K aktuálnym zmenám hmotného a procesného rodinného práva od 1. januára 2023

Zákonom č. 338/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej aj „zákon č. 338/2022 Z. z.“ alebo „novela“) od 1. januára 2023 dochádza k viacerým významným zmenám v oblasti hmotného, ale aj procesného rodinného práva. Legislatívne úpravy zavedené novelou sa dotýkajú v procesnom práve napríklad významných koncepčných zmien tzv. rodinného súdnictva (2.1), odstránenia aplikačných problémov v mimosporovom procese (2.2), návratových konaní (2.3), miestnej príslušnosti v konaní vo veciach výživného plnoletých osôb (2.4), vynímania detí z biologických rodín (2.5), neodkladných opatrení vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého (2.6) či výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (2.7). V hmotnom rodinnom práve došlo k ukotveniu novej formy tzv. porozvodovej a porozchodovej starostlivosti, ktorou je spoločná osobná starostlivosť rodičov (3.1), alebo k zmene pri úprave rodičovských práv v prípade, že rodič bol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony (3.2).

Nosnou zmenou zákona č. 338/2022 Z. z. je novela Civilného mimosporového poriadku. Zákon č. 338/2022 Z. z. má ambíciu naplniť viaceré tézy Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 – 2024 v oblasti spravodlivosti a súdov.¹⁾

2.1 Zmeny v prideľovaní: jeden sudca pre všetky konania dieťaťa

Nové ustanovenie § 6a CMP upravuje, že návrh na začatie konania týkajúci sa toho istého maloletého alebo jeho súrodencov sa prideľuje sudcovi, ktorému bol pridelený prvý návrh na začatie konania týkajúci sa tohto maloletého. Znenie vládneho návrhu doručené Národnej rade SR²⁾ neobsahovalo bližšie pravidlo o súrodeneckej väzbe na rodiča. V druhom čítaní sa do návrhu vložila podmienka uplatnenia tohto pravidla tak, že súrodenci musia mať spoločných oboch rodičov ako maloletý. Zmena v citovanom ustanovení má za cieľ, aby dieťa malo jedného poručenského sudcu, a to až do dosiahnutia jeho plnoletosti. Takto určená právomoc sudcu sa vzťahuje na všetky typy konaní vrátane konania o výkon rozhodnutí vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.³⁾ Náhodný výber sudcu bude zachovaný pri prvom výbere, teda v momente, keď sa práva a povinnosti maloletého dieťaťa stali prvýkrát predmetom úpravy zo strany súdu. Prechodné ustanovenia⁴⁾ upravujú situáciu, ak k 1. januáru 2023 prebieha na súde konanie. V tomto prípade platí, že ak konanie podľa § 6a ods. 1 CMP prebieha ku dňu účinnosti novely, ďalšie návrhy na začatie konania týkajúce sa toho istého maloletého alebo jeho súrodencov sa prideľujú sudcovi, ktorý je k 1. januáru 2023 zákonným sudcom v tomto konaní. Ak na miestne prí­slušnom súde nemožno postupovať⁵⁾ podľa § 6a CMP, návrh na začatie konania sa prideľuje náhodným výberom. Vylúčené z pravidiel prideľovania zákonného sudcu sú konania o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 365 (tzv. 24-hodinové neodkladné opatrenie) a § 368 CMP (tzv. opatrenie pre vstup do obydlia dieťaťa).⁶⁾

2.2 Odstránenie aplikačných problémov v mimosporovom procese: zastavenie konania, zmena návrhu na začatie konania, lehota na vyhotovenie rozsudku, trovy konania a zmena miestnej príslušnosti súdu

Novela Civilného mimosporového poriadku sa dotkla viacerých ustanovení, ktoré reagujú na doterajšiu prax a týkajú sa procesného postupu súdu v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku. Do § 23 CMP, ktorý sa týka priebehu konania v prvej inštancii, bol vložený nový odsek 3, ktorého cieľom je upraviť možnosť súdu zastaviť konanie, ktoré bolo začaté bez návrhu (odsek 2). Novela dáva procesnú odpoveď na situáciu, ak pominú dôvody, na zá­klade ktorých bolo konanie začaté.

