Občianske právo

Skutkový stav Žalobca sa domáhal, aby súd určil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností. Svoju žalobu odôvodnili tým, že po nebohom poručiteľovi prebehlo dedičské konanie. Po predbežnom vyšetrení boli k...

Skutkový stav Súd prvej inštancie uznesením z 21. januára 2023 konanie z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom zastavil a žalovaným v 1. a 2. rade nepriznal nárok na náhradu trov...

Článok sa zaoberá elektronickým doručovaním v civilnom konaní so zameraním na "konkurenciu" medzi formálne chápanou fikciou doručenia a materiálnou požiadavkou reálnej informovanosti adresáta. Analyzuje vzťah Civilného sporového poriadku a zákona o e-Governmente, pričom poukazuje na kogentnú povahu doručovania do aktivovanej elektronickej schránky a na význam § 32 a § 33 zákona o e-Governmente pre vznik a prelomenie fikcie doručenia. Na základe judikatúry Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR rozpracúva kritériá, za ktorých je uplatnenie fikcie doručenia ústavne akceptovateľné, a zaoberá sa otázkou, ako majú súdy pristupovať k tvrdeniam o technických výpadkoch systému elektronických schránok. Pozornosť venuje aj situáciám, keď procesná strana (príp. účastník) taktizuje pri preberaní elektronických zásielok alebo sa s obsahom rozhodnutia oboznámi nahliadnutím do elektronického spisu, pričom formálne prevzatie odkladá. V komparatívnej rovine článok vychádza zo skúseností Českej republiky s fikciou doručenia pri dátových schránkach a zdôrazňuje potrebu rovnováhy medzi právnou istotou, efektívnosťou konania a ochranou práva na spravodlivý proces. V závere formuluje návrhy de lege ferenda smerujúce k lepšiemu prepojeniu Civilného sporového poriadku a zákona o e-Governmente, k precizovaniu pravidiel pre technické výpadky a k obmedzeniu procesného taktizovania pri elektronickom doručovaní.

Článok sa zaoberá problematikou právnej možnosti zabezpečovania nárokov poškodených osôb prostriedkami podľa Civilného sporového poriadku, a to v situáciách, kedy si poškodení svoje nároky uplatnili v adhéznom konaní, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou trestného konania. Autor tak reaguje na právne závery vyplývajúce z recentnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, konkrétne z rozhodnutia R 4/2025. Autor prostredníctvom článku vymedzuje povahu adhézneho konania a nárokov, ktoré sú v ňom uplatňované, a následne analyzuje, či civilná procesualistika umožňuje tieto nároky zabezpečovať inštitútom zabezpečovacieho opatrenia. Autor sa napokon v článku venuje aj porovnaniu efektivity a právnych účinkov zabezpečovania nárokov poškodeného prostriedkami civilného a trestného práva.

"Ak sú predmetom vydania dedičstva nehnuteľnosti, potom žaloba o vydanie dedičstva (§ 485 OZ) ako osobitná žaloba na plnenie môže obsahovať žalobný návrh (petit) znejúci na určenie vlastníctva."

Katedra občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a Spoločnosť pre súkromné právo organizujú pravidelné Trnavské právnické debaty, ktoré sú zamerané na aktuálne otázky súkromného práva. 1)...

Takto o rok na decembrových večierkoch: "Čítal si už, že predkupné právo spoluvlastníkov je skoro úplne zrušené?" alebo pub-kvízovo: "Vymenuj aspoň tri nové zmluvné typy!". Pri vianočnom stromčeku sa...

ÚVOD Súdny dvor Európskej únie (ďalej aj "SD EÚ" alebo "Súdny dvor") vyniesol 5. júna 2025 rozsudok vo veci C-280/24 Malicník, v ktorom zodpovedal tri prejudiciálne otázky položené Krajským...

OBLASŤ OBČIANSKEHO PRÁVA C-280/24 - Malicník (A.B. proti Slovenskej sporiteľni, a.s.) Dátum podania návrhu 23. apríla 2024 Dátum rozhodnutia 5. júna 2025 Právna oblasť - ochrana spotrebiteľov - aproximácia...

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2024 prerokoval sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava") a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len "Listina"), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor"), práva na ochranu spotrebiteľa podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len "Charta") a práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len "okresný súd") sp. zn. 26Ek/576/2021 z 15. januára 2024 a prijal ju na ďalšie konanie.

Tento článok skúma, ako súdy interpretujú geografické označovanie, aký vplyv mali podobné prípady - napríklad švajčiarska čokoláda, Parmigiano Reggiano či Champagne - na medzinárodné potravinové právo a čo to znamená pre podniky a spotrebiteľov v budúcnosti.

Úvod Na jar roka 2022 sa malý spravodajský portál zameraný na lokálne dianie náhle ocitol v situácii, keď jeho webová stránka prestala byť prístupná väčšine používateľov. Dôvodom bolo rozhodnutie...

