Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Nedokonalosti trestných oznámení Sociálnej poisťovne pri daňových deliktoch
Vyskúšajte našu 10-dňovú skúšobnú licenciu a získajte prístup k celému portálu zadarmo. Stačí sa bezplatne zaregistrovať.
Chcem prístup zdarma
Máte už predplatné?
Prihláste sa.
V príspevku reflektujeme imperfektné trestné oznámenia Sociálnej poisťovne, týkajúce sa neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona a nezaplatenia dane a poistného v zmysle ustanovenia § 278 uvedeného zákona. Následne poukazujeme na nejednotné postupy orgánov činných v trestnom konaní (ďalej len "OČTK") v otázke začínania trestných stíhaní uvedených deliktov s osobitným upriamením pozornosti na problematiku "alternatívneho" preukazovania solventnosti ako obligatórneho znaku skutkových podstát uvedených trestných činov (ďalej len "SPTČ").
In the contribution, we reflect on the imperfect criminal reports of the Social Insurance Agency regarding of non-payment of tax and insurance premiums according to § 277 of the Criminal Code and non-payment of tax and insurance premiums in accordance with the provisions of § 278 of the mentioned law. Consequently we point out the non-uniform procedures of law enforcement authorities (hereinafter referred to as "OČTK") in the issue of starting criminal prosecutions of the mentioned offences with a special focus on the issue of "alternative" proof of solvency as a mandatory sign of the facts of mentioned criminal offences (hereinafter referred to as "SPTČ").
MARR, S.: Nedokonalosti trestných oznámení Sociálnej poisťovne pri daňových deliktoch; Justičná revue, 76, 2024, č. 2, s. 159 – 169.
Kľúčové slová: trestné oznámenia Sociálnej poisťovne, daňové delikty, nejednotnosť orgánov činných v trestnom konaní, znalecké dokazovanie solventnosti, alternatívne spôsoby určenia
solventnosti.
Key words: criminal reports of the Social Insurance Company, tax offences, inconsistency of law enforcement authorities, expert proof of solvency, alternative ways of determining solvency.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Úvod
Nedávne obdobie, osobitne od roku 2021 až doposiaľ, je významné vo vzťahu k imperfektným oznámeniam Sociálnej poisťovne, okrem iného preto, že OČTK na tieto reagujú - a rozhodujú nejednotne. Uvedené sme verifikovali jednak pri množstve osobných konzultácií s prokurátormi aj vyšetrovateľmi v pôsobnosti rôznych krajov a následne aj pri ich samotnej rozhodovacej činnosti. Jej rôznosť vychádza práve zo zastávania iných právnych názorov o vecnej správnosti meritórneho rozhodovania.
Za pomyselný neuralgický bod s ďalšími naň nadväzujúcimi alebo (podľa spôsobu meritórneho rozhodnutia) nenadväzujúcimi parciálnymi problémami možno označiť otázku začatia trestného stíhania a preukazovanie solventnosti.
Osobitne je to tak pri znaleckom skúmaní
.Zastávame názor, že v aplikačnej praxi sú najčastejšie páchané tieto daňové delikty.
- Neodvedenie dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona, ktorého sa všeobecný subjekt dopustí v základnej skutkovej podstate, ak "v malom rozsahu zadrží a neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech."1)
- Nezaplatenie dane a poistného podľa § 278 Trestného zákona, ktorého sa taktiež všeobecný subjekt dopustí v základnej skutkovej podstate, ak "
vo väčšom rozsahu nezaplatí splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie."2)
V reťazci príčinnej súvislosti k prvému z nami uvedených daňových trestných činov pripájame výkladový oblúk v tom smere, že
"zrazením a neodvedením určenému príjemcovi splatnej dane, poistného na sociálne zabezpečenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevku na starobné dôchodkové sporenie sa rozumie také úmyselné nakladanie s uvedenými finančnými prostriedkami, ktoré povinná osoba, vymedzená jednotlivými zákonmi upravujúcimi dane, poistenie alebo uvedený príspevok, neadresuje a nepoukáže oprávnenému subjektu vymedzenému týmito zákonmi, ale tieto finančné prostriedky použije na iný ako takto vymedzený účel, napr. na pokrytie iných svojich podnikateľských finančných povinností."
3)
Na tomto mieste ďalej zvýrazňujeme, že esenciálnym je to, či konanie je skutočným zrazením a/alebo skutočným výberom dane, poistného alebo príspevku alebo ide "len" o podvodné účtovné úkony motivované snahou vyvolať omyl v určitej osobe. Takéto konanie je totiž potrebné subsumovať pod marginálnu rubriku "Skrátenie dane a poistného", ktorú zákonodarca priradil k ustanoveniu § 276 Trestného zákona.