Z platného znenia § 28 CMP vyplýva, že o každej zmene návrhu na začatie konania by malo byť rozhodnuté uznesením. Predkladateľ novely argumentuje, že vo veciach, v ktorých súd môže začať konanie aj bez návrhu a nie je v rozhodnutí viazaný návrhom, nemá táto zásada svoje opodstatnenie. Z tohto dôvodu sa vložili do § 28 CMP nové ustanovenia, ktoré odlišujú konania, ktoré možno začať len na návrh, tak, že v konaniach, ktoré možno začať len na návrh, súd doručí zmenu návrhu ostatným účastníkom do vlastných rúk, ak neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.⁷⁾ V konaniach, ktoré možno začať len na návrh, súd zmenu návrhu nepripustí, ak by výsledky konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmene návrhu.⁸⁾

Novela sa dotkla aj lehoty súdu na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Podľa predkladateľa aplikačná prax ukázala, že lehota 10 dní je príliš krátka, čo sa môže následne odzrkadliť na kvalite vyhotovených (zoštylizovaných) rozhodnutí.⁹⁾ Novelou sa mení lehota z 10 dní na 15-dňovú lehotu.

V § 58 CMP došlo k vloženiu odseku 2, ktorý upravuje rozhodovanie o nároku štátu na náhradu trov konania. Dôvodom zmeny sú poznatky, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe. Podľa predkladateľa na pojednávaní, v ktorom je potrebné vypočutie súdnych znalcov, znalec predloží vyúčtovanie následne po svojom výsluchu. Keďže podľa momentálne platnej právnej úpravy súd musí rozhodnúť aj o trovách štátu v rozsudku, nemôže tak urobiť na danom pojednávaní a pojednávanie sa následne odročuje iba kvôli rozhodnutiu o náhrade trov konania štátu. V praxi pritom nejde o zriedkavú záležitosť, javí sa to ako systémový problém. V týchto konaniach ide často o trovy štátu, ktoré štát znáša, ale nie je to pravidlo.¹⁰⁾ Preto podľa novely platí, že o nároku štátu na náhradu trov konania a o výške náhrady trov konania štátu môže súd rozhodnúť samostatným uznesením aj po vydaní rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Jedným z praktických problémov, ktoré predkladateľ identifikoval, je zmena miestnej príslušnosti súdu v prípade, ak je dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, o uložení výchovného opatrenia, resp. o ochrannej výchove v centre pre deti a rodiny alebo v niektorom zo špeciálnych výchovných zariadení. Na takúto zmenu miestnej príslušnosti súdu nie je dôvod ani pri ústavnej starostlivosti alebo ochrannej výchove, nieto ešte pri časovo ohraničených výchovných opatreniach.¹¹⁾ Novela explicitne upravuje, že zmena bydliska maloletého z dôvodu umiestnenia maloletého v zariadení na základe rozhodnutia súdu nie je dôvodom na zmenu miestnej príslušnosti súdu.¹²⁾

2.3 Zmeny v tzv. návratových konaniach: náprava chyby legislatívneho procesu

Vložením odseku 2 do § 124 CMP došlo k náprave chyby, ktorá sa dostala do procesného kódexu v rámci schvaľovania tzv. súdnej mapy.¹³⁾ Opätovne došlo k vloženiu ustanovenia, ktoré súvisí s tzv. návratovým konaním a ktoré znie: „Súd, ktorý je miestne príslušný na konanie o návrat maloletého, ktorý bol neoprávnene premiestnený alebo zadržaný, je miestne príslušný aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ak na toto konanie nadobudol právomoc podľa osobitného predpisu.“ Citovaná veta bola vložená do Civilného mimosporového poriadku už novelou účinnou 1. júla 2022,¹⁴⁾ avšak zrejme legislatívnym nedopatrením opätovne vypustená s účinnosťou od 1. januára 2023. Veta má osobitný význam najmä z hľadiska sporov s cezhraničným prvkom a vyplývala z čl. 9, čl. 10 a odôvodnenia č. 43 nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí. V zmysle týchto ustanovení bolo potrebné zabezpečiť, aby miestne príslušný súd, ktorý rozhoduje v návratovom konaní podľa Civilného mimosporového poriadku, mohol vykonávať aj právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností, ak sa na nej dohodli alebo ju prijali účastníci. Účelom § 124 ods. 2 CMP je, aby súd konajúci o návrate maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní mohol rozhodovať aj o výkone rodičovských práv a povinností a hlavne schváliť rodičovskú dohodu a nemusel ju schvaľovať iný súd, ktorý by bol inak príslušný na takéto konanie.

