Obchodné právo

Podnetom pre napísanie tohto príspevku bol nedávny rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoV/1/2024, v ktorom súd zaujal právny názor, že špecifiká nepriameho zastúpenia vylučujú, aby veriteľ (komitent) bez ďalšieho poveril tretiu osobu (komisionára) vymáhaním svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Cieľom tohto príspevku je kriticky analyzovať uvedený právny záver a zároveň komplexnejšie posúdiť možnosť poverenia nepriameho zástupcu vymáhaním pohľadávky, a to s dôrazom na rozlíšenie hmotnoprávnej a procesnoprávnej roviny tejto problematiky.

Viac ako 900 strán odborného výkladu, judikatúry a praktických skúseností na jednom mieste.

Zmena právnej formy predstavuje významný právny a ekonomický krok v živote obchodnej spoločnosti a družstva. Ide o transformáciu, kedy existujúca obchodná spoločnosť alebo družstvo zmení svoju právnu formu na inú, a to bez toho, aby zanikla. Predmetom príspevku je analýza právnej úpravy zmien právnej formy obchodných spoločností a družstiev podľa nového zákona č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev ("zákon o premenách"), ktorý nadobudol účinnosť 1. marca 2024. Ide o implementáciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2121 upravujúcu cezhraničné premeny, zlúčenia, splynutia a rozdelenia spoločností. Táto smernica zavádza nové pravidlá pre spoločnosti v EÚ, aby sa uľahčilo ich presúvanie sa do iných členských štátov. Autorka analyzuje súčasnú právnu úpravu zmeny právnej formy obchodných spoločností a družstiev, ktorou je vnútroštátna (domáca) zmena právnej formy a cezhraničná zmena právnej formy. Pomocou využitia metódy komparácie je poukázané na najzásadnejšie rozdiely v právnej úprave zmien právnej formy podľa predchádzajúcej právnej úpravy v Obchodnom zákonníku a podľa novej právnej úpravy v zákone o premenách. Poukazuje sa tiež na rozdiely medzi vnútroštátnou a cezhraničnou zmenou právnej formy obchodných spoločností a družstva. Osobitná pozornosť je venovaná ochrane zainteresovaných osôb.

Autorka v článku podrobuje kritickej analýze uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 42/2024 z 31.3.2025 (ZSP 35/2025) vo vzťahu k vyjadreniam týkajúcim sa formálnej a materiálnej kontroly pri zápise a výmaze spoločného zástupcu v zmysle § 114 ods. 3 OBZ v obchodnom registri na základe návrhu podľa zákona o obchodnom registri vrátane predĺženia zákonnej lehoty na zápis, resp. na odmietnutie vykonania zápisu do rozhodnutia príslušného súdu o návrhu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktoré sa zapisovaného údaja týka. Okrem toho, autorka analyzuje účinky materiálnej publicity obchodného registra v prípade, ak je zápis spoločného zástupcu v obchodnom registri nesprávny. Obe problematiky sú posudzované v kontexte aktuálnej právnej úpravy obchodného registra, ako aj v kontexte právnej úpravy, ktorá nadobudne účinnosť 17. augusta 2026.

§ 22 ods. 2, § 39 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka § 135a ods. 1, 2 a § 265 Obchodného zákonníka Porušenie povinnosti konať v mene obchodnej spoločnosti v súlade so záujmami spoločnosti a s odbornou starostlivosťou podľa § 135a OBZ v situácii stretu záujmov medzi spoločnosťou a konateľom nezakladá samo osebe neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ ani dôvod jeho neúčinnosti podľa § 22 ods. 2 OZ. Také konanie zakladá zodpovednosť štatutárneho orgánu za škodu, pričom použitie § 22 ods. 2 OZ prichádza do úvahy len subsidiárne, ak konkrétny prípad nemožno posúdiť podľa osobitnej úpravy § 135a OBZ. Uznesenie Najvyššieho súdu SR , sp. zn. 2 Obdo 24/2024

