Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Sudcovská integrita ako zákonný pojem a súčasť sudcovskej etiky

BERDISOVÁ, L.: Sudcovská integrita ako zákonný pojem a súčasť sudcovskej etiky. Právny obzor, 107, 2024, č. 5, s. 457 – 476.

https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2024.5.01

Judicial integrity as a statutory concept and as part of judicial ethics. The paper traces the trajectories of possible modes of thinking about judicial integrity, offering a doctrinal discussion of the concept with practical applications. It addresses judicial integrity via legislative deliberation in the Parliament and it discusses moral integrity from the Slovak Judicial Code of Conduct as interpreted in opinions by the Judicial Council. Inspirations from the Bangalore Principles of Judicial Conduct and conceptualisations of integrity from key theorists in the field of philosophical legal ethics supplement these accounts. The paper thus outlines the tension between statutory and code definitions of integrity and offers a definition of integrity as a disposition to act according to the values and principles required by the role of the judge. Being the disposition the concept of integrity is binary, however, as disposition is manifested in behaviour, it can be tested on a scale.

Key words: integrity, judiciary, integrity checks, judicial ethics, judicial code of conduct

In many if not most countries, judicial ethics rests on three “Iʼs”˗˗ integrity, impartiality, and independence.
Keith Swisher1)

Úvod
V roku 2014 bol do slovenskej ústavy zavedený pojem predpokladov sudcovskej spôsobilosti. Súdna rada Slovenskej republiky dostala za úlohu prijímať stanovisko, či kandidát alebo kandidátka na funkciu sudcu spĺňa tieto predpoklady, ktoré dávajú záruku, že funkciu bude vykonávať riadne. Súdna rada bola poverená tiež dohľadom nad tým, či predpoklady spĺňajú nielen kandidáti, ale aj sudcovia a sudkyne.
2)
Zákon o sudcoch a prísediacich v nadväznosti na ústavnú novelu pojem predpokladov sudcovskej spôsobilosti vymedzil ako "
morálny štandard a integrita sudcu pre náležitý a zodpovedný výkon jeho funkcie
".
3)
Rovnako zákon priblížil, čo má súdna rada pri overovaní morálneho štandardu a integrity sudcu skúmať, pričom mala kandidáta posudzovať komplexne a podklady jej poskytoval aj Národný bezpečnostný úrad. Malo ísť o zisťovanie toho, či kandidát
"a) nie je pod preukázateľným nátlakom v dôsledku finančnej situácie,
b) nie je preukázateľne závislý od konzumácie alkoholických nápojov alebo od iných návykových látok,
c) neprijíma neoprávnené platby, dary alebo iné výhody alebo nezneužíva postavenie a funkciu na získavanie neoprávnených požitkov,
d) nedisponuje s majetkom, ktorého hodnota je neprimeraná priznaným príjmom a ktorého legálnosť pôvodu nie je schopný alebo ochotný preukázať,
e) nemá obchodné, majetkové alebo finančné vzťahy s osobami z prostredia organizovaného zločinu, alebo
f) nespráva sa korupčne".4)
Týmto spôsobom teda zákonodarca nepriamo vymedzil v jeho vnímaní nosnú časť konštrukcie pojmu morálny štandard a pojmu integrita sudcu. Dané vymedzenie však prestalo byť súčasťou právneho poriadku po vyhlásení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 21/2014 v Zbierke zákonov pod č. 40/2019 Z. z., keďže v januári 2019 ústavný súd konštatoval, že ingerencia Národného bezpečnostného úradu, resp. v širšom zmysle "
štátneho orgánu plniaceho úlohy ochrany utajovaných skutočností
"
5)
ako súčasti výkonnej moci do skúmania predpokladov sudcovskej spôsobilosti, je v rozpore s materiálnym jadrom ústavy. V právnom poriadku tak ostal zachovaný právny základ na rozhodovanie súdnej rady o morálnom štandarde a integrite sudcu, ale vypustené bolo čo i len nepriame pojmové vymedzenie cez proces skúmania a cez zadanie - čo sa skúma.
