Zverejnenie extrémistického materiálu na internete - prejav sympatie alebo rozširovanie?

Cieľom príspevku je analýza riešenia otázky, ako právne kvalifikovať konania spočívajúce vo zverejnení extrémistického materiálu (napr. obrázku, fotografie s extrémistickým symbolom - napr. hákovým krížom, fotografie so zdvihnutou pravicou a pod.), kde k zverejneniu dochádza prevažne na niektorej zo sociálnych sietí (Facebook - Meta, Instagram, Vkontakt a pod.). V aplikačnej praxi badať zo strany autora, posun v právnom posudzovaní takýchto konaní, kde v minulosti boli takéto konania prevažne posudzované ako prečin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1, resp. ods. 2 Trestného zákona. V súčasnosti sú takéto konania vo veľkej miere orgánmi činnými v trestnom konaní posudzované ako trestný čin rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b Trestného zákona, a to v kvalifikovanej skutkovej podstate, teda ako zločin rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.

Tento, možno nepatrný posun v posudzovaní, však môže mať aj celkom závažne následky. Zrejme najzávažnejšou je skutočnosť, že konanie, pôvodne posudzované ako prečin, sa stáva po novom zločinom. To napríklad znemožňuje aplikáciu materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona. Pritom na niektoré konania, najmä mladistvých osôb, by možnosť uplatnenia materiálneho korektívu bola žiadúca, najmä ak išlo o ojedinelé, nerozvážne konanie mladistvého, ktoré bolo do značnej miery dôsledkom nedostatočného si uvedomovania možných následkov svojho konania, napr. z dôvodu prehnanej snahy o upútanie pozornosti na sociálnych sieťach. Pritom tieto siete sú do značnej miery svojim fungovaním nastavené práve na princípe snahy o čo najväčšie zaujatie "publika" cez obsah (napr. cez rôzne like-y a zdieľanie obsahu).

Porovnaním skutkových podstát trestného činu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 Trestného zákona a trestného činu rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b Trestného zákona sa pokúsime prezentovať naše názory na to, kedy vyššie opísané konanie (zverejňovanie extrémistického materiálu na sociálnych sieťach) považovať len za prejav sympatie, a kedy už za rozširovanie extrémistického materiálu.

To, ktoré trestné činy sú podľa osobitnej časti Trestného zákona považované za trestné činy extrémizmu explicitne definuje § 140a Trestného zákona, pričom skutkové podstaty extrémistických trestných činov sú upravené najmä v prvom diele XII. Hlavy osobitnej časti Trestného zákona. Úprava trestných činov extrémizmu prešla od účinnosti nového Trestného zákona viacerými zmenami. Asi najobsiahlejšou zmenou (novelou) vo vzťahu k trestným činom extrémizmu bola novela Trestného zákona, ako aj Trestného poriadku, vykonaná zákonom č. 316/2016 Z. z. o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 316/2016 Z.z.) s účinnosťou od 1. januára 2017. Touto novelou boli v § 140a Trestného zákona nanovo definované trestné činy extrémizmu, reflektujúc zmeny vykonané novelou v XII. Hlave osobitnej časti Trestného zákona. V rámci úpravy trestných činov extrémizmu boli zavedené nové skutkové podstaty trestných činov založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 Trestného zákona a prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 Trestného zákona. Tieto novo vytvorené skutkové podstaty vznikli prepracovaním a rozdelením základných skutkových podstát trestného činu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a § 422 Trestného zákona. Novelou bolo súčasne dotknuté ustanovenie skutkovej podstaty trestného činu popierania a schvaľovania holokaustu a zločinov politických režimov podľa § 422d Trestného zákona, ktorá bola rozšírená o ďalšiu základnú skutkovú podstatu v odseku 2 a premenovaná na trestný čin popierania a schvaľovania holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti. Prepracované (pozmenené) boli aj základné skutkové podstaty trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej neznášanlivosti podľa § 424 ods. 1 Trestného zákona. Kompletne vypustený bol trestný čin podnecovania, hanobenia a vyhrážania osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu podľa § 424a Trestného zákona a bol nahradený trestným činom apartheidu a diskriminácie skupiny osôb podľa § 424a Trestného zákona.