§ 566 ods. 1 a 2, § 568 ods. 2, § 571 ods. 1 a 2 a § 265 Obchodného zákonníka Nárok na odplatu podľa § 571 ods. 2 OBZ mandatárovi nevzniká za obdobie faktickej nečinnosti ani v prípade, že jeho nečinnosť bola vyvolaná okolnosťami na strane mandanta, pokiaľ zmluva nezakladá paušálnu odplatu za disponibilitu alebo iný režim odmeňovania nezávislý od reálneho výkonu činnosti mandatára. Rozsudok Najvyššieho súdu SR , sp. zn. 5 Obdo 28/2024

§ 420 písm. e) a f) Civilného sporového poriadku § 152 ods. 9 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy Nie je porušením práva na zákonného sudcu, ak občianskoprávny spor, ktorý bol nesprávne zapísaný do registra "Cb", prejedná a rozhodne súd v zložení príslušnom pre obchodnoprávne spory a následne na základe odvolania aj odvolací súd príslušný na rozhodovanie o odvolaniach súdov kauzálne príslušných pre obchodnoprávne spory. Uznesenie Najvyššieho súdu SR , sp. zn. 4 Obdo 29/2023

Recodification of the Civil Code as an opportunity for the business environment. The article is devoted to the draft Civil Code from the perspective of creating a legal framework for entrepreneurial activity as a legal and political goal of the recodification of private law. Attention is paid to the questions of how the needs of entrepreneurs have changed in relation to the private law framework of entrepreneurship in more than 15 years since the elaboration of the legislative intention of the Civil Code and what impacts the legislative process on entrepreneurs has on the draft Civil Code in the absence of parallel elaboration of the directly affected legal regulation of commercial companies. In the specifics of the draft Civil Code, the article draws attention to the adoption of the concepts of entrepreneurship and entrepreneur, a new definition of the subject of civil law relations in relation to the issue of the application of the legal regulation of property rights to legal objects other than things.

Skutkový stav Súd prvej inštancie rozsudkom z 1. decembra 2021 konanie o zaplatenie sumy 1 000 000 Kč s príslušenstvom zastavil, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanému priznal...

Skutkový stav Súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie 2 692,50 eur s príslušenstvom rozsudkom z 10. februára 2023 zamietol z dôvodu premlčania uplatneného nároku. Žalobca si nárok uplatňoval ako...

Skutkový stav Súd prvej inštancie rozsudkom z 28. októbra 2020 žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Predmetom konania bol nárok žalobcu na...

Európska komisia 18. marca 2026 zverejnila návrh nariadenia, ktorým sa má zaviesť nová právna forma – európska spoločnosť s ručením obmedzeným (tzv. EU Inc.). Iniciatíva vychádza zo Stratégie konkurencieschopnosti pre Európu, ktorú predstavil Mario Draghi, a v odbornej diskusii sa označuje ako „28. režim“. Cieľom návrhu je odstrániť fragmentáciu právnych úprav obchodných spoločností v rámci EÚ a vytvoriť jednotný, digitálny a flexibilný rámec pre zakladanie a fungovanie inovačných podnikov. Nový režim má umožniť podnikateľom jednoduchšie expandovať na jednotnom trhu bez potreby prispôsobovania sa 27 rôznym národným právnym úpravám.

Katedra občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a Spoločnosť pre súkromné právo zorganizovali v rámci cyklu Trnavské právnické debaty v poradí druhú cielenú diskusiu zameranú na...

Príspevok sa zaoberá postavením digitálnych dôkazov v civilnom sporovom konaní a ich významom v podmienkach postupnej digitalizácie súkromnoprávnych vzťahov. Analyzuje možnosti a limity ich uplatnenia v rámci platnej procesnej úpravy Civilného sporového poriadku, ktorý nepozná osobitnú kategóriu digitálneho dôkazu, no umožňuje ich začlenenie prostredníctvom všeobecných ustanovení o dokazovaní. Pozornosť sa sústreďuje najmä na otázky autenticity, integrity a čitateľnosti digitálnych výstupov, ako aj na rozdelenie dôkazného bremena medzi sporové strany. Osobitná pozornosť je venovaná procesným úskaliam znaleckého dokazovania pri digitálnych dôkazoch, najmä v situáciách, keď posúdenie technických aspektov presahuje bežné poznatky súdu a strán. Analýza je doplnená o reflexiu relevantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR a o vývojové súvislosti vyplývajúce z návrhu nového Občianskeho zákonníka.