V reakcii na takýto právny stav je ašpiráciou toho článku stopovať linky možných spôsobov premýšľania o sudcovskej integrite a ponúknuť tak doktrinálnu diskusiu o tomto pojme, a to takú diskusiu, ktorá by bola prakticky vyťažiteľná aj orgánmi, ktoré pojem integrity aplikujú. Pri praktickej užitočnosti textu myslíme predovšetkým na Súdnu radu Slovenskej republiky pri overovaní morálneho štandardu a sudcovskej integrity a dohľade nad ich dodržiavaním a tiež na orgány riadenia a správy súdov a disciplinárne senáty Najvyššieho správneho súdu, ktoré o sudcovskej integrite uvažujú v kontexte disciplinárnych konaní. Pri disciplinárnych konaniach sa integrita navyše explicitne objavuje až v trojitom obale. Má vrstvu zavineného nesplnenia alebo porušenia povinnosti sudcu, ktorou je aj povinnosť dodržiavať zásady sudcovskej etiky, keďže Zásady sudcovskej etiky prijaté v roku 2015 (ďalej aj "Zásady") hovoria i o rešpekte a presadzovaní "
morálnej integrity
" súdnictva.
6)
Napokon, o integrite súdnictva hovorili aj Zásady sudcovskej etiky z roku 2001.
7)
Ďalšou vrstvou je porušenie povinnosti spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti počas výkonu funkcie, ktoré je už závažným disciplinárnym previnením.
8)
Treťou vrstvou je tzv. strata predpokladov sudcovskej spôsobilosti, o ktorej hovorí text ústavy, a hoci sa nenachádza v zákonnej regulácii disciplinárnych previnení, možno rozumne vyvodiť, že ide o také porušenie povinnosti spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré je nezlučiteľné s funkciou sudcu.
9)
Medzi vrstvou integrity zachytenej v Zásadách sudcovskej etiky a dokumentoch, ktoré Zásady pasujú za interpretačne a aplikačne referenčné,
10)
a na druhej strane vrstvou integrity zachytenej v zákonoch, existuje neprekvapivé pnutie. Sú totiž inak zdrojované - majú typovo iný pôvod. V prvej časti článku sa tak zameriame na toto pnutie v schéme hľadania vzťahu zákonného štandardu vlastností a správania sudcu a štandardu z etického kódexu v domácej právnej úprave.
11)
Ide nám teda o opis toho, ako sa schematicky vzťahuje zákonný pojem integrity k pojmu integrity zo Zásad sudcovskej etiky.
Druhá časť článku pojednáva o sudcovskej integrite v kontexte parlamentnej rozpravy o novele zákona o súdoch, ktorou sa požiadavka sudcovskej integrity v roku 2014 zaviedla, a o integrite, ako s ňou pracujú Zásady sudcovskej etiky, resp. ako ich vykladá súdna rada v stanoviskách, ktorými Zásady aplikuje. Keďže súdna rada pracuje aj s Bangalórskymi zásadami správania sudcov a ide o typický referenčný dokument pri tvorbe etických kódexov, v tejto časti sa budeme zaoberať koncepciou integrity aj z týchto zásad a komentára k nim.
V tretej časti sa zameriame na koncepcie integrity, ako o nich píšu známe mená zahraničného právno-etického diskurzu - Daniel Markovits, Tim Dare, David Luban a Robert Blomquist a krátko ich doplníme dôležitou koncepciou cnosti od filozofky julie Annas.
V závere článku použijeme získané poznatky prečistené cez právno-filozofické koncepcie z tretej časti na čiastočnú kritiku prístupu k integrite, ktorý zvolil Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozhodnutí disciplinárneho senátu sp. zn. 31D/7/2022. Naše konceptualizovanie integrity by malo vyhovovať ústavnému a zákonnému vrstveniu a byť kompatibilné s vymedzením ponúkaným Bangalórskymi zásadami.