V nadväznosti na citovaný právny text základnej SPTČ podľa § 277 Trestného zákona ďalej
zvýrazňujeme motív
(vo všeobecnosti fakultatívny znak SPTČ, ktorý je však pri predmetnom trestnom čine viac než objektívne obligatórnym). Tento je
sprítomnený právnym textom "v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech
". Väčšina významných procesualistov uvádza v ich spisbe ako príklad vyplatenie rôznych odmien zamestnancom. Zastávame názor, že príkladmý výpočet nespôsobuje v aplikačnej praxi väčšie problémy. Zvýrazňujeme však potrebu dôsledne diferencovať medzi disponibilitou finančnými prostriedkami v deň splatnosti už uvedených plnení potrebných na ich úhradu a ich objektívnym nedostatkom.Na tomto mieste sa ďalej vyjadrujeme, že sa stotožňujeme s právnym názorom J. Čentéša v tom smere, že absencia finančných prostriedkov v deň splatnosti anticipovaných pohľadávok rezultuje v záver o nemožnosti vyčerpať obligatórny motív. V dôsledku uvedeného nie je takéto konanie trestnoprávne postihnuteľným deliktom, čo
in fine
bude viesť k beztrestnosti páchateľa.Na samotný záver rozoberania predmetného trestného činu považujeme za potrebné vymedziť zákonodarcom použitý pojmový znak "splatnosť". Tento je, podľa nášho právneho názoru, potrebné vykladať ako uplynutie posledného dňa lehoty, do konca ktorej je povinný, zákonne zaviazaný k vykonaniu - uhradeniu poplatkovej povinnosti.
V relácii k výkladu trestného činu podľa § 278 Trestného zákona vyjadrujeme názor, že predmetné ustanovenie postihuje všetky daňové subjekty, ktorým zákonodarca určil povinnosť zaplatiť daň alebo poistné na sociálne poistenie (len čo sa tieto stali splatnými) s poukazom na normatívne ukotvenie v osobitnom zákone číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. V nadväznosti na povinnosť zaplatiť poistné na verejné zdravotné poistenie poukazujeme smerom k normatívnej reglementácii obsiahnutej v zákone číslo 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 92/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V neposlednom rade pripomíname príspevok na starobné dôchodkové poistenie a v tejto spojitosti poukazujeme smerom k zákonu číslo 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Nejednotnosť vybavovania trestných oznámení Sociálnej poisťovne reprezentuje najmä uplatňovanie ustanovenia § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, ako aj rozhodovanie podľa § 199 ods. 1 uvedeného zákona. Zástupcovia Sociálnej poisťovne považujú v drvivej väčšine odmietnutie veci za nezákonné,
a contrario
volajú po začatí trestného stíhania a možnosti preukazovania solventnosti podozrivých (v prípade oboch nami uvedených daňových deliktov) prostredníctvom znaleckého skúmania. Takýto postup je logicky
lege artis
možný až po začatí trestného stíhania vo veci, pretože práve
"začatie trestného stíhania je východiskovou podmienkou, ktorá umožňuje vykonávať dokazovanie podľa VI. Hlavy TP."
4)
V tomto smere sme zaznamenali akési dubiózne mystifikácie smerom k znaleckému posudku z odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo. Z uvedených rezultuje argumentačne neudržateľný záver o tom, že takýto znalecký posudok je dôkazom nadradeným všetkým iným a je doslova nepriestrelným. Takúto argumentáciu kategoricky odmietame a zvýrazňujeme, že priraďovanie dôkaznej váhy je v gescii OČTK, osobitne prokurátora ako
dominus litis
prípravného konania a nie znalca. Závery vyplývajúce zo znaleckého posudku sa dajú zabezpečiť aj "alternatívne", čomu sa budeme venovať v ďalších častiach nášho príspevku. V neposlednom rade akcentujeme možnosť vyvrátenia posudku v konaní pred súdom prostredníctvom dodatočne predložených dôkazov, najmä listinných.1 Nedostatky trestných oznámení Sociálnej poisťovne
Na tomto mieste príkladmo zvýrazňujeme nedostatočnú kvalitatívnu úroveň trestných oznámení Sociálnej poisťovne (ďalej len "SP"), identifikovanú previerkovou činnosťou Krajskej prokuratúry v Bratislave.
"Tu krajský prokurátor zdôraznil, že už v analýze vybraných trestných vecí, v ktorých ako poškodený podľa ustanovenia § 46 ods. 3 Tr. por. vystupovala Sociálna poisťovňa z 28. júla 2014 (IV/1 Spr 106/14/1000-43 a III Spr 42/14/1000-1) bola konštatovaná šablónovitosť a nízka úroveň obsahu trestných oznámení."
5)
Konštruktívnu, aj keď zároveň ostentatívnu kritiku adresujeme SP kvôli jej častému rezignovaniu na vykonávanie kontrolnej činnosti u platiteľov poistného. Stotožňujeme sa s krajským prokurátorom R. Remetom a rovnako ako menovaný dávame do pozornosti osobitný zákon číslo 461/2003 Z. z.o sociálnom poistení. Tu možno ďalej zvýrazniť, že "
zamestnávateľ je povinný umožniť povereným zamestnancom organizačných zložiek Sociálnej poisťovne vstup do svojich objektov, vykonanie kontroly a nazeranie do záznamov o príjmoch zamestnancov a do iných záznamov dôležitých na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom."
