1. Frikcia zákonných a kódexových požiadaviek na sudcovstvo
Vráťme sa teda k pnutiu, alebo možno presnejšie treniu, medzi zákonom a kódexom pri regulovaní požadovaných vlastností sudcov a sudkýň a ich správania vrátane integrity. Už sme spomenuli typovú odlišnosť zdrojov. V prípade zákonného štandardu na správanie sudkýň a sudcov, resp. kandidátov, je autorstvo externé súdnej moci. Národná rada reprezentujúca ľud stanovila požiadavku integrity, ktorá sa v zákone drží za ruku s morálnymi predpokladmi. V prípade štandardu zo Zásad sudcovskej etiky je kmeňovou autorkou súdna moc sama - súdna rada v spolupráci s orgánmi sudcovskej samosprávy vydáva zásady sudcovskej etiky [
čl. 141a ods. 6 písm. j)].
12)
Ide teda ako akýsi samopríkaz. Aj najznámejšiu inšpiráciu pre etické kódexy sudcovstva - Bangalórske zásady správania sudcov - písali sudcovia a sudkyne.
13)
Spomínaná odlišnosť autorstva je však rozmazaná tým, že ašpirácia na sudcovskú samoreguláciu nie je takpovediac vnútorná, ale normatívne pochádza od zákonodarcu, resp. od roku 2014 od ústavodarcu. To, samozrejme, nevylučuje existenciu vnútornej ašpirácie sudcov a sudkýň mať nejakú formu kódexu, veď si jeden sami bez explicitného splnomocnenia v zákone prijali v roku 1999 prostredníctvom Hlavného zhromaždenia Združenia sudcov Slovenska. Iste, jednou z incentív bolo aj to, že vtedajší
zákon o súdocha sudcoch s bližšie nešpecifikovanou sudcovskou etikou pracoval ako s jednou z disciplinovateľných povinností sudcu.
14)
Od roku 2000 však už sudcovstvo nemalo na výber. Nový
zákon o sudcoch a prísediacich určil, že Rada sudcov Slovenskej republiky ako orgán podieľajúci sa na správe súdov a koordinujúci činnosť sudcovských rád dostala za úlohu po dohode s ministrom spravodlivosti prijať zásady sudcovskej etiky.
15)
Stalo sa tak roku 2001.
16)
Ako už bolo spomenuté, tieto Zásady sudcovskej etiky tiež pracovali s pojmom integrity, ale v inom kontexte než Zásady z roku 2015.
Špeciálne zaujímavé je tu však smerom k treniu medzi zákonne zdrojovanou integritou a integritou zo Zásad sudcovskej etiky to, ako bol a ako je konštruovaný vzťah štandardov správania sudcovstva v zákone na jednej strane, a v dokumente, ktorý mal vyrásť zo sudcovského prostredia, na strane druhej. Totiž, vládny návrh
zákona o sudcoch a prísediacichz roku 2000 rátal s tým, že medzi zákonné povinnosti sudcu bude patriť dodržiavanie
pravidiel
sudcovskej etiky určených v rámci zákonom ustanovených
zásad
zákonných povinností sudcu.
17)
Teda konštrukcia návrhu zákona bola postavená tak, že zákon určil povinnosti sudcu formou zásad, a to veľmi podobných súčasnému zneniu
§ 30 zákona o sudcoch a prísediacich, a sudcovia prostredníctvom rady sudcov Slovenskej republiky mali určiť pravidlá sudcovskej etiky - mali teda rozvinúť zásady do pravidiel.
18)
Ústavnoprávny výbor však pri pripomienkovaní zákona okrem iného navrhol, aby sa vypustila časť zákona o tom, že pravidlá špecifikujú povinnosti sudcu vyjadrené ako zásady, a zároveň navrhol, aby Rada sudcov Slovenskej republiky neprijímala etický kódex sama, ale po spomínanej dohode s ministrom spravodlivosti, pričom ústavnoprávny výbor nehovoril o pravidlách sudcovskej etiky, ale o zásadách sudcovskej etiky.
