Občianske právo

Skutkový stav Okresný súd (ďalej aj "súd prvej inštancie") rozsudkom zo 14. júna 2018 určil, že žalobca v 1. rade je vlastníkom v podiele 1/2 a spolu so žalovanou...

Skutkový stav Žalobca sa domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, v ktorom by žalovanému uložil povinnosť uzavrieť ako darcovi so žalobcom ako obdarovaným darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bude bezodplatný prevod...

Skutkový stav Právna predchodkyňa žalobcov sa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 697,93 eur titulom náhrady výdavkov za jej pobyt v zariadeniach sociálnych služieb, ako aj titulom výdavkov...

Z odôvodnenia I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci 1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu SR (ďalej aj "ústavný súd") 24. augusta 2023 domáhal vyslovenia porušenia...

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 16. apríla 2025 prerokoval sťažnosť sťažovateľov, ktorou namietali porušenie základného práva na súdnu a inú ochranu podľa čl....

V článku sa venujeme otázke obsahových náležitostí upozornenia veriteľa, obchodníka, podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.10.2024 a oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti dlhu podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Pozornosť sa sústreďuje predovšetkým na judikatórny záver formulovaný v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, publikovanom pod R 34/2025. Cieľom článku je kriticky preskúmať, či uvedený právny záver možno odôvodniť prostredníctvom štandardných výkladových metód, alebo či ide o prípad dotvárania práva. Záverom poukazujeme na praktické dôsledky judikátu R 34/2025 pre aplikačnú prax a na jeho vzťah k novej právnej úprave účinnej od 1. novembra 2024.

Vláda SR schválila návrh nového Občianskeho zákonníka, ktorý predstavuje jednu z najvýznamnejších legislatívnych zmien v oblasti súkromného práva za posledné desaťročia. Návrh predložený Ministerstvom spravodlivosti SR nadväzuje na dlhodobý legislatívny zámer rekodifikácie občianskeho práva a reflektuje aktuálne potreby modernej spoločnosti a ekonomiky.

The effect of discharge of debts of a natural person of inheritance proceedings. The discharge of debt of natural persons represents a contemporary phenomenon that, by its effects, significantly interferes with legal relations across almost all areas of law, including inheritance law. As a legal institution, the discharge of debt of natural persons also has a substantial impact on probate proceedings, particularly where the discharge concerns either the decedent or one of the heirs. The contribution analyzes the effects of debt discharge on the course of inheritance proceedings, considering both discharge through bankruptcy and discharge through a repayment schedule, with due regard to the legal framework outlined in the Bankruptcy and Restructuring Act and the Non-Contentious Civil Procedure Code. The authors employ a systematic and comparative analysis of legal provisions, as well as interpretative approaches developed in case law and legal doctrine. The conclusion emphasizes the importance of distinguishing between claims that are subject to discharge and those that are excluded from satisfaction. It claims to be unaffected by discharge, as well as the necessity of refining procedural coordination between insolvency and inheritance proceedings. Key words: Discharge of debts of natural person, Bankruptcy, Repayment schedule, Debtor, Testator, Heir, Inheritance proceedings DZIMKO, J., BARANCOVÁ, A., UŠIAKOVÁ, L.: Vplyv oddlženia fyzickej osoby na dedičské konanie. Právny obzor, 109, 2026, č. 2, s. 129 - 156. https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2026.2.03

To obtain evidence from automated vehicles and advanced vehicle assistance systems. The paper deals with the issue of automated vehicles and their relationship to criminal law, particularly in the area of evidence in criminal proceedings. The introduction analyzes the legal and technical definition of automated vehicles within the European Union and the Slovak Republic, based on the SAE J3016 standard, relevant EU legal acts, and Slovak legislation. The following section focuses on defining the relationship between automated vehicles and criminal law. This is followed by an analysis of the possibility of securing evidence from an Event Data Recorder (EDR), which, according to EU legislation, is an advanced driving assistance system, namely for the purposes of criminal proceedings. EDR data can play a key role in reconstructing traffic accidents and proving criminal offenses, particularly in determining liability and the facts of the case. The paper analyzes the legal possibilities of obtaining and securing data from the EDR system through procedural institutions of the Criminal Procedure Code, also with regard to the principles of legality, proportionality, and subsidiarity. In the following section, the paper focuses on the expected problems of obtaining electronic evidence from fully automated vehicles of levels 4 and 5 according to the SAE standard, which use artificial intelligence. It identifies new legal and technological challenges associated with this. Finally, the current legal restrictions on the use of possible future automated vehicle systems in obtaining evidence for profiling or biometric identification of persons are presented. The article also indicates the growing importance of data generated by vehicle assistance systems and automated vehicles, especially their potential as a source of electronic evidence in criminal proceedings. At the same time, it presents the issue of procedural securing of such evidence in criminal proceedings, both in terms of the existing legal framework and potential future challenges. Key words: autonomous vehicles, artificial inteligence, criminal procedure, e-evidence, EDR, criminal liability VOJTUŠ, F., KORDÍK, M.: K získaniu dôkazov z automatizovaných vozidiel a pokročilých asistenčných systémov vozdiel. *) Právny obzor, 109, 2026, č. 2, s. 157 - 190. https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2026.2.04