6)
K doposiaľ uvedenému pripájame konotáciu, že naposledy citovaný zákon obsahuje samostatnú marginálnu rubriku "Kontrolná činnosť Sociálnej poisťovne", ktorú normotvorca priradil k ustanoveniu § 242 predmetného právneho predpisu, z ktorého vyplýva, že "
kontrolná činnosť Sociálnej poisťovne podľa tohto zákona je kontrola plnenia povinností ustanovených týmto zákonom (vonkajšia kontrola)."
7)
"
Kontrolnú činnosť uvedenú v odseku 1 vykonávajú poverení zamestnanci organizačných zložiek Sociálnej poisťovne (ďalej len "zamestnanec kontroly")."
8)
"
Ak majú kontrolované subjekty pochybnosti o nezaujatosti zamestnancov kontroly alebo prizvaných osôb so zreteľom na ich vzťah k predmetu kontroly, ku kontrolovaným subjektom alebo k ich zamestnancom, môžu vzniesť proti ich účasti na kontrole písomné námietky s uvedením dôvodu. Podanie námietok nemá odkladný účinok. Zamestnanci kontroly, ktorí vedia o skutočnostiach zakladajúcich pochybnosti o ich nezaujatosti, sú povinní tieto skutočnosti bez zbytočného odkladu oznámiť osobe, ktorá vydala poverenie na výkon kontroly. Zamestnanci kontroly sú oprávnení vykonať pri kontrole len také úkony, ktoré nedovoľujú odklad."
9)
"Osoba, ktorá vydala poverenie na výkon kontroly, je povinná rozhodnúť o námietkach najneskôr do troch pracovných dní od ich uplatnenia a písomne oboznámiť s rozhodnutím toho, kto námietku uplatnil."
10)
Na tomto mieste ďalej obraciame pozornosť smerom k ustanoveniu § 243 citovaného zákona, z ktorého je zrejmý taxatívny výpočet kontrolných oprávnení zamestnancov SP pri výkone kontroly. Týmito sú (v nevyhnutnom rozsahu):- "vstupovať do objektov, zariadení a prevádzok, na pozemky a do iných priestorov patriacich kontrolovaným subjektom, ak bezprostredne súvisia s predmetom kontroly; nedotknuteľnosť obydlia nesmie byť dotknutá výkonom tohto oprávnenia."11)
- "vyžadovať od kontrolovaného subjektu a jeho zamestnancov, aby im v určenej lehote poskytli doklady, iné písomnosti, vyjadrenia a informácie vrátane technických nosičov, údaje potrebné na výkon kontroly a prvopisy dokladov."12)
- "v odôvodnených prípadoch odoberať a aj mimo priestorov kontrolovaného subjektu premiestňovať prvopisy dokladov, písomné dokumenty a iné materiály, ktorých vydanie nie je všeobecne záväzným právnym predpisom zakázané, na účely zabezpečovania dôkazov, ako aj vykonať ďalšie nevyhnutné úkony súvisiace s kontrolou."13)
- "
vyžadovať súčinnosť kontrolovaného subjektu a jeho zamestnancov potrebnú na vykonanie kontroly. Túto súčinnosť možno vyžadovať len v nevyhnutnom rozsahu a vtedy, ak nemožno účel kontroly dosiahnuť inak. Súčinnosť nemožno vyžadovať, ak by tým bol ohrozený život alebo zdravie fyzických osôb alebo ak by sa porušila zákonom ustanovená povinnosť mlčanlivosti, ak nedošlo k jej oslobodeniu oprávneným orgánom."14)
V súvislosti s citovanými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení osobitne zvýrazňujeme § 243 ods. 1 písm. c) tohto zákona, pretože z uvedeného je ponad akúkoľvek možnú pochybnosť zrejmé, že zamestnanci SP, zmocnení na výkon kontrolnej činnosti, disponujú oprávnením odobrať listiny potrebné na účely dokazovania.
Na tomto mieste sa ďalej vyjadrujeme v tom smere, že je zrejmé oprávnenie na strane SP vykonávať kontrolnú činnosť, a preto rezignovanie na jej výkon považujeme za nedostatok. Ďalej si dovoľujeme pripomenúť nedávnu prax, keď podávaniu trestných oznámení predchádzala daňová kontrola, ktorej výsledok bol riadne zaprotokolovaný v kontrolnom protokole. Podčiarkujeme, že prílohami kontrolného protokolu sú štandardne rôzne zápisnice o miestnych zisteniach, zaprotokolované obsahy výpovedí a pod. V tejto spojitosti poznamenávame, že
"za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti."
