jednorazovo a pre konkrétny prípad obchádzal ústavné články, v zmysle ktorých je volebné obdobie národnej rady štvorročné a národnú radu rozpúšťa prezident Slovenskej republiky. Uvedené ústavné články pritom do budúcna zostávajú zachované, v zmysle platného výsledku referenda by neplatili len pre konkrétnu situáciu.

Ak by ústavný súd pripustil takéto prelamovanie všeobecných ústavných pravidiel, potom by otvoril cestu k takým zásahom do ústavy, prostredníctvom ktorých by bolo možné odstrániť bariéry chrániace občanov pred zneužitím štátnej moci. Kedykoľvek by bolo možné jednorazovo rušiť rozhodnutia štátnych orgánov výkonnej a súdnej moci, zasahovať do ich zloženia, meniť ich právomoc, ako aj ustanovené pravidlá ich činnosti a vzájomných vzťahov. Ústavný poriadok by už nebol priestorom zabezpečujúcim slobodu a autonómiu jednotlivca prostredníctvom jasných a predvídateľných pravidiel.

Ústavný súd v žiadnom prípade netvrdí, že organizátorom referenda ide o už uvedené ciele, musí však myslieť na následky, ktoré by jeho rozhodnutie mohlo mať v budúcnosti. Demokracia bez rešpektovania pravidiel prestáva byť demokraciou.

Zásah do ústavou stanovenej dĺžky volebného obdobia národnej rady prostredníctvom hlasovania občanov v budúcnosti nemožno vylúčiť. Tento nástroj je však potrebné vytvoriť predpísaným spôsobom – zmenou znenia ústavy, ktoré také hlasovanie výslovne upraví.

Podľa § 67 zákona o ústavnom súde pripojili k uvedenému nálezu odlišné stanoviská, ktoré sa týkajú výroku a odôvodnenia rozhodnutia, sudkyňa Jana Laššáková, sudca Miroslav Duriš a sudca Peter Straka.

Plné znenie rozhodnutia aj s odôvodnením a odlišnými stanoviskami sudcov bude vyhlásené v zbierke zákonov a následne bude zverejnené na webovom sídle ústavného súdu v súlade s doterajšou praxou.

(Tlačová správa č. 28/2021 a č. 29/2021)