Obchodné právo

Unfair competition and unfair commercial practices of influencers: Legal analysis in the Slovak and comparative context. Influencer marketing has become a dominant and highly effective form of digital advertising, fundamentally changing traditional communication strategies. Its rapid, often unregulated growth poses significant legal challenges in the areas of unfair competition and consumer protection. This article provides a comprehensive legal analysis of influencer misconduct, including hidden advertising, misleading claims, buying fake followers, and writing fake reviews. The article systematically maps and evaluates the Slovak legal framework, covering private law regulation of unfair competition and public law regulation of unfair commercial practices. The methodology includes analysis of relevant Slovak and Czech legislation, doctrine, and application practice. An in-depth, comparative analysis of the German Federal Court of Justice, Spanish and Czech case law offers valuable interpretive guidance. The paper also assesses national self-regulatory mechanisms and gives recommendations de lege ferenda to strengthen legal certainty and protection for all in the digital market.

Effectiveness of legal remedies against unfair competition . This article examines the effectiveness of legal instruments designed to protect against unfair competition within the Slovak legal system. It analyzes the functionality of substantive claims for refraining from unlawful conduct and for removing defective states under the Commercial Code. The author highlights the impact of digital technologies and new marketing practices, such as greenwashing, on the current application of competition law. A significant portion of the text is dedicated to procedural aspects governed by the Civil Dispute Order, with a specific focus on the practical utility of interim measures. The study critically evaluates the institute of appropriate satisfaction, emphasizing its dual role of compensating non-material harm and serving as a preventive sanction. It also addresses the specific procedural regime for the protection of trade secrets introduced by recent harmonization with EU directives. The analysis compares the Slovak legal environment with those of Germany and the Czech Republic, noting significantly lower litigation activity by consumer associations in Slovakia. The text discusses the limited practical application of damages due to the rigorous burden of proof required to establish the causal link in competition disputes. Attention is also drawn to the complementary role of public law enforcement through the Advertising Act in cases of misleading advertising. The article concludes that while the legislative framework is robust, greater procedural activism and strategic litigation are required to achieve adequate market protection.

Unfair Competition Law in Japan: Distant, Yet So Close. Though Japan is geographically and culturally distant from Slovakia, several similarities and divergences can be observed between the two countries' unfair competition laws. This study therefore explores the most significant parallels and differences in the structure of the unfair competition law systems in both jurisdictions. It also offers a more detailed examination of two selected and interrelated forms of unfair competition-namely, passing off and the unauthorized use (dilution) of designations with reputation. The analysis concludes by highlighting certain aspects of Japanese unfair competition law and practice that could serve as inspiration for the application and further development of Slovak unfair competition law.

Skutkový stav Súd prvej inštancie rozsudkom z 2. októbra 2020 určil, že žalobca je v konkurze na majetok špecifikovaného úpadcu veriteľom pohľadávky prihlásenej prihláškou z 12. januára 2015, zapísanej...

Skutkový stav Súd prvej inštancie rozsudkom zo 16. mája 2018 rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6 801,40 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol...

Skutkový stav Súd prvej inštancie rozsudkom zo 17. marca 2022 rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 25,50 eur s príslušenstvom, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému nepriznal...

Cieľom článku je analyzovať právne postavenie správcu v procese oddlženia fyzickej osoby podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, a to z pohľadu aktuálnej právnej úpravy, ako aj aplikačnej praxe. Pozornosť je venovaná aj praktickým problémom, ktoré vyplývajú zo znenia platnej právnej úpravy a naznačuje možné legislatívne smerovanie de lege ferenda.

Národná rada Slovenskej republiky schválila nový zákon o obchodnom registri, ktorým sa v plnom rozsahu nahrádza doterajší zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri. Ide o jednu z najvýznamnejších legislatívnych zmien v oblasti podnikateľského práva za posledné dve desaťročia, ktorej cieľom je modernizácia vedenia obchodného registra, posilnenie právnej istoty a ďalšie znižovanie administratívnej záťaže podnikateľov.

"Registrový súd je pri preskúmavaní návrhu na vykonanie zápisu do obchodného registra oprávnený zisťovať obsah dohody o usporiadaní vzájomných vzťahov súvisiacich so spoločným obchodným podielom medzi spolumajiteľmi obchodného podielu."

Skutkový stav Súd prvej inštancie rozsudkom zo 17. februára 2022 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 36 179,26 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobca sa domáhal uložiť...

Úvod Právo podnikať sa v súkromnom záujme chráni ako spôsob obživy jednotlivca. Zároveň sa ním zabezpečuje verejný záujem na rozvoji podnikania ako dôležitého prvku trhového hospodárstva. Toto právo sa...