2.4 Miestna príslušnosť v konaní vo veciach výživného plnoletých osôb

Podľa aktuálne platnej právnej úpravy je na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa. Nahradením slova „navrhovateľa“ v § 154 CMP slovami „osoby oprávnenej na výživné“ predkladateľ dosahuje, aby výhoda tzv. domáceho súdu (t. j. navrhovateľovi geograficky blízkeho súdu, resp. súdu určeného podľa miesta bydliska navrhovateľa) bola garantovaná aj v situácii, keď sa koná o návrhu na zmenu, zúženie či rozšírenie vyživovacej povinnosti. Kritérium miestnej príslušnosti súdu má platiť vždy pre osobu oprávnenú na výživné, bez ohľadu na to, či je navrhovateľom alebo odporcom.

2.5 Zmeny pri vynímaní detí z biologických rodín na základe tzv. 24-hodinových neodkladných opatrení (§ 365 CMP)

Z pohľadu ľudskoprávnych štandardov možno oceniť zmeny, ktoré prináša novela v oblasti vynímania detí z biologických rodín. Síce sa novela nedotýka hmotnoprávnych ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „zákon o rodine“), ktoré upravujú zásahy štátu do výkonu rodičovských práv, prispieva však procesne k ustálenej judikatúre ESĽP. Tá je úplne jednoznačná v tom, že primárne chráni biologickú rodinu. Akékoľvek rozdelenie rodiny predstavuje závažný zásah do práva na rodinný život, a preto sa musí opierať o dostatočne závažné a pádne argumenty motivované záujmom dieťaťa. Judikatúra odmieta akýkoľvek automatický prístup smerujúci k obmedzeniu alebo k úplnému pozbaveniu rodičovských práv. V prípade, ak je dieťa na základe rozhodnutia štátneho orgánu odlúčené od rodiny, z čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyplýva povinnosť, aby dôvody a okolnosti odlúčenia spĺňali jasne ustanovené predpoklady (porovnaj rozhodnutie ESĽP z 13. júla 2000, Scozzari a Giunta proti Taliansku, sťažnosť č. 39221/98 a č. 41963/98). Umiestnenie dieťaťa mimo rodiny má byť vzhľadom na jeho závažné následky pre dieťa len dočasným opatrením a má byť zrušené ihneď, len čo to dovoľujú okolnosti prípadu (porovnaj rozhodnutie ESĽP z 24. marca 1988, Olsson proti Švédsku, sťažnosť č. 10465/83 alebo rozhodnutie ESĽP z 10. apríla 2012, Pontes proti Portugalsku, sťažnosť č. 19554/09).¹⁵⁾ Novela Civilného mimosporového poriadku vychádza zo zistení praxe, podľa ktorej sa počet detí vyňatých z biologických rodín na zá­klade neodkladných opatrení medziročne výrazne zvyšuje (v roku 2013 až 54,6 %, v roku 2020 cca 92 %). Následne je výrazná časť detí umiestnená v zariadení na neobmedzenú dobu, rádovo mesiace, len na základe neodkladného opatrenia, ktoré má byť rýchlym a hlavne prechodným opatrením súdu na riešenie akútnej situácie dieťaťa.¹⁶⁾ Z tohto dôvodu predkladateľ v prípade neodkladného opatrenia vo veciach ochrany maloletého (tzv. 24-hodinové opatrenie) obmedzuje dĺžku jeho trvania na dobu najviac šesť mesiacov. V snahe zamedziť opakovanému reťazovitému nariaďovaniu neodkladných opatrení a zabezpečiť systematické riešenie situácie maloletého, obmedzenie času trvania neodkladného opatrenia neplatí v prípade, ak by do šiestich mesiacov začalo konanie vo veci samej, a tiež v prípade, ak bolo neodkladným opatrením zverené do starostlivosti osoby maloleté dieťa, ktoré je maloletým bez sprievodu, alebo dieťa – cudzinec, v prípade ktorého sa usiluje o zlúčenie s rodinou.¹⁷⁾ Ďalšie zmeny v § 365 CMP, ktoré majú podporiť spomínaný princíp európskej judikatúry o dočasnosti opatrení, sa prejavili v novovložených odsekoch 6 až 8. Platí, že ak do šiestich mesiacov od nariadenia neodkladného opatrenia nebol podaný návrh na začatie konania vo veci samej a súd zistí, že existujú dôvody pre ďalšie zotrvanie maloletého v náhradnej starostlivosti, začne konanie vo veci samej aj bez návrhu. Súd zruší neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. O návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia rozhodne súd do 10 dní od jeho doručenia.