15)
Zdôrazňujeme, že nie každý negatívny následok, aj keď je v rozpore so zákonom, automaticky vyčerpáva obligatórne znaky SPTČ. Podčiarkujeme, že konanie charakteru
contra legem
vo vzťahu k obsahu zákonného textu
"primárne porušenie ktorého konštruuje následnú zodpovednosť jednotlivca za konkrétne konanie kauzálne pre následok musí byť kryté relevantným zavinením"
16)
Povedané inak, ide o subjektívnu zodpovednosť jednotlivca za konanie a nie objektívnu zodpovednosť za následok, čo možno oprieť o
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. augusta 2012, sp. zn. 6 Tdo 62/2011. A limine
musia byť z úvah OČTK vyňaté myšlienkové konštrukty o možnosti trestnoprávne postihnúť nezrovnalosti so zákonom, ktoré sú zistené prostredníctvom daňových pomôcok, odhadom, čo do určenia základu dane a/alebo v dôsledku úpravy dane z dôvodu nekontaktnosti dodávateľa.1.1 Praktické problémy výkonu kontroly Sociálnou poisťovňou
Prostredníctvom SP v minulosti boli a aj toho času sú signalizované problémy v praxi pri zisťovaní dôvodov neplatenia poistného s odvolaním sa na absenciu viacero mechanizmov a nástrojov. Logickou (pre absenciu postavenia OČTK) je nemožnosť SP preukázať subjektívnu stránku niektorého z anticipovaných daňových deliktov.
Zastávame však názor, že SP nič nebráni v adekvátnom zadokumentovaní objektívnej stránky. Častá je argumentácia v tom smere, že trestné oznámenia sú dôvodné, čo je opreté o predchádzajúcu/e výzvu/y, v ktorých sa SP domáha úhrady poistného až po tom, ako sa výzva/y stane/ú márnou/nymi, pričom SP až následne pristúpi k podaniu trestného oznámenia. Nijako neznevažujeme uvedený postup. Tento dokonca považujeme za správny, avšak nie pokiaľ je uplatnený samostatne bez väzby na iné úkony. Udržateľnou by nebola ani prípadná argumentácia SP v tom smere, že medzi výzvou, prípadne opakovanou (a/alebo po opakovanej v poradí ďalšou) výzvou je "väčší" časový odstup. Kategoricky neprijateľným je identifikovaný názor o akejsi "pseudoosvete" zameranej na šírenie, resp. zvýšenie povedomia u podnikateľov prostredníctvom trestného práva. Je neprijateľným zneužívanie trestného práva ako prostriedku
ultima ratio
na iné ako zákonné účely. Za takéto však určite nepovažujeme akúkoľvek formu šírenia osvetovej činnosti vo vzťahu ku komentovanej problematike. Zhŕňame, že sa stotožňujeme s postupom SP, v ktorom táto adresuje povinnému subjektu výzvu/y a následne do podania trestného oznámenia "počká" určitý čas. Uvedené však v nijakom prípade nemôže predstavovať jediný krok predchádzajúci náležitému trestnému oznámeniu. Tu poukazujeme na potrebu a vhodnosť overiť solventnosť povinného subjektu, pretože táto je obligatórnym znakom oboch skôr uvedených daňových deliktov. Toto je možné nielen znaleckým posudkom z odvetvia 090100 - účtovníctvo a daňovníctvo, ale, a práve na podklade výstupov z daňových kontrol, časovo predchádzajúcich podaniu trestného oznámenia. Tu pripájame repliku, že znalecký posudok nepredstavuje omnipotentný dôkaz. Nie je možné rezignovať na predvídanie jeho spochybnenia, až v súdnom konaní prostredníctvom dodatočného doloženia listín a/alebo predloženia znaleckého posudku obvineným. Uvedeným opakovane zvýrazňujeme možnosti verifikovania solventnosti alternatívne, pričom automaticky nenegujeme možnosť prizvania znalca/ov, prípadne organizácie alebo dokonca ústavu na vypracovanie posudku.V tomto smere je však potrebné poznamenať, že kým prizvanie znalca je možné až po začatí trestného stíhania, alternatívne verifikovanie solventnosti je možné aj v štádiu trestného konania - pred začatím trestného stíhania postupom normatív nereglementovaným v ustanovení § 196 ods. 2 Trestného poriadku. Následne nič nebráni tomu, aby sa vo veci (v prípade splnenia zákonodarcom vyžadovaných podmienok, osobitne verifikovania solventnosti) začalo trestné stíhanie. Uvedené logicky platí aj opačne, a teda v prípade nesplnenia podmienok na začatie trestného stíhania nič nebráni - je povinnosťou aplikovať § 197 Trestného poriadku, najmä ods. 1 písm. d).
