Články

Článok sa zaoberá paralelne prebiehajúcimi konaniami (civilné, trestné), ktoré majú pôvod v rovnakých udalostiach. Pozornosť je venovaná predovšetkým skúmaniu vhodnosti prerušenia konania s ohľadom na podobnosti a odlišnosti jednotlivých konaní. Autor zároveň navrhuje zavedenie dovolacieho prieskumu uznesení odvolacích súdov o prerušení konania v civilnom konaní.

Cieľom tohto článku je porovnať inštitút držby podľa uhorskej a neskôr československej právnej doktríny a judikatúry s novým návrhom Občianskeho zákonníka, s dôrazom na možné rozdiely a potenciálnu potrebu doplnkovej interpretácie ustanovení nového Občianskeho zákonníka budúcou judikatúrou. Otázkou fundamentálneho vedeckého významu v tomto článku je postavenie držiteľa majetku vo vzťahu k vlastníkovi, s dôrazom na princíp materiálnej publicity katastra nehnuteľností.

Aktuálne vydanú vedeckú monografiu s názvom Compliance a regulácie možno hneď úvodom charakterizovať ako nanajvýš aktuálne, originálne a rozsiahle dielo spracované širokým kolektívom autorov v počte až 32, prevažne advokátmi, pod vedením vysokoškolského pedagóga doc. JUDr. Mareka Kordíka, PhD., LL.M., univ. prof.

41. NERATIUS libro sexto membranarum Quod pupillus sine tutoris auctoritate stipulanti promiserit solverit, repetitio est, quia nec natura debet. 41. NERATIUS v 6. knihe Právnických skíc Keď nedospelý splnil, čo...

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí pléna 15. apríla 2026 rozhodol podľa § 13 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo veci zjednotenia právneho názoru vysloveného II. senátom Ústavného súdu Slovenskej republiky v náleze č. k. II. ÚS 369/2025-49 z 24. septembra 2025 a odlišného právneho názoru, ku ktorému dospel III. senát Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. III. ÚS 185/2026.

rozhodnutie zo 16. decembra 2025 k sťažnosti č. 16627/21 pre porušenie článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru (zásah do práva na pokojné užívanie majetku z dôvodu ochrany zdravia; COVID-19)

rozsudok z 21. apríla 2026 k sťažnosti č. 20066/18 pre porušenie článku 10 Dohovoru (sloboda prejavu a právo prijímať a zdieľať informácie a myšlienky) v kontexte odmietnutia ministra zverejniť záznam z rokovania vlády, na ktorom sa diskutovalo o katastrofe letu MH17

rozsudok z 28. apríla 2026 k sťažnosti č. 45864/22 pre porušenie článku 8 Dohovoru (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života) v kontexte nedostatočných záruk pri spracúvaní údajov spravodajskou službou

rozsudok z 30. apríla 2026 k sťažnosti č. 24406/21 a rozsudok z 24. apríla 2026 k sťažnosti č. 27577/21 pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie) v kontexte nezávislosti ústavného súdu v sledovanom prípade korupcie

rozsudok z 5. mája 2026 k sťažnosti č. 24999/21 pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie) v kontexte spôsobu vymenovania prísediaceho v súdnom konaní a vplyvu tohto procesu na nezávislosť senátu

rozsudok z 5. mája 2026 k sťažnosti č. 30989/20 pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie) v kontexte potvrdenia rozhodnutia Súdnej rady o zbavení funkcie sudcu napriek rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva o porušení Dohovoru

rozsudok zo 7. mája 2026 k sťažnosti č. 30781/22 pre porušenie článku 11 Dohovoru (sloboda zhromažďovania a združovania) v kontexte trestného odsúdenia organizátora pokojnej demonštrácie za nenásilné narušovanie verejného poriadku demonštrujúcimi

rozsudok zo 7. mája 2026 k sťažnosti č. 36862/23 pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (právo na prístup k súdu) v kontexte nemožnosti súdneho preskúmania rozhodnutia o zamietnutí vymenovania za predsedu súdu