Dňa 30. januára 2026 sa na pôde Právnickej fakulty Trnavskej univerzity uskutočnili ďalšie zo série rekodifikačných Trnavských právnických debát, a to druhou časťou zameranou na prieniky rekodifikácie do obchodného práva....

Reštrukturalizačný posudok predstavuje základný predpoklad na začatie formálneho reštrukturalizačného konania podľa slovenského insolvenčného práva. Vypracúva ho licencovaný správca a slúži ako odborný podklad pre rozhodnutie súdu o tom, či má byť reštrukturalizácia povolená ako spôsob riešenia úpadku dlžníka. Napriek svojmu odbornému charakteru však reštrukturalizačný posudok nemožno považovať za pre súd záväzný v plnom rozsahu.

Effectiveness of legal remedies against unfair competition . This article examines the effectiveness of legal instruments designed to protect against unfair competition within the Slovak legal system. It analyzes the functionality of substantive claims for refraining from unlawful conduct and for removing defective states under the Commercial Code. The author highlights the impact of digital technologies and new marketing practices, such as greenwashing, on the current application of competition law. A significant portion of the text is dedicated to procedural aspects governed by the Civil Dispute Order, with a specific focus on the practical utility of interim measures. The study critically evaluates the institute of appropriate satisfaction, emphasizing its dual role of compensating non-material harm and serving as a preventive sanction. It also addresses the specific procedural regime for the protection of trade secrets introduced by recent harmonization with EU directives. The analysis compares the Slovak legal environment with those of Germany and the Czech Republic, noting significantly lower litigation activity by consumer associations in Slovakia. The text discusses the limited practical application of damages due to the rigorous burden of proof required to establish the causal link in competition disputes. Attention is also drawn to the complementary role of public law enforcement through the Advertising Act in cases of misleading advertising. The article concludes that while the legislative framework is robust, greater procedural activism and strategic litigation are required to achieve adequate market protection.

Unfair competition and unfair commercial practices of influencers: Legal analysis in the Slovak and comparative context. Influencer marketing has become a dominant and highly effective form of digital advertising, fundamentally changing traditional communication strategies. Its rapid, often unregulated growth poses significant legal challenges in the areas of unfair competition and consumer protection. This article provides a comprehensive legal analysis of influencer misconduct, including hidden advertising, misleading claims, buying fake followers, and writing fake reviews. The article systematically maps and evaluates the Slovak legal framework, covering private law regulation of unfair competition and public law regulation of unfair commercial practices. The methodology includes analysis of relevant Slovak and Czech legislation, doctrine, and application practice. An in-depth, comparative analysis of the German Federal Court of Justice, Spanish and Czech case law offers valuable interpretive guidance. The paper also assesses national self-regulatory mechanisms and gives recommendations de lege ferenda to strengthen legal certainty and protection for all in the digital market.

Unfair Competition Law in Japan: Distant, Yet So Close. Though Japan is geographically and culturally distant from Slovakia, several similarities and divergences can be observed between the two countries' unfair competition laws. This study therefore explores the most significant parallels and differences in the structure of the unfair competition law systems in both jurisdictions. It also offers a more detailed examination of two selected and interrelated forms of unfair competition-namely, passing off and the unauthorized use (dilution) of designations with reputation. The analysis concludes by highlighting certain aspects of Japanese unfair competition law and practice that could serve as inspiration for the application and further development of Slovak unfair competition law.

Skutkový stav Súd prvej inštancie rozsudkom z 2. októbra 2020 určil, že žalobca je v konkurze na majetok špecifikovaného úpadcu veriteľom pohľadávky prihlásenej prihláškou z 12. januára 2015, zapísanej...