1. Frikcia zákonných a kódexových požiadaviek na sudcovstvo
Vráťme sa teda k pnutiu, alebo možno presnejšie treniu, medzi zákonom a kódexom pri regulovaní požadovaných vlastností sudcov a sudkýň a ich správania vrátane integrity. Už sme spomenuli typovú odlišnosť zdrojov. V prípade zákonného štandardu na správanie sudkýň a sudcov, resp. kandidátov, je autorstvo externé súdnej moci. Národná rada reprezentujúca ľud stanovila požiadavku integrity, ktorá sa v zákone drží za ruku s morálnymi predpokladmi. V prípade štandardu zo Zásad sudcovskej etiky je kmeňovou autorkou súdna moc sama - súdna rada v spolupráci s orgánmi sudcovskej samosprávy vydáva zásady sudcovskej etiky [čl. 141a ods. 6 písm. j)].
12)
Ide teda ako akýsi samopríkaz. Aj najznámejšiu inšpiráciu pre etické kódexy sudcovstva - Bangalórske zásady správania sudcov - písali sudcovia a sudkyne.
13)
Spomínaná odlišnosť autorstva je však rozmazaná tým, že ašpirácia na sudcovskú samoreguláciu nie je takpovediac vnútorná, ale normatívne pochádza od zákonodarcu, resp. od roku 2014 od ústavodarcu. To, samozrejme, nevylučuje existenciu vnútornej ašpirácie sudcov a sudkýň mať nejakú formu kódexu, veď si jeden sami bez explicitného splnomocnenia v zákone prijali v roku 1999 prostredníctvom Hlavného zhromaždenia Združenia sudcov Slovenska. Iste, jednou z incentív bolo aj to, že vtedajší zákon o súdocha sudcoch s bližšie nešpecifikovanou sudcovskou etikou pracoval ako s jednou z disciplinovateľných povinností sudcu.
14)
Od roku 2000 však už sudcovstvo nemalo na výber. Nový zákon o sudcoch a prísediacich určil, že Rada sudcov Slovenskej republiky ako orgán podieľajúci sa na správe súdov a koordinujúci činnosť sudcovských rád dostala za úlohu po dohode s ministrom spravodlivosti prijať zásady sudcovskej etiky.
15)
Stalo sa tak roku 2001.
16)
Ako už bolo spomenuté, tieto Zásady sudcovskej etiky tiež pracovali s pojmom integrity, ale v inom kontexte než Zásady z roku 2015.
Špeciálne zaujímavé je tu však smerom k treniu medzi zákonne zdrojovanou integritou a integritou zo Zásad sudcovskej etiky to, ako bol a ako je konštruovaný vzťah štandardov správania sudcovstva v zákone na jednej strane, a v dokumente, ktorý mal vyrásť zo sudcovského prostredia, na strane druhej. Totiž, vládny návrh zákona o sudcoch a prísediacichz roku 2000 rátal s tým, že medzi zákonné povinnosti sudcu bude patriť dodržiavanie
pravidiel
sudcovskej etiky určených v rámci zákonom ustanovených
zásad
zákonných povinností sudcu.
17)
Teda konštrukcia návrhu zákona bola postavená tak, že zákon určil povinnosti sudcu formou zásad, a to veľmi podobných súčasnému zneniu § 30 zákona o sudcoch a prísediacich, a sudcovia prostredníctvom rady sudcov Slovenskej republiky mali určiť pravidlá sudcovskej etiky - mali teda rozvinúť zásady do pravidiel.
18)
Ústavnoprávny výbor však pri pripomienkovaní zákona okrem iného navrhol, aby sa vypustila časť zákona o tom, že pravidlá špecifikujú povinnosti sudcu vyjadrené ako zásady, a zároveň navrhol, aby Rada sudcov Slovenskej republiky neprijímala etický kódex sama, ale po spomínanej dohode s ministrom spravodlivosti, pričom ústavnoprávny výbor nehovoril o pravidlách sudcovskej etiky, ale o zásadách sudcovskej etiky.
19)
S pripomienkami ústavnoprávneho výboru sa (okrem jednej) stotožnil aj predkladateľ a zákon bol napokon schválený v podobe, ktorá pôvodný vzťah pravidiel sudcovskej etiky na zákonom vymenované povinnosti sudcu vnímané ako zásady zmenila. Tento vzťah dáva zmysel špeciálne v prípade napojenia sudcovskej etiky na disciplinovanie. V zákone však napokon ostala nekoncepčná licencia na prijímanie
zásad
sudcovskej etiky a povinnosť dodržiavať
pravidlá
sudcovskej etiky ako jedna z povinností sudcu. Od roku 2002 po ďalšej novele už aj § 30 zákona o sudcoch a prísediacich hovoril o zásadách sudcovskej etiky.