rozsudok zo 7. mája 2026 k sťažnosti č. 53371/18 pre porušenie článku 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru (procesné záruky týkajúce sa vyhosťovania cudzincov) a článku 8 Dohovoru (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života) v kontexte zamietnutia povolenia vstupu na štátne územie osobe, ktorá bola držiteľom povolenia na dočasný pobyt

rozsudok z 12. mája 2026 k sťažnosti č. 25828/23 pre porušenie článku 8 Dohovoru (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života) v kontexte vyhostenia osoby, podozrivej z náboru džihádistov, z dôvodu národnej bezpečnosti

rozhodnutie zo 7. mája 2026 k sťažnosti č. 23445/21 pre porušenie článku 2 Protokolu č. 4 k Dohovoru a článkov 13 a 14 Dohovoru (sloboda pohybu; postavenie obete; ratione personae)

Podnetom pre napísanie tohto príspevku bol nedávny rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoV/1/2024, v ktorom súd zaujal právny názor, že špecifiká nepriameho zastúpenia vylučujú, aby veriteľ (komitent) bez ďalšieho poveril tretiu osobu (komisionára) vymáhaním svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Cieľom tohto príspevku je kriticky analyzovať uvedený právny záver a zároveň komplexnejšie posúdiť možnosť poverenia nepriameho zástupcu vymáhaním pohľadávky, a to s dôrazom na rozlíšenie hmotnoprávnej a procesnoprávnej roviny tejto problematiky.

Článok sa zaoberá koncepciou priznávania trov civilného konania podľa Civilného sporového poriadku (CSP), a to predovšetkým vzťahom zásady úspechu (§ 255 CSP), zásady zavinenia (§ 256 CSP) a moderačného oprávnenia súdu (§ 257 CSP). Analyzuje aj situácie, v ktorých zodpovednosť za trovy nesie viacero strán, prípady, keď zastavenie konania nezavinila žiadna zo strán, ako aj špecitiká pri čiastočnom úspechu. Osobitná pozornosť sa venuje zjavne bezdôvodným návrhom a spotrebiteľským sporom, kde sa zásada úspechu prelína s požiadavkou zvýšenej ochrany slabšej strany. Článok vychádza z právnej úpravy, judikatúry všeobecných súdov a ústavného súdu, či z komparatívnej literatúry.

rozsudok Veľkej komory Súdu z 5. mája 2026 k sťažnosti č. 17389/20 pre porušenie článku 7 Dohovoru (niet trestu bez zákona) a článku 3 Dohovoru (zákaz mučenia a neľudského zaobchádzania) v kontexte odsúdenia za účasť v ozbrojenej teroristickej organizácii a z hľadiska podmienok väzby

Inštitút skarga nadzwyczajna (voľným prekladom mimoriadna sťažnosť), zavedený do poľského právneho poriadku v roku 2018 predstavoval ambiciózne rozšírenie systému opravných prostriedkov, ktorého deklarovaným cieľom bolo rozšírenie ochrany ústavou garantovaných práv a náprava zjavne nespravodlivých súdnych rozhodnutí. Napriek obmedzenej procesnej legitimácii na jej podanie bola táto sťažnosť charakteristická širokým vecným rozsahom a významnými právnymi dôsledkami. Už od svojho zavedenia však čelila početným výhradám - od namietaného ohrozenia právnej istoty až po riziko jej politického zneužívania. Článok analyzuje normatívne ukotvenie, aplikačné problémy a výkladové nejasnosti spojené s týmto inštitútom a hodnotí jeho aktuálne miesto v poľskom právnom systéme. Osobitná pozornosť sa venuje aktuálnemu legislatívnemu vývoju a úvahám o zrušení mimoriadnej sťažnosti, ktoré možno chápať ako dôsledok jej koncepčnej i praktickej neudržateľnosti.