2.6 Zmeny pri vydávaní neodkladných opatrení vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého (§ 367 CMP)

Podobne ako v prípade zmien pri vynímaní detí z biologických rodín na základe tzv. 24-hodinových neodkladných opatrení (2.5) návrh reaguje aj na praktické problémy v prípade vydávania neodkladných opatrení vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého. Zmenou sa má zvýrazniť, že zverenie maloletého neodkladným opatrením do starostlivosti inej osoby nemožno považovať za definitívnu formu výchovy maloletého.¹⁸⁾ V § 367 ods. 1 CMP sa zvýrazňuje, že ide o dočasné opatrenie. Taktiež sa legislatívne limituje čas trvania neodkladného opatrenia, a to najdlhšie na šesť mesiacov,¹⁹⁾ a prvýkrát sa ustanovuje lehota na rozhodnutie o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia v podobe 10 dní od jeho doručenia.²⁰⁾

2.7 Významné zmeny v konaniach o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých

Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je oblasť procesného práva, ktorá prináša so sebou širokú odbornú,²¹⁾ politickú²²⁾ či celospoločenskú diskusiu. Odhliadnuc od legislatívnych zmien v roku 2016 (pozri 2.7.1) nebola oblasť výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých od času komplexnej rekodifikácie civilného procesu²³⁾ menená.

2.7.1 Legislatívne zmeny v roku 2016

Ostatná a výrazná zmena právnej úpravy nastala v roku 2016 pod vplyvom prípadu 6-ročného chlapca, ktorého uprostred výučby prvákov na základnej škole odňal v rámci výkonu rozhodnutia vyšší súdny úradník z triedy. Spoločnosť vnímala prípad veľmi citlivo.²⁴⁾ Ministerstvo spravodlivosti SR bezodkladne po tomto prípade začalo s prípravou vyhlášky o výkone rozhodnutia.²⁵⁾ Po konzultáciách s inými ministerstvami (Ministerstvo práce, sociál­nych vecí a rodiny SR, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a Ministerstvo vnútra SR) sa podarilo nájsť vo forme vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, presné fázovanie postupu sudcu a vyššieho súdneho úradníka pri výkone rozhodnutia tak, aby dieťa nebolo traumatizované a aby bolo konanie vedené v jeho najlepšom záujme. Od prijatia vyhlášky nedošlo k žiadnej podstatnej zmene. Významnú zmenu prináša predmetná novela.

2.7.2 Pojednávanie a výkon neodkladného opatrenia od 1. januára 2023

Novela upravuje, že pojednávanie sa uskutoční vo vykonávacom konaní už v prvej fáze, t. j. vo fáze, keď má súd rozhodnúť, či nariadi výkon alebo zamietne návrh na nariadenie výkonu.²⁶⁾ Rovnako sa má pojednávanie nariadiť po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia pred tým, než dôjde k uskutočneniu núteného výkonu rozhodnutia.²⁷⁾ Explicitne sa upravuje, v prípade ktorých exekučných titulov nie je potrebné nariadiť pojednávanie: ide o výkon rozhodnutia v prípadoch návratu maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, o výkon rozhodnutia o nariadení ústavnej starostlivosti, o uložení výchovného opatrenia, ktorým súd nariadil maloletému pobyt v zariadení podľa osobitného predpisu alebo o výkon rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia podľa § 365, § 367 ods. 2 alebo § 368 CMP.

Novela prináša spresnenie v tom, že konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd aj bez návrhu.²⁸⁾

2.7.3 Obligatórna prítomnosť sudcu

Zrejme aj vzhľadom na prípad z roku 2016 (pozri 2.7.1), keď vyšší súdny úradník odňal dieťa z triedy v škole, novela od 1. januára 2023 mení to, že sa výkon rozhodnutia, ktorým sa priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, uskutoční vždy v prítomnosti sudcu. Predkladateľ odôvodňuje obligatórnu prítomnosť sudcu rešpektom, ktorý by mala osoba sudcu vyvolať.²⁹⁾ Zo znenia novely Civilného mimosporového poriadku ani z platného znenia vyhlášky č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (§ 16 ods. 2), ktorá nebola novelou ani len sčasti derogovaná, však nemožno vyvodiť, že by vyšší súdny úradník vôbec nemohol byť poverený vykonaním rozhodnutia. Sudca zostáva stále oprávnený poveriť súdneho úradníka zabezpečením odňatia maloletého. Novela len obmedzila oprávnenie pri výkone rozhodnutia, ktorým sa priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo pri výkone rozhodnutia o návrate maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.³⁰⁾

