Konkurz vyhlásený na majetok spoločníka a jeho vplyv na obchodný podiel spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným

Nielen právnická osoba, ale aj fyzická osoba sa počas svojej existencie, ako aj výkonu podnikateľskej činnosti môže dostať do negatívnej ekonomickej, resp. hospodárskej situácie. Dôvody pre vznik tejto nepriaznivej situácie môžu byť rôznorodé (v súčasnej dobe však možno očakávať vznik týchto dôvodov najmä v kontexte šírenia ochorenia COVID-19, resp. opatrení prijímaných pred šírením tohto ochorenia, ako aj v súvislosti s infláciou a zvyšovaním cien), pričom existencia tejto negatívnej ekonomickej, resp. hospodárskej situácie môže v konečnom dôsledkom znamenať až koniec podnikateľskej činnosti (v prípade podnikateľských subjektov) alebo vznik platobnej neschopnosti.

Sanačným riešením platobnej neschopnosti fyzickej alebo právnickej osoby môže byť vyhlásenie konkurzu na majetok právnickej alebo fyzickej osoby podľa druhej časti zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej len "ZKR"), vyhlásenie malého konkurzu na majetok právnickej osoby podľa § 106 a nasl. ZKR alebo vyhlásenie konkurzu na majetok fyzickej osoby podľa štvrtej časti ZKR.

V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok právnickej alebo fyzickej osoby, podlieha tomuto konkurzu majetok dlžníka, o ktorom to ustanoví ZKR. Jednou z relatívne frekventovaných majetkových hodnôt, ktorá sa môže stať súčasťou konkurznej podstaty, je aj obchodný podiel spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, a to s prihliadnutím na ustanovenie § 148 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej len "OBZ"), pričom speňažením majetku a získaním výťažku môže byť zvýšená miera uspokojenia pohľadávok veriteľov v konkurze.

Z hľadiska insolvenčného práva treba poukázať na skutočnosť, že v prípade vyhlásenia konkurzu možno za ekvivalent k obchodnému podielu považovať vyrovnací podiel (presnejšie právo na vyrovnací podiel), ktorý v súlade so zákonnými podmienkami môže byť zapísaný do konkurznej podstaty namiesto obchodného podielu za podmienok, ktoré budeme bližšie analyzovať.

Právnu úpravu obchodného podielu, ako aj vyrovnacieho podielu, resp. práva na vyrovnací podiel v Obchodnom zákonníku možno považovať za relatívne stručnú, no treba ju vykladať v kontexte s právnou úpravou Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pričom pri tomto výklade možno identifikovať niektoré interpretačné, ako aj aplikačné nejasnosti, na ktoré sa v tomto článku pokúsime ponúknuť odpovede.

Článok je zameraný výhradne na interpretačné a aplikačné problémy, ktoré sú v priamej súvislosti s problematikou obchodného podielu (§ 114 OBZ), resp. s problematikou vyrovnacieho podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným ako s najfrekventovanejšou právnou formou obchodných spoločností .

Podľa § 114 ods. 1 OBZobchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti, pričom jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Vyrovnací podiel možno rozumieť ako vyjadrenie kvalitatívnej stránky obchodného podielu, pričom v zásade tvorí len jedno z majetkových práv spoločníka, patriacich do súhrnu práv spoločníka, vyjadrených v obchodnom podiele, ktoré sa však realizuje až v okamihu, keď dôjde k zániku účasti spoločníka v spoločnosti inak, ako prevodom (zmluvou o prevode obchodného podielu), prípadne prechodom s právnym nástupcom (dedenie, fúzie a rozdelenie spoločnosti), to znamená vtedy, keď zanikne účasť spoločníka v spoločnosti napr. v kadučnom konaní (§ 113 OBZ), zrušením účasti spoločníka súdom (§ 148 ods. 1 OBZ), vyhlásením konkurzu na majetok spoločníka spoločnosti (§ 148 ods. 2 OBZ), vylúčením spoločníka súdom (§ 149 OBZ) a pod.

Právna úprava zániku účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným v OBZ je primárne sústredená do ustanovenia § 148 a nasl. OBZ. V súlade s § 148 ods. 2 OBZ, ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom, vyhlásenie konkurzu na majetok spoločníka, zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok jeho majetku má rovnaké účinky ako zrušenie jeho účasti v spoločnosti súdom.

