Články

Dátum podania návrhu: 22. marec 2023 Dátum rozsudku: 29. júl 2024 Právna oblasť - základné práva - Charta základných práv - medziinštitucionálne ustanovenia Pôvod prejudiciálnych otázok: Najvyšší správny súd...

BULHARSKO - NAJVYŠŠÍ SPRÁVNY SÚD [MOMTRADE RUSE, C-620/21] Dane - DPH - Oslobodenie - Poskytovanie služieb úzko súvisiacich so sociálnou starostlivosťou a sociálnym zabezpečením Odvolávajúc sa na rozsudok C-620/21,...

Názov príspevku môže znieť prekvapivo, avšak v roku 2021 bola pripravovaná novela Civilného sporového poriadku, ktorá plánovala presunúť konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ako aj ďalšie konania, pri ktorých z hmotného práva vyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami, do Civilného mimosporového poriadku. Nielen táto legislatívna iniciatíva svedčí o tom, že špecifikám tejto skupiny konaní nemusí rámec klasického civilného sporu celkom dobre vyhovovať. Nasledujúcim textom sa pokúsime prispieť do diskusie, či a v akej miere sú pravidlá sporového konania vyhovujúce aj pre konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Článok sa zaoberá hľadaním hraníc medzi nájmom bytu ako pasívnou správou vlastného majetku a nájmom bytu vykonávaným ako zárobková činnosť, ktorá môže nadobudnúť charakter podnikania. V kontexte slovenského právneho poriadku článok analyzuje podmienky, za ktorých sa nájom bytu považuje za podnikanie podľa Obchodného zákonníka, živnostenského zákona a judikatúry. Právna úprava nájmu bytu je konfrontovaná s ustanoveniami o zmluve o ubytovaní, ako aj s českou právnou úpravou. Osobitná pozornosť je venovaná problémom spojeným s využívaním digitálnych platforiem na sprostredkovanie krátkodobého ubytovania (napr. Airbnb). Cieľom článku je kriticky zhodnotiť právnu úpravu nájmu bytu a navrhnúť možné riešenia de lege ferenda.

V predchádzajúcom vydaní časopisu Súkromné právo sme otvorili sériu na seba nadväzujúcich článkov, ktoré sa zaoberajú riešeniami základných otázok medzinárodného práva súkromného a procesného pri súkromnoprávnych vzťahoch s cudzím prvkom, ktorý sa viaže na Ukrajinu. Prvý zo série článkov poskytol základný prierez prameňmi právnej úpravy, ktoré odpovede na tieto otázky ponúkajú, a vysporiadal sa so vzájomnými vzťahmi medzi týmito predpismi.

Nedávne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 42/2024 z 31.3.2025, ktoré bolo publikované v časopise Zo súdnej praxe (ZSP 35/2025), otvára diskusiu k mnohým zásadným problémom ohľadom spoločného obchodného podielu a spoločného zástupcu na výkon práv spoločníka. V tomto príspevku sa snažíme odôvodniť, okrem iného, to, že každá z osôb, ktorá je spoločne oprávnená k spoločnému obchodnému podielu, má svoj podpodiel, ktorý je možné previesť, môže byť jej účasť v spoločnosti ukončená aj len vo vzťahu k tomuto podpodielu. Zároveň však tento podpodiel nie je možné ďalej štruktúrovať na ďalšie úrovne. Spoločného zástupcu charakterizujeme ako zmluvného zástupcu na základe spoločného plnomocenstva udeleného všetkými podspoločníkmi.

"Ak do času rozhodovania súdu o žalobe na nahradenie prejavu vôle nedôjde medzi spoluvlastníkmi k dohode, spoluvlastník, ktorý si uplatnil predkupné právo, má právo odkúpiť kúpnou zmluvou prevedený spoluvlastnícky podiel iba pomerne, teda len časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov."

Sloboda svedomia predstavuje jedno zo základných ľudských práv, ktoré tvorí jadro dôstojnosti ľudskej osoby. Jej význam spočíva v spojení morálnej autonómie človeka s jeho vonkajším prejavom v spoločnosti. V prípade dieťaťa nadobúda táto sloboda ešte osobitý rozmer. Existuje totiž rodič ako osoba, ktorej právny poriadok zveruje zodpovednosť za výchovu, starostlivosť a morálny rozvoj dieťaťa. Vzťah medzi právom dieťaťa na slobodu svedomia a právom rodiča vychovávať deti podľa vlastného presvedčenia preto predstavuje citlivý priestor, v ktorom môže nastať kolízia dvoch legitímnych hodnôt - autonómie dieťaťa a rodičovskej autority. Tento článok analyzuje právo dieťaťa na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva v interakcii s rodičovskými právami a povinnosťami. Pozornosť sústreďuje na limity rodičovskej autonómie, princíp najlepšieho záujmu dieťaťa a procesné štandardy pri zásahoch do slobody svedomia. Formuluje tiež metodiku trojstupňového testu (zákonnosť - legitímny cieľ - nevyhnutnosť a proporcionalitu). Cieľom článku je poskytnúť ucelený právny rámec a metodiku posudzovania takýchto zásahov.

