Články

Skutkový stav Žalobkyňa sa podanou žalobou ako právny nástupca spoločnosti ČSAD Ostrava, a.s., domáhala priznania nároku na náhradu škody v zmysle špeciálnej úpravy zákona č. 514/2003 Z. z. o...

Z odôvodnenia I. Ústavná sťažnosť a napadnuté rozhodnutie 1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 19. augusta 2024 domáhala vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 20 ods....

Skutkový stav Z administratívnych spisov Úradu verejného zdravotníctva SR (ďalej aj "žalovaný") a Ministerstva zdravotníctva SR (ďalej aj "Ministerstvo zdravotníctva" alebo "odvolací orgán") vyplýva, že žalobca zaslal žalovanému 7....

Skutkový stav Žalobca sa domáhal, aby súd určil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností. Svoju žalobu odôvodnili tým, že po nebohom poručiteľovi prebehlo dedičské konanie. Po predbežnom vyšetrení boli k...

Vzatie do väzby a jej ďalšie trvanie je z hľadiska procesného práva viazané tak na formálne, ako aj materiálne podmienky väzby. Z formálneho hľadiska musí byť splnená podmienka vznesenia obvinenia (a, samozrejme, začatia trestného stíhania). Materiálne hľadisko vyžaduje (i) kvalifikované podozrenie, že skutok, ktorý má znaky konkrétneho trestného činu, sa stal, a je dôvodný predpoklad, že ho spáchal obvinený, (ii) dôvodnú obavu z tzv. útekového, kolúzneho, pokračovacieho konania, a (iii) nemožnosť náhrady väzby (subsidiarita). To všetko sú podmienky vyplývajúce priamo a výslovne z § 71 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej aj "Trestný poriadok" alebo "TP"). Judikatúra však nad to všetko vyvodzuje ďalšiu podmienku, a to urýchlenosť konania, resp. absenciu nedôvodných prieťahov tak v prípravnom konaní, 1) ako aj v konaní pred súdom, 2) ktoré môžu vo svojich dôsledkoch viesť k prepusteniu obvineného/obžalovaného z väzby, hoci by boli splnené všetky podmienky trvania väzby. Je potrebné podotknúť, že ani podmienka subsidiarity väzby nebola prvotne explicitne uvedená ako podmienka väzby (k jej zakotveniu došlo až zákonom č. 308/2021 Z. z. 3) ), napriek tomu z nej judikatúra vychádzala. 4) Otázkou, na ktorú poskytuje odpoveď tento príspevok, je, či takouto ďalšou podmienkou, ktorá nevyplýva z Trestného poriadku explicitne, môže byť aj očakávaný (predpokladaný) trest pre prípad uznania viny. Základná téza príspevku preto znie, že predpokladaný trest tvorí materiál­nu podmienku väzby.

Skutkový stav Žalobkyňa v 1. rade právne zastúpená žalobkyňou v 2. rade podala 30. marca 2022 žiadosť o sprístupnenie informácie podľa § 16 zákona č. 211/2000 Z. z. o...

Skutkový stav Súd prvej inštancie rozsudkom zo 17. februára 2022 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 36 179,26 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobca sa domáhal uložiť...

Skutkový stav Súd prvej inštancie uznesením z 21. januára 2023 konanie z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom zastavil a žalovaným v 1. a 2. rade nepriznal nárok na náhradu trov...

Skutkový stav Žalobca sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zverejniť na svojom webovom sídle znenie rozsudku okresného súdu a znenie...

Skutkový stav Súd prvej inštancie rozsudkom z 3. októbra 2019 zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal primerané zadosťučinenie vo výške 75 000 eur od žalovaného, ktorý mu mal spôsobiť ujmu...

Skutkový stav Najvyšší súd SR (ďalej aj "najvyšší súd") rozsudkom z 2. júla 2025, sp. zn. 1Tdo/41/2024, rozhodol tak, že "I. Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku z...