2.7.4 Obligatórna 6-mesačná lehota na rozhodnutie

Za prínos možno považovať ustanovenie 6-mesačnej zákonnej lehoty, v ktorej má súd rozhodnúť o nariadení výkonu rozhodnutia alebo o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia. Lehota začína plynúť od začatia konania, pričom predkladateľ podčiarkuje, že zavedenie obligatórneho pojednávania (pozri 2.7.2) nemá viesť k predlžovaniu konania.³¹⁾

3.1 Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov

V zákone o rodine došlo k zmene v oblasti foriem osobnej starostlivosti v prípade rozvodu alebo rozchodu rodičov dieťaťa. Úpravou § 24 ods. 1 až 3 CMP došlo k hmotnoprávnemu ukotveniu troch rovnocenných foriem osobnej starostlivosti: a) zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, b) zverenie dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a c) zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Zákonodarca neprivileguje žiadnu z foriem.

Novela teda doplnila formy osobnej starostlivosti o spoločnú osobnú starostlivosť oboch rodičov, ktorá môže byť vzhľadom na potreby konkrétneho dieťaťa vhodnejšia ako existujúce formy starostlivosti. Novela však považuje všetky tri formy za rovnocenné a rozhodovanie o nich podlieha skúmaniu kritérií najlepšieho záujmu dieťaťa.³²⁾ V § 24 ods. 2 CMP sa nanovo ustanovujú hmotnoprávne podmienky na to, aby súd mohol zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy spoločnej osobnej starostlivosti je nielen záujem o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa, ale hlavne súhlas obidvoch rodičov so spoločnou osobnou starostlivosťou.

Znenie vládneho návrhu doručené Národnej rade SR³³⁾ obsahovalo ustanovenie v znení: „Nesúhlas jedného z rodičov s akoukoľvek formou starostlivosti nemá vplyv na posudzovanie jeho schopnosti dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, ani mu nemôže byť inak na ťarchu.“ V druhom čítaní však bolo schválením pozmeňujúceho návrhu poslancov dané ustanovenie vypustené.³⁴⁾

3.2 Zmena pri úprave rodičovských práv v prípade, že rodič bol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony

V zákone o rodine sa v § 28 ods. 3 zmenila právna úprava z dôvodu, že ju predkladateľ považoval za diskriminujúcu. Tá podľa dôvodovej správy novely spočíva v obmedzení rodiča s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony vo výkone rodičovských práv a povinností v tom smere, že takýto rodič nemôže vykonávať rodičovské práva a povinnosti ako celok, bez ohľadu na rozsah a charakter obmedzenia v spôsobilosti na právne úkony. Preto sa úprava zmenila tak, že ak jeden z rodičov bude obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, druhý rodič bude vykonávať rodičovské práva a povinnosti sám len v tom rozsahu, ktorý zodpovedá súdom vymedzenému obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony jedného z rodičov.

Z ľudskoprávneho pohľadu možno zhodnotiť zmeny v opísanej novele pozitívne. Osobitne je potrebné vyzdvihnúť, že si predkladateľ všíma ľudskoprávne štandardy v oblasti zásahov štátu do výkonu rodičovských práv a že zmeny v Civilnom mimosporovom poriadku prispievajú procesne k ustálenej judikatúre ESĽP, ktorá primárne chráni biologickú rodinu. Procesná novela správne reflektuje aj dve hmotnoprávne kritériá záujmu dieťaťa [čl. 5 písm. h) a i) zákona o rodine].³⁵⁾ V oblasti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých mohol predkladateľ byť ambicióznejší a recipovať znenie vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, do textu samotného zákona. Tým by sa zvýšila právna sila normy. Rovnako aj v otázke ukotvenia spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov mohol predkladateľ danú otázku uchopiť komplexnejšie, a to tak, že minimálne mohol hlbšie preskúmať cudzie právne úpravy, na ktoré referuje v dôvodovej správe k zákonu č. 338/2022 Z. z.³⁶⁾ Hlbším skúmaním by dospel k záveru, že nepostačuje vykonať úpravu len v rozsahu niekoľkých viet.³⁷⁾