S problematikou postihovania extrémistických trestných činom je nerozlučne späté aj riešenie otázky definovania extrémistického materiálu. Extrémistický materiál je v súčasnosti platnej úprave Trestného zákona riešený v § 130 ods. 7 a ods. 8 Trestného zákona, pričom aj definícia extrémistického materiálu tiež sama prešla svojim vývojom po prijatí nového Trestného zákona. Do jej úpravy opätovne zasiahla novela Trestného zákona vykonaná zákonom č. 316/2016 Z. z. Uvedená novela je významná najmä zavedením súčasnej úpravy § 130 ods. 8 Trestného zákona, ktorá zadefinovala, kedy sa materiál, inak extrémistický, za taký nepovažuje. Je to tak vtedy ak sa preukázateľne vyrába, rozširuje, uvádza do obehu, robí verejne prístupným alebo prechováva s cieľom realizácie vzdelávacích, zberateľských alebo výskumných aktivít. Toto ustanovenie sa z hľadiska odbornej verejnosti stalo sporným, keď je zo strany niektorých autorov označované ako ustanovenie, ktoré prenáša dôkazne bremeno na obvineného a je porušením prezumpcie neviny. Cieľom nášho príspevku však nie je polemika na túto, aj keď zaujímavú, tému.

Len pre úplnosť uvádzame, že z hľadiska úpravy trestného konania bola jedinou, aj keď výraznou zmenou vykonanou zákonom č. 316/2016 Z. z. vo vzťahu k trestným činom extrémizmu, novelizácia ustanovenia § 14 Trestného poriadku spočívajúca v doplnení písmena o) do daného ustanovenia. Týmto ustanovením bola založená vecná príslušnosť Špecializovaného trestného súdu (ďalej aj "ŠTS") na konanie a rozhodovanie o trestných činoch extrémizmu.

V ďalšom texte sa zameriame na porovnanie skutkových podstát trestných činov prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 Trestného zákona a rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b Trestného zákona, a to z hľadiska ich aplikovateľnosti na konania spočívajúce vo zverejňovaní extrémistického materiálu na sociálnych sieťach.

Podľa súčasnej platnej právnej úpravy Trestného zákonatento definuje trestný čin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd v § 422, pričom obsahuje dve základné skutkové podstaty definované v odseku 1 a 2. Podľa odseku 1 sa tohto trestného činu páchateľ dopustí ak Podľa odseku 2 predmetného trestného činu páchateľ dopustí aj vtedy ak pri konaní opísanom v odseku 1 "

Trestného činu rozširovania extrémistického materiálu sa páchateľ podľa § 422b ods. 1 Trestného zákona dopustí ak V tejto základnej skutkovej podstate je tento trestný čin prečinom. Ak sa však takého konania páchateľ dopustí verejne, napĺňa kvalifikovanú skutkovú podstatu podľa § 422b ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pričom v takom prípade už ide o zločin. Vzhľadom na zákonné vymedzenie pojmu spáchania trestného činu verejne v § 122 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, je aj uverejňovanie extrémistického materiálu na sociálnych sieťach považované za spáchanie trestného činu verejne.

Objekty oboch skutkových podstát sa navzájom prekrývajú a sú si podobné, a to z hľadiska zabezpečenia ochrany základných práv a slobôd a ochrany rovnoprávnosti ľudí bez ohľadu na ich národnostnú, etnickú, rasovú, náboženskú príslušnosť. Objekt trestného činu rozširovania extrémistického materiá­lu je však širší vzhľadom na definíciu extrémistického materiálu podľa § 130 ods. 7 písm. d) Trestného zákona, kedy sa za extrémistický materiál považuje aj To znamená, že za extrémistický materiál sa považuje aj napríklad písomné alebo grafické schvaľovanie vojnových zločinov, ktorými sú napríklad podľa čl. 8 ods. 2 Rímskeho štatútu závažné porušenia Ženevských dohovorov z 12. augusta 1949, menovite ktorýkoľvek z týchto činov voči osobám alebo majetku chránených podľa ustanovení príslušného Ženevského dohovoru, ako napr. zámerné zabitie, mučenie alebo neľudské zaobchádzanie vrátane biologických pokusov, zámerné spôsobenie veľkého telesného alebo zdravotného utrpenia alebo vážneho zranenia, a pod. Teda nielen činy, ktoré sú motivované národnostnou, etnickou, rasovou, náboženskou alebo inou príslušnosťou.

Skutková podstata trestného činu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd naopak neoperuje s pojmom extrémistický materiál. Okruh konaní, na ktoré sa vzťahuje, je užší ako v prípade trestného činu rozširovania extrémistického materiálu. Záber trestného činu rozširovania extrémistického materiálu je teda širší, ako u trestného činu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd, ktorý je zameraný úzko len na ochranu základných práv a slobôd a ochranu rovnoprávnosti ľudí bez ohľadu na ich národnostnú, etnickú, rasovú, náboženskú príslušnosť.