Bequest: The Sphinx in the New Civil Code? The study critically evaluates the proposed introduction of the bequest (legatum) into the new Slovak Civil Code, which was submitted for public consultation in September 2025. The article aims to elucidate the dogmatic structure of the draft, which blends three historical models: the bequest by damnation (legatum per damnationem), the bequest by vindication (legatum per vindicationem), and the Roman fideicommissum. Using doctrinal legal analysis, the article first examines the internal coherence of the damnation model within the broader framework of the proposed Code. It then explores the functional role of the bequest in Slovak society, its relationship to the modus, and the permissible scope of objects. Further sections address legal and axiological challenges linked to substitute legatees and formal requirements. Findings indicate that the proposal diverges significantly from classical models: it prohibits bequeathing future or third-party property and restricts conditional bequests beyond the moment of delation. Furthermore, a bequest unregistered during creditor convocation, or one exceeding 25 % of the net estate, becomes a natural obligation. These constraints risk undermining testamentary autonomy and complicating practical enforcement. The article concludes that, while the damnation model offers a more sophisticated approach to private autonomy, the current draft may render the bequest overly formalistic and inaccessible. Without targeted revisions, the "Slovak bequest" could fail its intended purpose and depart from historical and comparative traditions. The study advocates a more liberal and dogmatically consistent approach, stressing the need for judicial interpretation and legislative clarity to secure the bequest's viability in Slovak private law. Key words : legatum per damnationem, legatum per vindicationem, obligation, recodification of private law in Slovakia, modus PRÁZNOVSKÝ, T.: Odkaz: sfinga v novom Občianskom zákonníku? *) Právny obzor, 109, 2026, č. 2, s. 191 - 207. https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2026.2.05

Vláda SR schválila nový zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom, ktorý prináša komplexnú reformu doterajšieho právneho rámca a reaguje na výzvy digitálnej ekonomiky, technologického pokroku a vývoja práva Európskej únie.

Katedra občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a Spoločnosť pre súkromné právo zorganizovali v rámci cyklu Trnavské právnické debaty v poradí druhú cielenú diskusiu zameranú na...

Príspevok sa zaoberá postavením digitálnych dôkazov v civilnom sporovom konaní a ich významom v podmienkach postupnej digitalizácie súkromnoprávnych vzťahov. Analyzuje možnosti a limity ich uplatnenia v rámci platnej procesnej úpravy Civilného sporového poriadku, ktorý nepozná osobitnú kategóriu digitálneho dôkazu, no umožňuje ich začlenenie prostredníctvom všeobecných ustanovení o dokazovaní. Pozornosť sa sústreďuje najmä na otázky autenticity, integrity a čitateľnosti digitálnych výstupov, ako aj na rozdelenie dôkazného bremena medzi sporové strany. Osobitná pozornosť je venovaná procesným úskaliam znaleckého dokazovania pri digitálnych dôkazoch, najmä v situáciách, keď posúdenie technických aspektov presahuje bežné poznatky súdu a strán. Analýza je doplnená o reflexiu relevantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR a o vývojové súvislosti vyplývajúce z návrhu nového Občianskeho zákonníka.

Katedra občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a Spoločnosť pre súkromné právo organizujú pravidelné Trnavské právnické debaty, ktoré sú zamerané na aktuálne otázky súkromného práva. 1)...

Dňa 6. februára 2026 sa na pôde Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave uskutočnilo ďalšie zo série podujatí Trnavských právnických debát, ktoré sú aktuálne zintenzívnené a venované téme rekodifikácie súkromného...

Dňa 10. februára sa v Aule Jána Pavla II. na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku uskutočnil prvý ročník medzinárodnej vedeckej konferencie "Spoločne pre DETI. Presadzovanie najlepšieho záujmu dieťaťa ako...

Príspevok skúma požiadavky na kvalifikované a včasné uplatnenie hmotno-právnych námietok v civilnom sporovom konaní so zameraním na námietku premlčania. Rozoberá povahu skutkových tvrdení, zásadu koncentrácie konania a rozdiel medzi kvalifikovanými a nekvalifikovanými námietkami. Poukazuje na relevantnú judikatúru, ktorá obmedzuje oneskorené uplatnenie námietok, najmä v odvolacom konaní, a zároveň konfrontuje tento prístup s názorom, podľa ktorého zákaz novôt podľa § 366 Civilného sporového poriadku nedopadá na právnu argumentáciu, ale len na nové skutkové tvrdenia a dôkazy. Navrhuje de lege ferenda opatrenia na zvýšenie právnej istoty a efektívnosti konania pri rešpektovaní princípu spravodlivého procesu a osobitného postavenia nezastúpených procesných strán. Príspevok má vedome diskusný charakter a reaguje na judikatórne závery publikované pod č. R 9/2025, najmä na otázku hranice medzi koncentráciou konania a spravodlivým výsledkom sporu.

Zachování existence lidské společnosti, a tím spíše její rozvoj, se neobejde bez dalších investic. Stačí zmínit aktuální výzvy v podobě rekonstrukce a budování dopravní infrastruktury, řešení energetické budoucnosti, mohutný rozvoj technologií, ale i odstraňování následků různých přírodních událostí a zajištění obranyschopnosti. K zajištění přípravy a realizací takových investic bude primárně využíváno smluvního typu smlouvy o dílo. Vybraným otázkám smlouvy o dílo se věnuje toto pojednání.

Predmetom tohto príspevku je preskúmanie spôsobu, akým zákonodarca pristúpil k definičnému vymedzeniu nelegálneho obsahu vo vnútroštátnych podmienkach v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách, a to s prihliadnutím na postupný vývoj konceptu nezákonného obsahu v práve Európskej únie, ktorý kulminoval až do prijatia Aktu o digitálnych službách. Zároveň poukazujeme na potrebu zohľadnenia aj ďalších právnych predpisov, ktoré zakladajú nezákonnosť konkrétneho druhu obsahu, ktoré nie sú reflektované v taxatívnom výpočte kategórií nelegálneho obsahu obsiahnutom v § 151 ods. 2 zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách.

Dňa 10. marca 2026 sa uskutočnilo zasadnutie Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorom bolo prerokovaných a následne schválených deväť rozhodnutí určených na publikáciu v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.