Význam motívu replikujeme v tomto článku viackrát. Zastávame však názor, že dôvodne, pretože stíhanie skutku bez sprítomnenia solventnosti je stíhaním skutku, ktorý reálne nie je trestným činom. Je nevyhnutné, aby skutková veta korelovala právnej kvalifikácii, a teda logicky vyčerpávala všetky obligatórne znaky SPTČ, pre podozrenie zo spáchania ktorého sa má začať trestné stíhanie. Absentujúce skutočnosti je neprijateľné špekulatívne dodatočne nahrádzať prípadným odôvodnením meritórneho rozhodnutia. Osvojenie si uvedeného názoru by totiž následne viedlo k povinnosti podozrivého
"z rozhodnutia dedukovať, čo sa mu kladie za vinu a akým spôsobom mal naplniť znaky daného trestného činu"
čo je neakceptovateľné. Tu ďalej demonštratívne poukazujeme na
17)
,judikáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 22/2015, Rt 60/72
a
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Borzicek proti Taliansku
.V doposiaľ komentovanom kontexte je taktiež nemenej podnetným rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, v ktorom sa táto súdna autorita vyjadrila v tom smere, že
- "... trestnosť konania spočívajúceho v neodvedení dane a poistného je podmienená zistením, že zamestnávateľ mal k dispozícii potrebné finančné prostriedky, t. j. že príslušné čiastky zo mzdy svojim zamestnancom z ich hrubých miezd skutočne zrazil a v rozpore so zákonom ich neodviedol oprávneným príjemcom, ale použil ich na iný účel."18)
- "... pokiaľ by bol zamestnávateľ insolventný a zvýhodnil by iného veriteľa zaplatením jeho pohľadávky v úmysle zmariť tým uspokojenie pohľadávok spočívajúcich v povinnosti odvádzať za zamestnancov zálohy na daň z príjmov a poistné, potom by sa mohlo jeho konanie posúdiť ako trestný čin zvýhodňovania veriteľa."19)
-
"... ustanovenie Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého nemožno nikoho zbaviť osobnej slobody pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok sa týka len takého záväzku povinného, ktorý vzniká na základe zmluvného vzťahu. Povinnosť zamestnávateľa odvádzať za zamestnancov zálohu na daň z príjmov a poistné odvody však nevzniká na základe zmluvného záväzku, ale ide o povinnosť stanovenú priamo zákonom, bez možnosti strán zmluvne dohodnúť iné práva a povinnosti než uvádza zákon."20)
Zastávame názor, že pri aplikovaní komparatívnej metódy výkladu práva je citované rozhodnutie českej súdnej autority primerane použiteľné aj v podmienkach tuzemského právneho poriadku. Pre úplnosť však obraciame našu pozornosť smerom k
rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 To 10/2011 zo dňa 24. júla 2012
, ktoré je inšpirované práve rozhodovacou súdnou praxou českého Najvyššieho súdu.
In fine
tejto kapitoly preto opakovane podrobujeme rezignovanie SP na náležité preukázanie solventnosti v trestných oznámeniach týkajúcich sa anticipovaných daňových deliktov ostentatívnej kritike. Povedané inak, nepreukázanie solventnosti v spojení s domáhaním sa začatia trestného stíhania pre skutok, ktorý nie je z uvedeného dôvodu logicky trestným, a následným znaleckým, ako finančne tak časovo náročným skúmaním, je škodlivým naratívom. Taktiež nemožno prehliadať, že SP v trestných oznámeniach opomína uvádzať výdavkovú časť a formálny
focus
spája iba s príjmovou časťou. Uvedené potom logicky pri aplikácii § 196 ods. 2 Trestného poriadku vedie k zisteniam vo vzťahu k rozdielu a ak sa následne zistí, že príjmová časť je k výdavkovej v bagatelizovateľnom pomere, konštatuje sa insolventnosť. Poznamenávame, že rôzne potrebné podkladové materiály ako napríklad údaje z Finstatu, údaje o exekúciách, účtovné závierky, vykonanie výsluchovej činnosti (v obmedzenej miere) je možné aj v štádiu trestného konania - pred začatím trestného stíhania.
"Kontinentálny model trestného konania uplatňovaný Slovenskou republikou je príznačný dokazovaním v prípravnom konaní",
21)
"ktoré vychádza aj z podkladov získaných v postupe
pred začatím trestného stíhania. Uvedené okolnosti ovplyvňujú vydanie rozhodnutia samotným orgánom činným v trestnom konaní v konkrétnej trestnej veci
."22)
Vzhľadom na doposiaľ prednesenú argumentáciu opakovane voláme po potrebe vykonávania daňových kontrol,
avšak
až po zvážení výsledkov, z ktorých odporúčame SP podávať trestné oznámenia. V opačnom prípade je otázka solventnosti v rovine akéhosi ničím nepodloženého a o racionálne jadro neopretého subjektívneho myšlienkového konštruktu SP.Osobitne dávame do pozornosti ústavný rozmer začatia trestného stíhania, ktoré môže byť začaté iba a výhradne za splnenia litery zákona, čo opierame o čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorého jednoznačne vyplýva, že
"štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon."
23)
Opakovane sa stotožňujeme s R. Remetom v tom smere, že arbitrárne koncipovanie skutkových viet by bolo v príkrom rozpore s Trestným poriadkom a Ústavou, pretože
"takýto postup by bol v rozpore so zákazom ľubovôle v trestnom konaní zo strany štátnych orgánov, nakoľko v trestnom konaní musí skutková veta vychádzať z reálneho podozrenia o možnom spáchaní trestnej činnosti a nielen domnienky, či ničím neovereného predpokladu o možnom spáchaní trestnej činnosti."