Názov príspevku môže znieť prekvapivo, avšak v roku 2021 bola pripravovaná novela Civilného sporového poriadku, ktorá plánovala presunúť konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ako aj ďalšie konania, pri ktorých z hmotného práva vyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami, do Civilného mimosporového poriadku. Nielen táto legislatívna iniciatíva svedčí o tom, že špecifikám tejto skupiny konaní nemusí rámec klasického civilného sporu celkom dobre vyhovovať. Nasledujúcim textom sa pokúsime prispieť do diskusie, či a v akej miere sú pravidlá sporového konania vyhovujúce aj pre konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Článok sa zaoberá hľadaním hraníc medzi nájmom bytu ako pasívnou správou vlastného majetku a nájmom bytu vykonávaným ako zárobková činnosť, ktorá môže nadobudnúť charakter podnikania. V kontexte slovenského právneho poriadku článok analyzuje podmienky, za ktorých sa nájom bytu považuje za podnikanie podľa Obchodného zákonníka, živnostenského zákona a judikatúry. Právna úprava nájmu bytu je konfrontovaná s ustanoveniami o zmluve o ubytovaní, ako aj s českou právnou úpravou. Osobitná pozornosť je venovaná problémom spojeným s využívaním digitálnych platforiem na sprostredkovanie krátkodobého ubytovania (napr. Airbnb). Cieľom článku je kriticky zhodnotiť právnu úpravu nájmu bytu a navrhnúť možné riešenia de lege ferenda.

V predchádzajúcom vydaní časopisu Súkromné právo sme otvorili sériu na seba nadväzujúcich článkov, ktoré sa zaoberajú riešeniami základných otázok medzinárodného práva súkromného a procesného pri súkromnoprávnych vzťahoch s cudzím prvkom, ktorý sa viaže na Ukrajinu. Prvý zo série článkov poskytol základný prierez prameňmi právnej úpravy, ktoré odpovede na tieto otázky ponúkajú, a vysporiadal sa so vzájomnými vzťahmi medzi týmito predpismi.

"Ak do času rozhodovania súdu o žalobe na nahradenie prejavu vôle nedôjde medzi spoluvlastníkmi k dohode, spoluvlastník, ktorý si uplatnil predkupné právo, má právo odkúpiť kúpnou zmluvou prevedený spoluvlastnícky podiel iba pomerne, teda len časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov."

Sloboda svedomia predstavuje jedno zo základných ľudských práv, ktoré tvorí jadro dôstojnosti ľudskej osoby. Jej význam spočíva v spojení morálnej autonómie človeka s jeho vonkajším prejavom v spoločnosti. V prípade dieťaťa nadobúda táto sloboda ešte osobitý rozmer. Existuje totiž rodič ako osoba, ktorej právny poriadok zveruje zodpovednosť za výchovu, starostlivosť a morálny rozvoj dieťaťa. Vzťah medzi právom dieťaťa na slobodu svedomia a právom rodiča vychovávať deti podľa vlastného presvedčenia preto predstavuje citlivý priestor, v ktorom môže nastať kolízia dvoch legitímnych hodnôt - autonómie dieťaťa a rodičovskej autority. Tento článok analyzuje právo dieťaťa na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva v interakcii s rodičovskými právami a povinnosťami. Pozornosť sústreďuje na limity rodičovskej autonómie, princíp najlepšieho záujmu dieťaťa a procesné štandardy pri zásahoch do slobody svedomia. Formuluje tiež metodiku trojstupňového testu (zákonnosť - legitímny cieľ - nevyhnutnosť a proporcionalitu). Cieľom článku je poskytnúť ucelený právny rámec a metodiku posudzovania takýchto zásahov.

1. Predstavme si, že majiteľ motorového vozidla spôsobil neprimeranou jazdou škodu. Jej náhrady sa poškodený môže v takomto prípade domáhať hneď na základe dvoch právnych noriem. Jednak na základe §...

Príspevok sa zaoberá problematikou záujmu maloletého dieťaťa v historicko-právnych súvislostiach, pozornosť ďalej sústreďuje na chápanie pojmu "najlepšie záujmy dieťaťa" v Dohovore o právach dieťaťa prijatého Organizáciou Spojených národov v roku 1989 a napokon sa venuje tomu, nakoľko takému poňatiu pojmu v Dohovore o právach dieťaťa zodpovedá pojem "záujem maloletého dieťaťa" v slovenskom zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ochrana práv cestujúcich leteckou dopravou predstavuje jednu z kľúčových oblastí politiky Európskej únie, ktorej cieľom je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov, mobility občanov či rovnakého prístupu k dopravným službám naprieč členskými štátmi. Príspevok predstavuje jednotlivé pravidlá práva Únie, ktoré sa v tejto oblasti uplatňujú, a objasňuje ich význam prostredníctvom relevantnej judikatúry Súdneho dvora.