Nedávne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 42/2024 z 31.3.2025, ktoré bolo publikované v časopise Zo súdnej praxe (ZSP 35/2025), otvára diskusiu k mnohým zásadným problémom ohľadom spoločného obchodného podielu a spoločného zástupcu na výkon práv spoločníka. V tomto príspevku sa snažíme odôvodniť, okrem iného, to, že každá z osôb, ktorá je spoločne oprávnená k spoločnému obchodnému podielu, má svoj podpodiel, ktorý je možné previesť, môže byť jej účasť v spoločnosti ukončená aj len vo vzťahu k tomuto podpodielu. Zároveň však tento podpodiel nie je možné ďalej štruktúrovať na ďalšie úrovne. Spoločného zástupcu charakterizujeme ako zmluvného zástupcu na základe spoločného plnomocenstva udeleného všetkými podspoločníkmi.

Vláda Slovenskej republiky dnes schválila návrh zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý predložilo Ministerstvo spravodlivosti SR. Nový zákon nahradí v súčasnosti účinný zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a predstavuje zásadnú reformu vedenia obchodného registra po viac než dvadsiatich rokoch.

Dnešným dňom nadobúda účinnosť novela zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá prináša zásadnú zmenu v oblasti insolvenčných konaní – zavedenie Registra predinsolvenčných, likvidačných a insolvenčných konaní (ďalej len „insolvenčný register“).

V Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky bolo ako R 14/2025 publikované uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obdo 23/2023 z 24.9.2024 s touto právnou vetou: "Pokiaľ v trestnom (adhéznom) konaní dôjde k včasnému uplatneniu nároku na náhradu škody spoločnosti s ručením obmedzeným jej jediným spoločníkom, považuje sa takéto uplatnenie nároku jediným spoločníkom ako výlučným reziduálnym beneficientom poškodenej spoločnosti, za úkon, ktorým došlo k riadnemu uplatneniu si tohto nároku poškodenej spoločnosti v konaní a súčasne k splneniu podmienok pre spočívanie premlčacej doby." V článku argumentujeme, že obchodnoprávny senát najvyššieho súdu tým pripustil aplikáciu tzv. spoločníckej žaloby (actio pro socio, derivatívna žaloba) podľa § 122 ods. 3 OBZ aj v trestnom konaní. Zároveň odôvodňujeme, že koncept reflexnej škody sa uplatní aj v trestnom práve, že uplatnenie nároku spoločnosti spoločníkom má tiež blokačný účinok na návrhy iných osôb, zakladá litispendenciu a spôsobuje spočívanie premlčacej doby tak, ako bežná actio pro socio pred civilným súdom. Tieto účinky zanikajú nielen tým, že súd odkáže poškodeného na civilné konanie, ale aj späťvzatím uplatneného návrhu v trestnom konaní. Okrem toho, odôvodňujeme, že možnosť uplatniť nárok spoločnosti má mať nielen jediný spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným.

1. Správne pochopenie konania právnických osôb, resp. konania v mene právnickej osoby by malo byť samozrejmou až nudnou každodennou právnickou rutinou. Nemalo by tu byť niečo, čo by prekvapilo. Napriek...

Cezhraničné premiestnenie sídla, ktoré možno subsumovať pod slobodu usadiť sa, garantovanú právom Európskej únie, nebolo vyše 30 rokov harmonizované. Zákonodarca na úrovni Európskej únie v roku 2019 prijal smernicu o premenách, ktorá prináša jednotný právny rámec cezhraničného premiestnenia sídla. Jednotlivé členské štáty Európskej únie mali povinnosť túto smernicu transponovať do svojho vnútroštátneho právneho poriadku. Na rozdiel od českého právneho poriadku, ktorý ucelenú právnu úpravu cezhraničného premiestnenia sídla poznal ešte pred harmonizačným procesom, Slovenská republika prijala komplexnú právnu úpravu až v roku 2023. Cieľom tohto príspevku je poskytnúť analýzu problematických aspektov ochrany minoritných akcionárov pri cezhraničnom premiestnení sídla podľa slovenskej právnej úpravy v súvislosti s informačnými právami akcionárov, ako aj v súvislosti s uplatnením ich práva na primeranú peňažnú náhradu. Autorka zároveň právnu úpravu týchto inštitútov porovnáva s právnou úpravou v Českej republike.

Katedra občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a Spoločnosť pre súkromné právo zorganizovali 30. mája 2025 druhé tohtoročné Trnavské právnické debaty. 1) Podľa plánu bola venovaná...

Úvod Dňa 7. decembra 2022 zverejnila Komisia návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa harmonizujú určité aspekty insolvenčného práva (ďalej len "návrh smernice"). 1) V dôvodovej správe Komisia...

§ 21 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Právo vymáhať poistné podľa § 21 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení nie je premlčané, pokiaľ oprávnený subjekt podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutí, ktorými bola povinnosť plniť uložená. Ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný v zákonnej lehote, uplynutím tejto lehoty v priebehu exekučného konania k premlčaniu nedochádza. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Obdo K 9/2023