24)
Uvedené taktiež vyplýva z ustálenej rozhodovacej činnosti uznávaných vnútroštátnych súdnych autorít, ktoré judikovali, že
"pre začatie trestného stíhania je nutné, aby išlo o konkrétne podozrenie zo spáchania trestného činu. V opačnom prípade orgány činné v trestnom konaní nie sú oprávnené začínať trestné stíhanie."
25)
V neposlednom rade považujeme pre úplnosť za potrebné vyjadriť sa k otázke uplatňovania nároku na náhradu škody zo strany SP v adhéznom konaní. Dôvodnosť vzniku nároku je odôvodňovaná neuhradením konkrétnej poplatkovej povinnosti. Tu dávame do pozornosti, že prišlo k zjednoteniu (okrem iného) výkladu aplikácie § 46 ods. 3 Trestného poriadkuvo väzbe na uplatňovanie nárokov na náhradu škody v adhéznom konaní, ktoré sú uplatňované v konaní o daňových trestných činoch.
"Majetkové nároky štátu, vyplývajúce z predpisov o jednotlivých druhoch daní vrátane nároku, ktorý vyplýva z daňovníkom neoprávnene uplatneného nároku na vrátenie zaplatenej dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane, majú administratívnoprávnu povahu a rozhodnutia o nich podliehajú prieskumu správneho súdu podľa Správneho súdneho poriadku (zákon č. 162/2015 Z. z. v znení zákona č. 88/2017 Z. z.).
Tieto nároky nie sú nárokom na náhradu škody, ktorý je možné uplatniť v trestom konaní podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku - tzv. adhézne konanie
. Na závere podľa predchádzajúcich odsekov nič nemení okolnosť, že dotknutý majetkový nárok (s daňovým hmotnoprávnym podkladom) kvantitatívne zodpovedá pri daňovom trestnom čine, ktorý je predmetom trestného konania, kvalifikačnému momentu rozsahu činu (znaku objektívnej stránky skutkovej podstaty pri daňových trestných činoch podľa § 276 až § 278 Trestného zákona). Rovnako je z pohľadu adhézneho konania irelevantné, ak daňový nárok smeruje proti právnickej osobe a obvinenou z vecne súvisiaceho daňového trestného činu je len fyzická osoba, ktorej konaním bol trestný čin spáchaný; nejde o duplicitne založený nárok na náhradu škody proti takému páchateľovi. Ak je v trestnom konaní podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku, postupom podľa § 256 ods. 2 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní uplatnený daňový majetkový nárok uvedený v bode I. (ako nárok na náhradu škody proti obvinenej fyzickej alebo právnickej osobe), súd poškodeného nepripustí na hlavné pojednávanie (len) s uplatneným nárokom na náhradu škody uznesením podľa § 256 ods. 3 Trestného poriadku, použijúc reštriktívny výklad tohto ustanovenia (poškodený zostane v postavení strany vo zvyšku svojich procesných práv). Taký postup sa aj v prípade, ak o nároku už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní podľa Daňového poriadku, uplatní namiesto postupu podľa § 256 ods. 4, § 46 ods. 4 Trestného poriadku (keďže prekážka res iudicata sa týka len nároku na náhradu škody, o ktorom už bolo rozhodnuté, nie iného nároku). I. Právne vety uvedené v bodoch I. a II. časti A/ sa primerane použijú aj na akýkoľvek iný majetkový nárok, ktorý nie je podľa svojho hmotnoprávneho podkladu (teda právneho predpisu upravujúceho taký nárok) nárokom na náhradu škody alebo tzv. morálnej škody v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku (nárok podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pri tejto charakteristike nároku teda nejde o kvalifikačný moment trestného činu, aj keď môže ísť o rovnakú hodnotu v jej peňažnom vyčíslení."26)
1.1.1 Návrhy na prekonanie praktických problémov výkonu daňovej kontroly
Reflektujúc skôr predznamenané a bližšie popísané výhrady SP, týkajúce sa praktických problémov vykonávania kontrolnej činnosti si dovoľujeme, rovnako ako J. Tichý, námestník okresnej prokurátorky Bratislava III, odporučiť SP iniciovať rokovania s Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, ktorých predmetom by bolo dohodnutie vzájomnej spolupráce pri výkone kontroly účtovníctva (toto by kontrolovali príslušníci Finančnej správy). Uvedené má právnu oporu v osobitnom zákone číslo 431/2002 Z. z. o účtovníctve, z ktorého vyplýva, že kompetentným kontrolným orgánom vo vzťahu k účtovníctvu je/sú daňový/é úrad/y.
V prípade ak SP zastáva názor, že účtovníctvo vedené platiteľom poistného bolo "nesprávne" a/alebo "pozmenené" a dotknutý subjekt reálne disponoval potrebnými finančnými prostriedkami nevyhnutnými na uhradenie poplatkovej povinnosti, má legálnu možnosť požiadať o vykonanie kontroly Finančné riaditeľstvo, ktoré bez akýchkoľvek problémov môže zabezpečiť kontrolu vedeného účtovníctva. V praxi by sa tým, okrem iného, znížil výskyt rôznorodých "strát" účtovníctva, ku ktorému po vyžiadaní od OČTK v určitých prípadoch dochádza.