Nie je dôvod mať pochybnosti o tom, že toto ustanovenie má kogentný charakter, a tak nie je prípustné, aby spoločníci prostredníctvom spoločenskej zmluvy (prípadne zakladateľskej listiny) toto pravidlo modifikovali alebo úplne vylúčili. Ak by k takej situácii došlo, bude takéto ustanovenie spoločenskej zmluvy (prípadne zakladateľskej listiny) postihnuté sankciou absolútnej neplatnosti takejto zmluvnej dohody, odlišnej od znenia kogentnej právnej normy.

Ustanovenie § 148 ods. 2 OBZ je hmotnoprávnou normou, ktorú však nemožno interpretovať izolovane od právnej úpravy konkurzu, ktorá je zakotvená v Zákone o konkurze a reštrukturalizácii.

So zreteľom na znenie ustanovenia § 148 ods. 2 OBZ je vo všeobecnosti priamym zákonným dôsledkom vyhlásenia konkurzu na majetok spoločníka (§ 18 a 19 ZKR, § 106c ZKR, § 107a ZKR, § 167a ZKR) alebo zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku (§ 20 ZKR), zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti. Spoločníkovi tak zaniká jeho účasť v spoločnosti, čo explicitne vyplýva zo znenia tohto ustanovenia in fine, keďže ustanovenie je založené na analogickej aplikácii ustanovenia § 148 ods. 1 OBZ.

Tento zásadný právny dôsledok však nenastane, ak dôjde k vyhláseniu konkurzu alebo zastaveniu konkurzného konania pre nedostatok majetku jediného spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, teda spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom.

Ustanovenie § 148 ods. 2 OBZ v aktuálne platnom a účinnom znení tak z hľadiska právnych dôsledkov, konštruuje pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným v dôsledku konkurzu dve právne situácie s rozličným prístupom správcu konkurznej podstaty pri spisovaní a následnom speňažovaním tohto majetku.

Ak nastane vyhlásenie konkurzu alebo zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku na úpadcu (dlžníka), ktorým je jediný spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným (v tzv. jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným), účasť tohto spoločníka v spoločnosti nezaniká, t.j. nezrušuje sa.

V tomto prípade tak do konkurznej podstaty bude patriť obchodný podiel jediného spoločníka, na majetok ktorého bude vyhlásený konkurz. Zároveň na tento obchodný podiel bude ustanovený správca konkurznej podstaty oprávnený zapísať ho do konkurznej podstaty ako inú majetkovú hodnotu.

Považujeme za vhodné poukázať na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý v súvislosti s otázkou rozsahu oprávnení, ktoré môže správca konkurznej podstaty vykonávať v mene úpadcu ako spoločníka spoločnosti konštatoval, že správca konkurznej podstaty nie je oprávnený v spoločnosti, v ktorej je úpadca jediným spoločníkom, rozhodnúť o výmene štatutárneho orgánu. Podľa názoru súdu správca nenadobúda iné oprávnenia, ktorých súhrn tvorí obchodný podiel, ako sú práva hlasovacie a kontrolné a ani právo kreovať štatutárny orgán danej spoločnosti. Súd ďalej konštatoval, že jediný spoločník má naďalej zachované práva spoločníka, vrátane práva vykonať pôsobnosť valného zhromaždenia, voliť členov štatutárnych orgánov a podobne. Nemá však možnosť nakladať s majetkovými zložkami obchodného podielu, ako je napríklad vyplatenie podielu na zisku alebo prevod obchodného podielu, pretože nakladanie s obchodným podielom prechádza po vyhlásení konkurzu na správcu. Správca konkurznej podstaty je povinný zabezpečiť prevod obchodného podielu tak, aby do konkurznej podstaty získal jeho finančný ekvivalent.

Iné oprávnenia, ktorých súhrn tvorí obchodný podiel, teda práva hlasovacie a kontrolné a ani právo kreovať štatutárny orgán danej spoločnosti, správca nenadobúda. Na to, aby mohol správca konkurznej podstaty zrealizovať prevod obchodného podielu, je však za určitých okolností nevyhnutné pripustiť aj jeho oprávnenie zvolať vo výnimočných prípadoch valné zhromaždenie (teda v mene jediného spoločníka vykonať pôsobnosť valného zhromaždenia) a rozhodnúť na ňom, pokiaľ sa podľa § 115 ods. 2 OBZ vyžaduje na prevod obchodného podielu na tretiu osobu súhlas valného zhromaždenia. Iba pre tento jediný účel je správca konkurznej podstaty oprávnený v mene úpadcu prijať rozhodnutie jediného spoločníka a rozhodnúť o prevode obchodného podielu. V takom prípade by v súlade s § 40 ods. 2 ZKR prešiel výnimočne na správcu výkon takého ďalšieho práva a zároveň povinnosť realizovať v priebehu konkurzu v súlade s účelom zákona o konkurze a reštrukturalizáciispeňaženie obchodného podielu, ku ktorému by inak nedošlo. Na rozdiel od citovaného rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici však preferujeme iný názor, tzn., domnievame sa, že správca konkurznej podstaty by mal mať pri uplatňovaní práv a plnení povinností, ktoré obchodný podiel, patriaci do konkurznej podstaty, tvoria, uplatňovať, resp. plniť tieto práva a povinnosti ako zákonný zástupca spoločníka v plnom rozsahu. V nadväznosti na to by malo, najneskôr zapísaním obchodného podielu do súpisu konkurznej podstaty, zaniknúť oprávnenie spoločníka využívať práva a plniť povinnosti, ktoré sú do obchodného podielu zahrnuté.