Na druhej strane prejavovať sympatie hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd možno podľa § 422 ods. 2 Trestného zákona aj napodobeninami extrémistického materiálu. Naopak, v prípade trestného činu rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b Trestného zákona možno rozširovať len extrémistický materiál spĺňajúci definíciu podľa § 130 ods. 7 v spojení s ods. 8 Trestného zákona. Definícia extrémistického podľa § 130 ods. 7 Trestného zákona (v spojení s § 130 ods. 8 Trestného zákona) neuvádza, že za extrémistický materiál sa považuje aj jeho pozmenené vyhotovenie takým spôsobom, že vyvoláva zdanie pravého extrémistického materiálu (napr. opačné smerovanie hákového kríža). Nemožno sa teda dopustiť rozširovania extrémistického materiálu rozširovaním pozmenených zástav, odznakov, rovnošiat alebo hesiel, ktoré vyvolávajú zdanie pravého extrémistického materiálu. V prípade, že je takýto pozmenený extrémistický materiál šírený verejne takéto konanie by bolo možne postihovať v prípade pozmenených zástav, odznakov, rovnošiat alebo hesiel, ako prejav sympatie.

Aplikačný problém spočíva v tom, ako správne kvalifikovať konanie, ak určitá osoba (fyzická alebo právnická) zverejní na internete, konkrétne na niektorej zo sociálnych sietí, obrázok, fotku, video alebo text, ktoré napĺňajú znaky definície extrémistického materiálu z toho hľadiska, že ide o vyhotovenie materiálov, vzťahujúcich sa ku skupine, hnutiu alebo ideológii, ktorá smeruje alebo v minulosti smerovala k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, alebo ktorá hlása rasovú, etnickú, národnostnú, náboženskú nenávisť. Také materiály napĺňajú sami osebe definíciu extrémistického materiálu podľa § 130 ods. 7 písm. a) až c) Trestného zákona.

Do úvahy v takomto prípade prichádza postihnutie takého konania buď ako:

Kľúčovým je posúdenie a odlíšenie, kedy v prípade takého konania ide iba o prejavenie sympatie k skupine, hnutiu alebo ideológii, ktorá smeruje alebo v minulosti smerovala k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, alebo ktorá hlása rasovú, etnickú, národnostnú, náboženskú nenávisť, a kedy ide o rozširovanie extrémistického materiálu v zmysle jeho sprístupňovania, uvádzania do obehu, resp. rozširovania. Pre riešenie tejto dilemy treba z nášho hľadiska bližšie objasniť niekoľko kľúčových základných pojmov obsiahnutých v porovnávaných skutkových podstatách. Ich výklad je totiž kľúčom k riešeniu daného problému.

Pod pojmom treba rozumieť konanie (aktívne alebo pasívne), ktorým niekto deklaruje pozitívny vzťah k určitej okolnosti, udalosti, osobe, veci a pod. Na účely § 422 Trestného zákona treba pod ním rozumieť vyjadrenie náklonnosti a pozitívneho vzťahu, či obdivu ku skupine, hnutiu alebo ideológii uvedenej v § 422 ods. 1 Trestného zákona, avšak na rozdiel od podpory, či propagácie skupiny, hnutia alebo ideológie podľa § 421 Trestného zákona, bez úmyslu získavať skupine, hnutiu alebo ideológii ďalších prívržencov alebo posilňovať ich pozíciu. Prejavovať sympatie podľa § 422 ods. 1 Trestného zákonamožno ako aktívne (napr. výkrikmi a pod.) alebo pasívne (napr. nosením odznakov alebo tetovaní s nacistickou tematikou a pod.) Prejavovať sympatie podľa § 422 Trestného zákona možno najmä používaním zástav, odznakov, rovnošiat alebo hesiel, či už pravých, pozmenených alebo ich napodobenín, avšak nie je vylúčená ani iná forma ako napr. prostredníctvom gest, plagátov, statusov. Prejav sympatie z hľadiska vyvodenia trestnoprávnych následkov musí byť vykonaný verejne.