Zastávame rovnaký právny názor ako J. Tichý v tom smere, že OČTK nemajú suplovať kontrolnú činnosť, ktorú možno vykonať postupom podľa osobitného zákona, a tak zistiť solventnosť, ktorú nemusí a ani nemôže znalecky verifikovať OČTK prostredníctvom nezákonne vedeného trestného stíhania a doň pribratého znalca pre nad kvalifikovaný skutok.
V neposlednom rade upriamujeme našu pozornosť smerom k daňovým priznaniam. I v prípade, ak ich stav nezodpovedá skutočnosti, nie je automatickým zámerom jeho podávateľa nezaplatiť poistné, ale skôr krátiť daň z príjmu. Je pravdou, že takéto priznania sú vo všeobecnosti významnými dôkazmi. Je však potrebné pripomenúť, že ak na strane reálnych príjmov daňového priznania figurujú bagatelizovateľné sumy, nie je logicky možné na podklade takéhoto daňového priznania ustaľovať ekonomickú situáciu kontrolovaného subjektu.
Záver
Na samotný záver podčiarkujeme, že
"dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona."
27)
Z citovaného textu ústavodarcu rezultuje, že ide o právnu otázku, ktorej posúdenie je v gescii OČTK a nie znalca. V tomto smere sa prikláňame k právnemu názoru B. Usačeva, že nie je "až tak" významný dôvod eventuálneho neuhradenia poistného, ale jeho neodvedenie v momente, kedy je toto splatné.Tento okamih determinuje dokazovanie tak, aby toto smerovalo k preukázaniu
"či subjekt v lehote splatnosti mal dostatok finančných prostriedkov na úhradu poistného. Naviac, znalec sa môže vyjadriť výlučne k hospodárskemu stavu platiteľa poistného."
28)
Tu replikujeme, že rovnaký "výsledok", ako je spôsobilý zabezpečiť znalecký posudok, možno zabezpečiť postupom podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku alternatívne. Demonštratívne: bankové výpisy, peňažný denník, informácie o "živých" exekučných konaniach, údaje z Finstatu, daňové priznania, protokoly z daňových kontrol a ich prílohy, výpovede získané výsluchovou činnosťou podľa naposledy uvedeného ustanovenia Trestného poriadku a pod.
Všetky doposiaľ uvedené "alternatívne" spôsoby sú, podľa nás, viac konvenujúce dôvodom procesnej ekonómie trestného konania, ako aj jeho efektívnosti. Osobitne čo do dĺžky jeho trvania.
In fine
SP odporúčame podávať trestné oznámenia až po sprítomnení solventnosti (osobitne po trestnému oznámeniu predchádzajúcej daňovej kontrole), neobmedzujúc sa na zasielanie výziev povinným subjektom s dlhším časovým odstupom.Čo sa týka "alternatívneho" preukazovania solventnosti pred začatím trestného stíhania, tu zvýrazňujeme vecnú správnosť nami prezentovaného názoru, čo opierame o rozhodovaciu prax súdov. V tomto kontexte abstrahujeme do textácie predmetného príspevku túto rozhodnú časť súdneho uznesenia.
"Pokiaľ obžalovaný spochybňuje hodnovernosť znaleckého posudku, resp. jeho správnosť, krajský
súd má za to, že v praxi nie je potrebné v každom prípade objasňovať otázku solventnosti znaleckým dokazovaním. V niektorých prípadoch v praxi postačilo dokazovanie len napríklad prostredníctvom výpisov z bankových účtov v kombinácii s podanými daňovými priznaniami
. Z hľadiska posúdenia solventnosti nie je podstatný konečný hospodársky výsledok daňového subjektu, ktorý je určovaný ako rozdiel medzi príjmami a výdavkami (pri dani z príjmov), pretože ten má význam len z hľadiska vymedzenia základu dane z príjmov a výšky následnej daňovej povinnosti. Nevykázanie zisku alebo vykázanie minimálneho zisku nemusí znamenať, že daňový subjekt je bez finančných prostriedkov a nemá finančné prostriedky na uhradenie poistného lebo môže byť dôsledkom napríklad len vhodného využitia daňovej optimalizácie."29)
Do konkrétností rozvedenou argumentačnou líniou sme sa snažili o čo možno najvyčerpávajúcejší výkladový oblúk, prostredníctvom ktorého sme sa následne pokúsili o vyplnenie v praxi sporných otázok.
