HAPLA, M., FRIEDEL, T. a kol. Profesní etika právníků.

Kontexty. Profesijná etika právnikov a právničiek v mnohých prostrediach vyklíči a kvitne ako téma o osobách a obsadeniach v časoch veľkých zlyhaní. V prostredí USA sa napríklad spája s právnikmi v pozadí kauzy Watergate, v tom slovenskom s obdobím zneužívania disciplinárnych konaní proti nepohodlným sudcom a sudkyniam zo strany iných súčastí sudcovského stavu. Najnovšie sa dá prstom ukázať na „kauzu Threema“ a prepojenia prokurátorského, sudcovského a advokátskeho prostredia so prostredím zločinným, ktoré poodhaľuje.¹ Profilovo však téma môže mať aj tváre konkrétnych antihrdinov a antihrdiniek. V USA sa ponúka vizualita Rohna Cohna (alebo Al Pacina, ktorý ho stvárnil v seriáli Anjeli v Amerike). Na Slovensku sa núka tvár bývalého sudcu, predsedu Najvyššieho súdu a bývalého ministra spravodlivosti Štefana Harabina alebo bývalej sudkyne a štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej.²

Takýto pôvod oživovania témy profesijnej etiky potom priťahuje istý spôsob jej spracovania, ktorý je vymedzovaním voči "dedičstvu zlých právnikov", ak použijeme výraz zo žurnalistického prostredia. Stopy takého dedičstva možno hádam nájsť aj v Českej republike. Z pohľadu zvonka pozornosť priťahuje napr. tzv. kauza justičnej mafie. Len účastník/čka domácej praxe však vie presnejšie identifikovať zlyhávanie právnického stavu, či spoločensky bolestivé zlyhania jednotlivcov.

Recenzovaná učebnica týmto smerom nešla. A má to viacero výhod. Predovšetkým, diskusie o etických štandardoch právnických povolaní, pre ktoré ponúka platformu, sa nestávajú diskusiami o akejsi vine a nevine konkrétnych ľudí, ku ktorým prechovávame konkrétne negatívne emócie. City potom nesúperia s rozumom. Zároveň je premýšľanie smerované skôr na to, akými ako právnici a právničky chceme a máme byť, nie akými byť nechceme. To študentom a študentkám slúži pravdepodobne viac, a to aj v tom zmysle, v akom etické dilemy majú predovšetkým slušní či skôr dobromyseľní ľudia a v akom etické kódexy potrebujú práve oni, ako na konferencii o právnej etike v júni 2014 pripomenula sudkyňa Daniela Zemanová. V tejto línii je potom zaujímavým krokom diskutovať o konaniach tých právnikov a právničiek, ktorí sú považovaní za dobré vzory. Vyslovene je tak užitočný poukaz na výrok predsedu českého ústavného súdu, Pavla Rychetského na s. 278 knihy a vytvorenie prípadovej štúdie na jej základe na s. 290, bod 5. To tiež ukazuje, že sledovanie vlastného správania, reflexia a sebareflexia a trvalé kalibrovanie sú súčasťou právnických profesií. Že jednoducho nestačí byť dobromyseľným a mať povestný morálny kompas. Naopak, to je len začiatok.

Iste, aj používanie kontroverzií spojených s dobrými vzormi má isté nevýhody. I tu cit môže zatieniť rozum. Celkovo je však učebnica postavená na prípadoch abstraktných tak, že didaktickému cieľu nič netieni.

Ešte posledná poznámka ku kontextom a návrh na prípadnú úpravu v ďalšom vydaní textu.

Súčasťou kontextu