Archív časopisu Zo súdnej praxe
- Súkromné právo
- Zo súdnej praxe
- Právny obzor
- Justičná revue
- Legal point
- Bulletin ODAK
- Paneurópske právnické listy
Nejnovější číslo
Téma mesiaca
Sudcovský aktivizmus alebo nie všetko, čo je správne, je aj zákonné (k náhrade väzby mladistvých)
Systém deľby moci, ako jeden z kľúčových princípov demokratického štátu, hovorí jasne: právo tvorí zákonodarca, nie sudca. Súdna prax však z času na čas naznačuje, aká zraniteľná dokáže byť aktivita (ale aj pasivita) zákonodarcu v očiach súdnej moci. Tá ho niekedy doslova supluje v jeho normotvornej činnosti, a to s alibistickým odôvodnením, že ide o výklad, nie tvorbu práva. Hranica medzi tvorbou práva a jeho dotváraním zo strany súdu môže byť v konkrétnom prípade tak tenká, že ani siahodlhý akademický diskurz nepovedie ku konsenzu. Na druhej strane sú aj prípady, keď možno v jednoduchosti konštatovať "sudcovský aktivizmus par excellence". Predmetný článok poskytuje analýzu uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 2 Tost 39/2012, v ktorom uvedený senát, podľa nášho názoru, excesívne prekročil rámec svojej kompetencie a svojou právnou vetou právo nie vyložil či dotvoril, ale vytvoril. Úvodom ozrejmujeme, že z hľadiska správnosti či skôr vhodnosti nemáme absolútne žiadne výhrady k právnej vete daného rozhodnutia a s jej obsahom sa plne stotožňujeme. Avšak, ako sa hovorí, "ide o princíp...". O princíp legality, princíp deľby moci a napokon princíp právnej istoty.
Svetové zdravotnícke zhromaždenie (WHA) ako vrcholný rozhodovací orgán Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) prijalo rezolúciou WHA77.17 (2024) zmeny Medzinárodných zdravotných predpisov (2005), ku ktorým Slovenská republika nateraz nepristúpila. Účelom týchto zmien má byť posilnenie prípravy na ohrozenie verejného zdravia. Úvodom tohto príspevku sa zameriame na ústavnoprávny aspekt navrhovaných zmien, následne uvedieme navrhované zmeny, ktoré zanalyzujeme nielen v kontexte našej právnej úpravy, ale aj v kontexte rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR. Z pohľadu sudcu sa pozrieme na to, či a na základe čoho by mohli byť v zmysle zmien Medzinárodných zdravotných predpisov (2005) rozhodnutia o núdzovom stave a opatrenia prijaté počas pandémie podrobené súdnemu prieskumu.
Predkladaný článok sa zaoberá kritickou analýzou hmotnoprávnych rozdielov a interpretačných prienikov medzi skutkovou podstatou trestného činu kupliarstva [§ 367 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej aj "Trestný zákon" alebo "TZ")] a trestného činu obchodovania s ľuďmi formou sexuálneho vykorisťovania (§ 179 TZ). Autorka v článku analyzuje koncept ľudskej dôstojnosti a zraniteľnosť poškodenej osoby ako kľúčové determinanty pre odlíšenie dobrovoľnej participácie na prostitúcii od vykorisťovateľského vzťahu. Príspevok prostredníctvom komparácie znakov skutkových podstát a s poukazom na relevantnú judikatúru Európskeho sudu pre ľudské práva (ďalej aj "ESĽP") definuje kritériá, pri ktorých formálny súhlas obete ustupuje pozitívnemu záväzku štátu chrániť integritu jednotlivca. Osobitná pozornosť je venovaná špecifickému postaveniu maloletých osôb, pri ktorých zákonodarca konštruuje absolútnu ochranu pred vykorisťovaním bez potreby dokazovania prostriedkov donútenia. Výsledkom článku sú odporúčania de lege ferenda smerujúce k zefektívneniu vyšetrovacieho procesu a eliminácii sekundárnej viktimizácie obetí.
Cieľom tohto príspevku je poukázať na praktické príklady sankcionovania užívateľa umelej inteligencie - právneho zástupcu účastníka súdneho konania, či už v podobe uloženia poriadkovej pokuty, alebo odmietnutia podania súdom, a na príklady vzniku administratívnej a trestnej zodpovednosti prevádzkovateľa umelej inteligencie.