Archív časopisu Súkromné právo
- Súkromné právo
- Zo súdnej praxe
- Právny obzor
- Justičná revue
- Legal point
- Bulletin ODAK
- Paneurópske právnické listy
Nejnovější číslo
Príspevok sa s použitím pojmového aparátu ekonomickej analýzy práva, teórie transakčných nákladov a teórie neúplných zmlúv zameriava na samotný akt tvorby legislatívy. Tú chápe ako produkciu pod tlakom transakčných nákladov s predvídateľnými spôsobmi zlyhania. Na navrhovanej úprave spoločného imania manželov ilustruje tzv. nedokončenú funkčnú asimiláciu, čiže stav, keď sa inštitúty prepracujú na autonómnej vrstve, no ostávajú nedokončené na systémovo-kolektívnej vrstve. Práve na nej však spoločensky záleží viac. Nedostatky v dizajne však nie sú náhodným opomenutím, ale rovnovážnym stavom. Vo výsledku sú len nepriznanou delegáciou reziduálnych kontrolných práv na súdy. Tento jav prežíva legislatívny proces, keďže kvalita systémovo-kolektívnej vrstvy má počas neho povahu credence good.
Príspevok
1)
je fúziou poznatkov z domácej doktríny a aplikačnej praxe a z právnych úprav Nemecka a Rakúska, v ktorých sa moderná úprava predbežnej či dočasnej súdnej ochrany zrodila a spolu so švajčiarskou úpravou obsahujú viacero inšpiratívnych podnetov pre vylepšenie ustanovení Civilného sporového poriadku o neodkladných a zabezpečovacích opatreniach. Keďže, podľa nášho názoru, na Slovensku prevažuje názor, že neodkladné opatrenia slúžia na ochranu žalobcu, do ktorého práv či záujmov žalovaný zasahuje, na viacerých miestach poukazujeme na jednostrannosť takéhoto pohľadu a zameriavame sa na posilnenie ochrany žalovaného, zvlášť v prípadoch, ak žalobcov návrh na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia nie je vedený s dobrým úmyslom.
Príspevok sa zaoberá postavením digitálnych dôkazov v civilnom sporovom konaní a ich významom v podmienkach postupnej digitalizácie súkromnoprávnych vzťahov. Analyzuje možnosti a limity ich uplatnenia v rámci platnej procesnej úpravy Civilného sporového poriadku, ktorý nepozná osobitnú kategóriu digitálneho dôkazu, no umožňuje ich začlenenie prostredníctvom všeobecných ustanovení o dokazovaní. Pozornosť sa sústreďuje najmä na otázky autenticity, integrity a čitateľnosti digitálnych výstupov, ako aj na rozdelenie dôkazného bremena medzi sporové strany. Osobitná pozornosť je venovaná procesným úskaliam znaleckého dokazovania pri digitálnych dôkazoch, najmä v situáciách, keď posúdenie technických aspektov presahuje bežné poznatky súdu a strán. Analýza je doplnená o reflexiu relevantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR a o vývojové súvislosti vyplývajúce z návrhu nového Občianskeho zákonníka.