19)
S pripomienkami ústavnoprávneho výboru sa (okrem jednej) stotožnil aj predkladateľ a zákon bol napokon schválený v podobe, ktorá pôvodný vzťah pravidiel sudcovskej etiky na zákonom vymenované povinnosti sudcu vnímané ako zásady zmenila. Tento vzťah dáva zmysel špeciálne v prípade napojenia sudcovskej etiky na disciplinovanie. V zákone však napokon ostala nekoncepčná licencia na prijímanie
zásad
sudcovskej etiky a povinnosť dodržiavať
pravidlá
sudcovskej etiky ako jedna z povinností sudcu. Od roku 2002 po ďalšej novele už aj
§ 30 zákona o sudcoch a prísediacich hovoril o zásadách sudcovskej etiky.
20)
Prečo je konštrukcia vzťahu zákonných povinností sudcu a etického kódexu zaujímavá? Ak by bol zachovaný navrhovaný vzťah zákona o kódexe ako vzťah zásad správania sudcovstva tvorených zákonodarcom a etických pravidiel, ktorými zásady konkretizujú sudcovia sami, požiadavka sudcovskej integrity a morálnych predpokladov zo zákona by bola/mala byť kódexom rozvíjaná. Išlo by o priamo napojené typy štandardov, kde jeden by bol všeobecnejší a druhý konkrétnejší. To hovoríme aj v kontexte toho, že povinnosť spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ergo morálne predpoklady a sudcovskú integritu, patrí medzi povinnosti sudcu zahrnuté do
§ 30 zákona o sudcoch a prísediacich. Ešte raz a jednoduchšie aj s ohľadom na názov tohto článku - v prípade zachovania koncepcie z vládneho návrhu by bol zákonný pojem integrity rozvíjaný etickým kódexom a zákonné zásady by boli limitom etických pravidiel. Etický kódex by fakticky vykonával zákon.
Schválený zákon však túto koncepciu neprijal. Povinnosť dodržiavať pravidlá sudcovskej etiky bola odpojená od ostatných povinností sudcu a stala sa povinnosťou úplne samostatnou. Zákonom vymedzené povinnosti sudcu už neboli technickým limitom etického kódexu. Sudcovstvo prostredníctvom Rady sudcov Slovenskej republiky po dohode s ministrom malo prijať kódex, ktorý by bol autonómny, keďže textuálne už nešlo o akoby vykonávanie zákona, ale o vlastnú originárnu tvorbu štandardu správania. Napokon, ako už bolo spomínané, vo veľmi krátkom čase zákon úplne prestal hovoriť o pravidlách sudcovskej etiky, hovoril už výučne o zásadách sudcovskej etiky. Nejde o drobnosť, ide o štrukturálne odlišné uchopenie vzťahu zákona a etického kódexu. Zrejme aj preto vznikla v roku 2015 pri prijímaní Zásad sudcovskej etiky diskusia o tom, či Zásady majú/môžu obsahovať pravidlá (ako to bolo v návrhu predloženom sudkyňou Berthotyovou), keď zákon a
ústava hovoria o zásadách, nie o pravidlách.
21)
Koncepcia vzťahu zákonného štandardu a štandardu zo sudcovského etického kódexu má silné praktické dôsledky. Najdôležitejší je hádam ten, že v prípade u nás prijatej autonómnej koncepcie (krytej disciplinovaním) odpovedáme na otázku, či môže byť kódex prísnejší než zákon tak, že zmysel dáva kódex práve vtedy, ak ustanovuje prísnejšie štandardy správania než zákon, alebo pokrýva aj iné oblasti vzťahov.
22)
Odpoveď by bola odlišná, ak by bola prijatá koncepcia z vládneho návrhu - v nej by kódex mal zákonné zásady špecifikovať, prepracovať na pravidlá. A hoci tu ide o silné poverenie na samostatnú interpretačnú kreativitu, nešlo by o licenciu na sprísňovanie.
Ak túto argumentáciu prenesieme na pojem integrity, lebo práve o to nám v tomto článku ide, potom zákonný pojem integrity
môže
byť odlišný od pojmu používaného v Zásadách sudcovskej etiky. Oni ho totiž nevyhnutne nešpecifikujú a môžu určovať aj prísnejší štandard na integritu. Navyše, ako je zrejmé, o integrite nehovoríme len vtedy, keď používame slovo "integrita". Obsahové požiadavky na správanie spojené s rolou sudcu sú, ako bude vyplývať z ďalších častí článku, súčasťou vymedzenia tohto