1. Predstavme si, že majiteľ motorového vozidla spôsobil neprimeranou jazdou škodu. Jej náhrady sa poškodený môže v takomto prípade domáhať hneď na základe dvoch právnych noriem. Jednak na základe §...

Série článků se zabývá právní úpravou obecných polehčujících okolností jako významného trestněprávního institutu ovlivňujícího zejména výši ukládaného trestu v meziválečném Československu v letech 1918–1938. Podává rozbor a analýzu jak tehdejší normativní podoby zkoumaných institutů, tak pilotně i jejich aplikace v rámci rozsáhlé sondy do rozhodovací praxe československých soudů. Přitom si všímá koncepčních rozdílů ohledně obecných polehčujících okolností a jejich uplatňování v právu českých zemích a v právu účinném na území Slovenska a Podkarpatské Rusi, kdy se v důsledku právního pluralismu lišila podoba trestního práva v různých teritoriích ČSR, což ovlivňovalo nejen obecně závazné normativní akty, nýbrž rovněž právě rozhodovací činnost a podobu tzv. živého práva a tím i právní jistotu a legitimní očekávání. Série článků upozorňuje na shody a rozdíly v identifikaci obecných polehčujících okolností v českých zemích a na Slovensku a v Podkarpatské Rusi, na důsledky, k nimž to vedlo při jejich uplatňování v praxi včetně nedostatků a chyb. Upozorňuje též na dobové interpretační zásady související s aplikací norem a principů obecných polehčujících okolností a šířeji trestního práva v letech 1918–1938, na prvky podobnosti a příp. možné unifikace v rámci soudních rozhodnutí o obecných polehčujících okolnostech i na rozdíly mezi teoriemi a normami na straně jedné a skutečnou rozhodovací činností týkající se (nejen) obecných polehčujících okolností v dobovém trestním právu na straně druhé. Přitom neopomíná ani vliv mimoprávních, především politických hledisek na tuto rozhodovací praxi. Příspěvek tím nejen zevrubně přibližuje historické kořeny jednoho z důležitých právních institutů existujících v právu ČR a SR dodnes, nýbrž umožňuje i lépe poznat, jak tehdy právní řád skutečně fungoval. Z důvodu rozsahu je text rozdělen do dvou na sebe navazujících článků, z nichž jeden se věnuje normativní podobě a druhý aplikační praxi týkající se zkoumané problematiky. Tento druhý článek v návaznosti na předchozí článek představuje vybrané otázky aplikační praxe obecných polehčujících okolností v ČSR v letech 1918–1938, koncepční, funkční a další otázky aplikační praxe ohledně obecných polehčujících okolností v Československu s ohledem na normativitu a právní pluralismu a shrnuje závěry výzkumu z obou článků.

This paper examines the European Union's decision to withdraw from the Energy Charter Treaty and its refusal to endorse the modernised version, focusing on its legal implications under both EU and international law. The analysis explores whether the EU's actions align with its obligations under Article 21 of the Treaty on European Union and the Vienna Convention on the Law of Treaties, particularly regarding the principles of good faith and pacta sunt servanda . It considers the tension between the EU's commitment to international investment protection and its ambitious climate goals. The paper also investigates how these legal challenges affect the EU's role in global energy governance and treaty negotiations, offering insights into the broader implications of balancing political, environmental, and legal priorities in future multilateral agreements.

Táto štúdia sa zaoberá právnymi, etickými a psychologickými aspektmi anonymity darcov v asistovanej reprodukcii z perspektívy medzinárodného práva a práv dieťaťa. Vychádzajúc z Dohovoru o právach dieťaťa a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva i Medziamerického súdu pre ľudské práva, analyzuje vývoj chápania práva dieťaťa na poznanie svojho biologického pôvodu ako súčasti jeho identity a ľudskej dôstojnosti. Prostredníctvom komparatívneho prehľadu legislatívnych zmien v rôznych krajinách poukazuje na globálny trend smerom k rušeniu absolútnej anonymity darcov gamét a zavádzaniu identifikovateľného darcovstva. Štúdia argumentuje, že aj keď je nevyhnutné zohľadňovať práva darcov a sociálnych rodičov, v konflikte záujmov má byť prioritou najlepší záujem dieťaťa. Zároveň poukazuje na etické dilemy, riziká genealogického zmätku a praktickú neudržateľnosť anonymity v dobe genetických databáz. Výsledkom analýzy je podpora legislatívnych modelov, ktoré citlivo vyvažujú práva všetkých zúčastnených, pričom kladú dôraz na transparentnosť, identitu a blaho dieťaťa ako centrálne hodnoty.