Článok sa zaoberá elektronickým doručovaním v civilnom konaní so zameraním na "konkurenciu" medzi formálne chápanou fikciou doručenia a materiálnou požiadavkou reálnej informovanosti adresáta. Analyzuje vzťah Civilného sporového poriadku a zákona o e-Governmente, pričom poukazuje na kogentnú povahu doručovania do aktivovanej elektronickej schránky a na význam § 32 a § 33 zákona o e-Governmente pre vznik a prelomenie fikcie doručenia. Na základe judikatúry Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR rozpracúva kritériá, za ktorých je uplatnenie fikcie doručenia ústavne akceptovateľné, a zaoberá sa otázkou, ako majú súdy pristupovať k tvrdeniam o technických výpadkoch systému elektronických schránok. Pozornosť venuje aj situáciám, keď procesná strana (príp. účastník) taktizuje pri preberaní elektronických zásielok alebo sa s obsahom rozhodnutia oboznámi nahliadnutím do elektronického spisu, pričom formálne prevzatie odkladá. V komparatívnej rovine článok vychádza zo skúseností Českej republiky s fikciou doručenia pri dátových schránkach a zdôrazňuje potrebu rovnováhy medzi právnou istotou, efektívnosťou konania a ochranou práva na spravodlivý proces. V závere formuluje návrhy de lege ferenda smerujúce k lepšiemu prepojeniu Civilného sporového poriadku a zákona o e-Governmente, k precizovaniu pravidiel pre technické výpadky a k obmedzeniu procesného taktizovania pri elektronickom doručovaní.

Článok sa zaoberá problematikou právnej možnosti zabezpečovania nárokov poškodených osôb prostriedkami podľa Civilného sporového poriadku, a to v situáciách, kedy si poškodení svoje nároky uplatnili v adhéznom konaní, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou trestného konania. Autor tak reaguje na právne závery vyplývajúce z recentnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, konkrétne z rozhodnutia R 4/2025. Autor prostredníctvom článku vymedzuje povahu adhézneho konania a nárokov, ktoré sú v ňom uplatňované, a následne analyzuje, či civilná procesualistika umožňuje tieto nároky zabezpečovať inštitútom zabezpečovacieho opatrenia. Autor sa napokon v článku venuje aj porovnaniu efektivity a právnych účinkov zabezpečovania nárokov poškodeného prostriedkami civilného a trestného práva.

V tomto článku sa budeme venovať otázke medzinárodnej právomoci slovenských justičných orgánov, teda otázke, kedy môže slovenský súd rozhodnúť spor s cudzím prvkom. Konkrétne sa zameriame na problematiku právomoci v majetkových právach - môže si slovenský súd založiť právomoc nad žalovaným len na základe prítomnosti jeho majetku na území Slovenskej republiky (tzv. quasi in rem právomoc)? Kým v prípadoch, v ktorých sa uplatňuje legislatíva Európskej únie, takáto možnosť nie je, slovenský právny poriadok ju pripúšťa. Tento článok bude zastávať názor, že právomoc slovenských súdov by v takýchto prípadoch mala byť limitovaná len na ten majetok, ktorý je predmetom sporu. Na záver naznačíme, že ani takáto limitácia však nerieši všetky potenciálne problémy, ktoré inherentne vyplývajú z považovania prítomnosti majetku za legitímne kritérium určovania právomoci súdov.

"Ak sú predmetom vydania dedičstva nehnuteľnosti, potom žaloba o vydanie dedičstva (§ 485 OZ) ako osobitná žaloba na plnenie môže obsahovať žalobný návrh (petit) znejúci na určenie vlastníctva."

"Registrový súd je pri preskúmavaní návrhu na vykonanie zápisu do obchodného registra oprávnený zisťovať obsah dohody o usporiadaní vzájomných vzťahov súvisiacich so spoločným obchodným podielom medzi spolumajiteľmi obchodného podielu."

Katedra občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a Spoločnosť pre súkromné právo organizujú pravidelné Trnavské právnické debaty, ktoré sú zamerané na aktuálne otázky súkromného práva. 1)...

Takto o rok na decembrových večierkoch: "Čítal si už, že predkupné právo spoluvlastníkov je skoro úplne zrušené?" alebo pub-kvízovo: "Vymenuj aspoň tri nové zmluvné typy!". Pri vianočnom stromčeku sa...

Preklad kľúčovej témy (tzv. Key theme) - materiálu Európskeho súdu pre ľudské práva.

ÚVOD Súdny dvor Európskej únie (ďalej aj "SD EÚ" alebo "Súdny dvor") vyniesol 5. júna 2025 rozsudok vo veci C-280/24 Malicník, v ktorom zodpovedal tri prejudiciálne otázky položené Krajským...