Pod pojmom treba rozumieť cieľavedomú aktivitu (činnosť) zameranú na poskytnutie alebo sprostredkovanie takého materiálu ďalším osobám. Ide teda o cielenú snahu o zväčšenie okruhu osôb, ktoré sa môžu oboznámiť, resp. disponovať týmto materiálom. Rozširovanie môže byť namierené ako vo vzťahu k neurčitému počtu osôb (distribúcia extrémistických materiálov širokej verejnosti), tak aj vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb (distribúcia extrémistických materiálov v rámci uzavretej, zvyčajne extrémisticky orientovanej komunity). Môže ísť o rozširovanie priame, keď páchateľ osobne distribuuje takýto materiál, ale aj nepriame, ak páchateľ využije niekoho služby (napr. nechá v zalepených obálkach distribuovať extrémistický materiál do poštových schránok obyvateľstva prostredníctvom distribučnej spoločnosti). Osoba (fyzická, právnická), ktorá fyzicky distribuuje extrémistický materiál sa trestnej činnosti nedopúšťa, pokiaľ nemá vedomosť o obsahu distribuovaného materiálu (absentuje subjektívna stránka trestného činu). Spôsob rozširovania extrémistického materiálu bude závisieť najmä od formy jeho vyhotovenia (obrazové, obrazovo-zvukové a zvukové formy vyhotovenia extrémistického materiálu budú šírené najmä v elektronickej podobe prostredníctvom rôznych médií, textové a grafické vyhotovenia budú šírené často fyzicky napr. v podobe letákov, plagátov, tričiek a pod.)

Pod pojmom treba rozumieť konania, ktorými niekto extrémistický materiál robí bližšie dostupným iným osobám, ktoré získajú možnosť sa s ním oboznámiť, prípadne ho získať. Forma sprístupnenia sama nie je pre trestnosť podstatná, musí ísť o také sprístupnenie, ktoré je vnímateľné ľudskými zmyslami. Napr. pôjde o premietanie zvukových, obrazovo - zvukových záznamov, vystavovanie extrémistického materiálu, jeho zobrazovanie na internete, v tlači a pod.

Pod pojmom treba rozumieť konania, ktorými niekto poskytuje extrémistický materiálov s cieľom jeho postupného šírenia medzi ďalšími (od páchateľa odlišnými) osobami. Na rozdiel do rozširovania je v tomto prípade cieľom osoby uvádzajúcej takéto materiály do obehu to, aby si osoba (osoby), ktorým bol poskytnutý extrémistický materiál, tento len neponechávali, ale ho šírili ho ďalej.

Prejav sympatie verzus rozširovanie extrémistického materiálu prostredníctvom internetu - závery

Na základe porovnania obsahu a významu už uvedených pojmov máme za to, že pojmy použité v skutkovej podstate trestného činu rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b Trestného zákonavýznamovo implikujú konanie, ktoré nie je jednorazové, ale opakované, časovo dlhšie trvajúce. Ak by bolo zámerom zákonodarcu postihovať jednorazové konania, tak by použil pojmy ako . Zároveň tieto pojmy predpokladajú a vyžadujú od páchateľa určitú činnosť, aktivitu, vo vzťahu k nakladaniu s extrémistickým materiálom, na rozdiel od prejavu sympatie vymedzenom pri trestnom čine podľa § 422 Trestného zákona, ktorý predpokladá len deklarovanie postoja páchateľa k určitým hnutiam alebo ideológiám popísaným v § 422 ods. 1 Trestného zákona, a to prípadne aj za použitia materiálov, ktoré majú extrémistický charakter. Charakter použitia týchto extrémistickým materiálov pri prejavovaní sympatie k takýmto hnutiam však nemá podobu nakladania (manipulácie) s takýmito materiálmi, ale len ich využitia na prezentáciu a deklarovanie svojho postoja. Cieľom a úmyslom páchateľa pri prejave sympatie podľa § 422 Trestného zákona nie je ďalej šíriť ním použitý extrémistický materiál, čo však nevylučuje možnosť, že iné osoby takýto zadokumentovaný prejav sympatie budú ďalej zdieľať alebo šíriť. Uvedené sa však deje bez súčinnosti osoby, ktorá za pomoci extrémistického materiálu deklarovala svoj postoj k hnutiam a ideológiám uvedeným v § 422 Trestného zákona. Príkladom takého konania bude jednorazové zverejnenie napríklad hákového kríža na, alebo v profile osoby v rámci sociálnej siete, prípadne aj s nejakým pozitívnym heslom alebo textom k obrázku. Pokiaľ taká osoba nebude priamo alebo nepriamo nabádať na zdieľanie tohto symbolu inými osobami, a k takémuto zdieľaniu dochádza bez súhlasu tejto osoby s ním, resp. bez jeho vedomia, malo by ísť o prejav sympatie podľa § 422 Trestného zákona a nie o sprístupňovanie, rozširovanie alebo udávanie do obehu extrémistického materiálu podľa § 422b Trestného zákona. To totiž vyžaduje nejakú opakovanú aktivitu, resp. nakladanie s extrémistickým materiálom.