Príspevok sa zaoberá problematikou záujmu maloletého dieťaťa v historicko-právnych súvislostiach, pozornosť ďalej sústreďuje na chápanie pojmu "najlepšie záujmy dieťaťa" v Dohovore o právach dieťaťa prijatého Organizáciou Spojených národov v roku 1989 a napokon sa venuje tomu, nakoľko takému poňatiu pojmu v Dohovore o právach dieťaťa zodpovedá pojem "záujem maloletého dieťaťa" v slovenskom zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

This article examines the legal and administrative frameworks governing agricultural support and food assistance in the European Union and the United States, with a focus on the reduction of administrative burden mainly through digitalisation. By comparing the EU's Common Agricultural Policy (CAP) and the U.S. Supplemental Nutrition Assistance Program (SNAP), the research explores how procedural complexity affects the realization of policy objectives related to food production and food accessibility.  

Článok sa zaoberá v nedávnej minulosti intenzívne diskutovanou otázkou skrátenia volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, pričom porovnáva dva mechanizmy, ktoré boli predmetom verejnej a odbornej debaty - referendum a parlamentné uznesenie. Vychádza zo znenia ústavného zákona č. 24/2023 Z. z. a relevantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (najmä nález sp. zn. PL. ÚS 7/2021 zo 7. júla 2021). Pozornosť venuje aj praktickým dôsledkom a rizikám zneužitia týchto nástrojov, najmä alternatívy referenda, v podmienkach polarizovanej spoločnosti. Záverom autorka súhrnne hodnotí oba nástroje z hľadiska ich vplyvu na legitimitu a efektívnosť ústavného systému.

Ochrana práv cestujúcich leteckou dopravou predstavuje jednu z kľúčových oblastí politiky Európskej únie, ktorej cieľom je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov, mobility občanov či rovnakého prístupu k dopravným službám naprieč členskými štátmi. Príspevok predstavuje jednotlivé pravidlá práva Únie, ktoré sa v tejto oblasti uplatňujú, a objasňuje ich význam prostredníctvom relevantnej judikatúry Súdneho dvora.

Článok sa zaoberá oblasťou diplomacie, ktorá sa zdá byť jednou z najkontroverznejších, a to výsadami a imunitami, ako aj otázkou ich možného zneužívania. Cieľom je kriticky zhodnotiť problematiku diplomatických výsad a imunít, poukázať na ich možné zneužívanie a prostredníctvom prípadov z praxe analyzovať, do akej miery sú výsady a imunity zneužívané, a tiež aké mechanizmy sa na obmedzenie zneužívania využívajú. Článok zahŕňa argumentáciu o chýbajúcej homogénnej povahe mechanizmov, ktoré nastupujú po zneužití výsad a imunít, tak ako aj prierez rôznorodými medializovanými prípadmi zneužitia výsad a imunít, s dôrazom na rozmanitosť prípadov na základe ich geografického kontextu a skutkovej podstaty.

rozsudok zo 17. júla 2025 k sťažnosti č. 5212/23 pre porušenie článku 8 Dohovoru (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života) v kontexte zamietnutia povolenia na dočasný pobyt cudzinca z dôvodu nedostatku prostriedkov na živobytie

rozsudok z 26. augusta 2025 k sťažnosti č. 37957/14 pre porušenie článku 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru (právo na odvolanie v trestných veciach) v kontexte vyhostenia pred uplynutím lehoty na podanie odvolania v trestnom konaní

Štúdia analyzuje rozhodnutie SDEÚ C-181/23, Commission v. Malta, ohľadom tzv. "zlatých pasov". V prvej časti poukazuje na kľúčovú rolu SDEÚ pri interpretácii občianstva Európskej únie. Následne analyzuje rozhodnutie o tzv. zlatých pasoch, ktorým SDEÚ konštatoval nesúlad maltskej legislatívy udeľovania občianstva na základe finančných transakcií s právom EÚ. Záver sa zameriava na analýzu možných dosahov predmetného rozhodnutia na slovenský právny poriadok.