Zastávame názor o vhodnosti verifikovania solventnosti primárne postupom podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku. Ak uvedeným postupom nepríde k jej preukázaniu, sme presvedčení o vecnej správnosti odmietnutia veci podľa § 197 ods. 1 písm. d) uvedeného zákona kvôli absencii motívu. Právny text predmetného ustanovenia
"ak nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa odseku 2, prokurátor alebo policajt uznesením vec odmietne"
30)
predstavuje zákonný imperatív. Povedané inak, citované ustanovenie má charakter
ius cogens
a policajt ani prokurátor sa od jeho obsahu nemôže odchýliť a trestné oznámenie SP musí po splnení zákonných náležitostí odmietnuť.Veríme, že tento náš článok bude spôsobilý
"prispieť k zlepšeniu úrovne praktickej dokazovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní."
31)
Cieľovými recipientmi sú najmä policajti a prokurátori v postavení orgánov činných v trestnom konaní, sudcovia a v neposlednom rade advokáti.Použitá literatúra
ČENTÉŠ, J. a kol. 2020. Trestný zákon. Veľký Komentár. 5. aktualizované vydanie. Bratislava : Eurokódex, ISBN: 978-80-8155-096-6
ČENTÉŠ, J. a kol. 2022. Trestný poriadok. Veľký Komentár. 5. aktualizované vydanie. Bratislava : Eurokódex, ISBN: 978-80-8155-109-3
MARR, S. 2022. Prípravné konanie v kontexte problémov aplikačnej praxe. In: Bulletin Slovenskej advokácie, 28, č. 6, s. 28 - 36
MARR, S - ČENTÉŠ, J - VILHANOVÁ, M. 2023. Aplikačné poznatky z uplatňovania zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní. In: Justičná revue, 75, č. 8 - 9, s. 992 - 1007. ISSN 1335-6461
MARR, S - LEŠO, S. 2021. Trestné činy vojenské - Neuposlúchnutie rozkazu. In: Zborník príspevkov z interdisciplinárnej celoštátnej vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou, konanej dňa 18.3.2021. Bratislava : Akadémia Policajného zboru. s. 98 - 106. ISBN 978-80-8054-910-7
Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 4 Tz 63/2000, uverejneného v zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky pod označením 30/2001 zo dňa 10. mája 2000
Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 39 - 60/2017 z 29. novembra 2017, R číslo: R 71/2017
Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne 3To/164/2018 zo dňa 21. marca 2019
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2TdoV/8/2018 zo dňa 7. septembra 2020
VIKTORYOVÁ, J. 2001. Teória a prax dokazovania vo vyšetrovaní. 1. vydanie. Bratislava : Akadémia Policajného zboru v Bratislave, ISBN: 80-8054-201-5
Zákon číslo 300/2005 Z. z. Trestný zákon
Zákon číslo 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
Zákon číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
Záznam z pracovného stretnutia ohľadom postupu orgánov činných v trestnom konaní pri vybavovaní trestných oznámení Sociálnej poisťovne, konaného dňa 1. júna 2023, sp. zn. 1/1 Spr 135/23/1100-24
3) ČENTÉŠ, J. a kol.: Trestný zákon. Veľký Komentár. 5. aktualizované vydanie. Bratislava : Eurokódex, 2020, s. 596.
4) ČENTÉŠ, J. a kol.: Trestný poriadok. Veľký Komentár. 5. aktualizované vydanie. Bratislava : Eurokódex, 2022, s. 510.
5) 1/1 Spr 135/23/1100-24.
6) Paragraf 231 ods. 1 písm. k) zákona číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
7) Paragraf 242 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
8) Paragraf 242 ods. 2 zákona číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
9) Paragraf 242 ods. 3 zákona číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
10) Paragraf 242 ods. 4 zákona číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
11) Paragraf 243 ods. 1 písm. a) zákona číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
12) Paragraf 243 ods. 1 písm. b) zákona číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
13) Paragraf 243 ods. 1 písm. c) zákona číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
14) Paragraf 243 ods. 1 písm. d) zákona číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
16) MARR, S.- LEŠO, S.: Trestné činy vojenské - Neuposlúchnutie rozkazu. In: Zborník príspevkov z interdisciplinárnej celoštátnej vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou, konanej dňa 18.3.2021. Bratislava : Akadémia Policajného zboru. s. 98. ISBN 978-80-8054-910-7.
17) 2TdoV/8/2018.
18) 4Tz 63/2000.
19) Tamtiež.
20) Tamtiež.
21) MARR, S.: Prípravné konanie v kontexte problémov aplikačnej praxe. In: Bulletin Slovenskej advokácie, 2022, č. 6, s. 28.
22) MARR, S - ČENTÉŠ, J - VILHANOVÁ, M.: Aplikačné poznatky z uplatňovania zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní. In: Justičná revue, 2023, č. 8-9, s. 996.
23) Čl. 2 ods. 2 zákona číslo 460/1990 Zb. Ústava Slovenskej republiky.
24) 1/1 Spr 135/23/1100-24.
25) Tamtiež.
26) R 71/2017.
28) 1/1 Spr 135/23/1100-24.
29) 3To/164/2018.
31) VIKTORIOVÁ, J. a kol.: Teória a prax dokazovania vo vyšetrovaní. 1. vydanie. Bratislava : Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2001, s. 11.
Vydanie Justičná revue 2/2024