V prípade opakovaného zverejňovania takýchto materiálov na profile osoby by sa také konanie mohlo už posudzovať aj ako rozširovanie extrémistického materiálu podľa § 422b Trestného zákona. Ak priamo alebo nepriamo osoba zverejňujúca extrémistický materiál na rozširovanie (sprístupňovanie alebo uvádzanie do obehu) nevyzývala, bude v tomto smere potrebné najmä riešiť, či osoba zverejňujúca takýto obrázok (materiál) v rámci svojho profilu mala počítať s tým, že taký obrázok možno zdieľať, resp. ďalej rozširovať v rámci sociálnej siete. Ide o posúdenie, či sa na taký prípad vzťahuje zavinenie vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Trestného zákona alebo vo forme vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a) Trestného zákona. Z tohto hľadiska bude kľúčovým posúdenie osoby páchateľa, najmä z hľadiska vyhodnotenia jeho aktivít na sociálnej sieti. Ak je páchateľ osobou, ktorá je aktívna na sociálnej sieti, pravidelné vyzýva na zdieľanie svojich príspevkov, resp. fotografií, jeho príspevky sú pravidelne zdieľané inými osobami, sám zdieľa príspevky, mal by si byť vedomý, že zrejme dôjde k zdieľaniu aj jeho statusu (príspevku) s extrémistickým materiálom, a teda aj jeho možnému rozširovaniu. Ako páchateľ teda vedel, že jeho konaním môže prísť aj k rozširovaniu ním zverejneného extrémistického materiálu, a teda bol uzrozumený s tým, že môže dôjsť k takému následku. Išlo by tak zrejme o nepriamy úmysel a možné naplnenie aj skutkovej podstaty. V ostatnom prípade by išlo inak o vedomú nedbanlivosť z hľadiska formy zavinenia vo vzťahu k trestnému činu rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b Trestného zákona a konanie by sa kvalifikovalo ako trestný čin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 Trestného zákona.

V prípade zverejnenia textových prehlásení na sociálnych sieťach, ktoré majú charakter extrémistického materiálu, by sa také konanie však tiež mohlo už považovať za rozširovanie extrémistického materiálu podľa § 422b Trestného zákona, pretože text si stačí prečítať a netreba ho ďalej distribuovať, aby sa šírili myšlienky v ňom obsiahnuté. Rovnako aj zverejnenie odkazu - linku na stránky s extrémistickým obsahom (materiálom) možno považovať za rozširovanie extrémistického materiálu podľa § 422b Trestného zákona, pretože ide o sprístupňovanie obsahu týchto stránok, najmä ak nie sú bežne dohľadateľné.

U trestného činu rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b ods. 1 Trestného zákona je tiež otázkou, že v prípade ak páchateľ na rozširovanie, resp. uvádzanie do obehu alebo sprístupňovanie extrémistického materiá­lu použije sociálnu sieť ako nástroj, ktorým dosiahne toto sprístupňovanie, rozširovanie alebo uvádzanie do obehu, či v takom prípade možno páchateľa postihnúť aj kvalifikovanou skutkovou podstatou podľa § 422 ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Bol by tak prísnejšie postihovaný za to, že rozširovanie vykonával verejne, pričom však verejnosť sociálnych sietí bola podstatou ich využitia zo strany páchateľa ako prostriedku - nástroja na zabezpečenie rozširovania extrémistického materiálu. Otázkou je, či v tomto prípade by nešlo o postihovanie páchateľa dvakrát za to isté, teda o porušenie zásady .

Nami prezentované závery ohľadom kvalifikácie konaní spočívajúcich v zverejňovaním extrémistického materiálu prostredníctvom internetu, najmä sociálnych sieti, vychádzajú z výkladu a komparácie skutkových podstát v praxi používaných na trestnoprávne postihovanie takéhoto konania. Cieľom príspevku bolo z našej strany poukázať aj na (z nášho hľadiska) nesprávny trend smerujúci k posudzovaniu takýchto konaní zväčša ako zločinu rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Podľa nášho názoru treba v praxi dôslednejšie posudzovať jednotlivé prípady z hľadiska toho, kedy ide len o prečin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1, resp. ods. 2 Trestného zákona a kedy ide o zločin rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Zverejnenie extrémistického materiálu na internetovej sociálnej sieti, ktorá zo svojej podstaty je predurčená na rozširovanie svojho obsahu, samo osebe ešte nemusí znamenať, že nevyhnutne išlo zo strany páchateľa o snahu o rozširovanie extrémistického materiálu, ako sme sa snažili prezentovať.