20)
Prečo je konštrukcia vzťahu zákonných povinností sudcu a etického kódexu zaujímavá? Ak by bol zachovaný navrhovaný vzťah zákona o kódexe ako vzťah zásad správania sudcovstva tvorených zákonodarcom a etických pravidiel, ktorými zásady konkretizujú sudcovia sami, požiadavka sudcovskej integrity a morálnych predpokladov zo zákona by bola/mala byť kódexom rozvíjaná. Išlo by o priamo napojené typy štandardov, kde jeden by bol všeobecnejší a druhý konkrétnejší. To hovoríme aj v kontexte toho, že povinnosť spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ergo morálne predpoklady a sudcovskú integritu, patrí medzi povinnosti sudcu zahrnuté do § 30 zákona o sudcoch a prísediacich. Ešte raz a jednoduchšie aj s ohľadom na názov tohto článku - v prípade zachovania koncepcie z vládneho návrhu by bol zákonný pojem integrity rozvíjaný etickým kódexom a zákonné zásady by boli limitom etických pravidiel. Etický kódex by fakticky vykonával zákon.
Schválený zákon však túto koncepciu neprijal. Povinnosť dodržiavať pravidlá sudcovskej etiky bola odpojená od ostatných povinností sudcu a stala sa povinnosťou úplne samostatnou. Zákonom vymedzené povinnosti sudcu už neboli technickým limitom etického kódexu. Sudcovstvo prostredníctvom Rady sudcov Slovenskej republiky po dohode s ministrom malo prijať kódex, ktorý by bol autonómny, keďže textuálne už nešlo o akoby vykonávanie zákona, ale o vlastnú originárnu tvorbu štandardu správania. Napokon, ako už bolo spomínané, vo veľmi krátkom čase zákon úplne prestal hovoriť o pravidlách sudcovskej etiky, hovoril už výučne o zásadách sudcovskej etiky. Nejde o drobnosť, ide o štrukturálne odlišné uchopenie vzťahu zákona a etického kódexu. Zrejme aj preto vznikla v roku 2015 pri prijímaní Zásad sudcovskej etiky diskusia o tom, či Zásady majú/môžu obsahovať pravidlá (ako to bolo v návrhu predloženom sudkyňou Berthotyovou), keď zákon a ústava hovoria o zásadách, nie o pravidlách.
21)
Koncepcia vzťahu zákonného štandardu a štandardu zo sudcovského etického kódexu má silné praktické dôsledky. Najdôležitejší je hádam ten, že v prípade u nás prijatej autonómnej koncepcie (krytej disciplinovaním) odpovedáme na otázku, či môže byť kódex prísnejší než zákon tak, že zmysel dáva kódex práve vtedy, ak ustanovuje prísnejšie štandardy správania než zákon, alebo pokrýva aj iné oblasti vzťahov.
22)
Odpoveď by bola odlišná, ak by bola prijatá koncepcia z vládneho návrhu - v nej by kódex mal zákonné zásady špecifikovať, prepracovať na pravidlá. A hoci tu ide o silné poverenie na samostatnú interpretačnú kreativitu, nešlo by o licenciu na sprísňovanie.
Ak túto argumentáciu prenesieme na pojem integrity, lebo práve o to nám v tomto článku ide, potom zákonný pojem integrity
môže
byť odlišný od pojmu používaného v Zásadách sudcovskej etiky. Oni ho totiž nevyhnutne nešpecifikujú a môžu určovať aj prísnejší štandard na integritu. Navyše, ako je zrejmé, o integrite nehovoríme len vtedy, keď používame slovo "integrita". Obsahové požiadavky na správanie spojené s rolou sudcu sú, ako bude vyplývať z ďalších častí článku, súčasťou vymedzenia tohto
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).