Ak bude konkurzné konanie na majetok jediného spoločníka pre nedostatok majetku zastavené (§ 20 ZKR), dotknutý spoločník aj naďalej zostane spoločníkom spoločnosti a jeho účasť a postavenie v spoločnosti nebudú dotknuté.

V tejto súvislosti treba poukázať na špecifickú situáciu v kontexte vyhláseného konkurzu podľa štvrtej časti ZKR (tzv. osobný bankrot). Podľa aktuálnej právnej úpravy vyhlásením takéhoto konkurzu zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo dlžníka a zároveň toto sa vysporiada tak, že všetok majetok, o ktorom to ustanovuje zákon (§ 167h ZKR), bude patriť do konkurznej podstaty dlžníka. Tak sa môže stať, že súčasťou konkurznej podstaty sa stane aj obchodný podiel druhého manžela, pokiaľ tento patril ku dňu vyhlásenia konkurzu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Vo vzťahu k oprávneniu ustanoveného správcu konkurznej podstaty speňažovať obchodný podiel spoločníka podliehajúci konkurzu ako inú majetkovú hodnotu treba zdôrazniť, že mimoriadne opatrenia prijaté v justícií v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 zapríčinili, že v čase od 27. marca 2020 do 31. mája 2020 a následne od 19. januára 2021 do 28. februára 2021 boli správcovia konkurznej podstaty povinní upustiť od vykonania dražby, poverovania predajom majetku dražobníka, organizovania ponukového konania alebo iného súťažného procesu smerujúceho k predaju majetku. Tieto opatrenia mali priamy dosah na priebeh speňažovania majetku zaradeného do konkurznej podstaty, a teda aj na celkovú dĺžku priebehu konkurzu, pretože porušenie tohto zákazu bolo sankcionované neplatnosťou právneho úkonu, ktorým došlo k speňaženiu majetku.

V prípade vyhlásenia konkurzu alebo zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá má dvoch alebo viacerých spoločníkov, účasť spoločníka v spoločnosti, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, prípadne bolo voči nemu zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku, priamo ex lege zaniká.

V takej situácii bude mať vyhlásenie konkurzu na majetok spoločníka v princípe likvidačné účinky vo vzťahu k účasti spoločníka v spoločnosti. Zákonným dôsledkom vyhlásenia konkurzu na jeho majetok je tak zánik účasti spoločníka v spoločnosti. Právnym dôsledkom je skutočnosť, že spoločníkovi vznikne nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu (§ 61 ods. 2 OBZ) voči spoločnosti. Následne bude správca konkurznej podstaty oprávnený zapísať do konkurznej podstaty výhradne tento vyrovnací podiel.

Pokiaľ ide o ďalší osud obchodného podielu tohto spoločníka, tento ako tzv. voľný obchodný podiel prejde na spoločnosť, ktorá bude následne povinná postupovať v súlade s § 113 ods. 5 a 6 OBZ, a teda tento voľný obchodný podiel spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla z niektorého z uvedených tzv. konkurzných dôvodov, prechádza na spoločnosť, ktorá ho môže buď previesť na iného spoločníka, resp. spoločníkov alebo na tretiu osobu. O prevode obchodného podielu na iného spoločníka, resp. spoločníkov, prípadne na tretiu osobu, rozhoduje valné zhromaždenie (resp. jediný spoločník, ak mala spoločnosť dvoch spoločníkov, ktorý bude vykonávať pôsobnosť valného zhromaždenia podľa § 132 OBZ).

Ak spoločnosť neprevedie tento voľný obchodný podiel na iného spoločníka, resp. spoločníkov alebo na tretiu osobu, musí valné zhromaždenie do šiestich mesiacov odo dňa, keď účasť spoločníka v spoločnosti zanikla (ide o hmotnoprávnu lehotu), rozhodnúť o znížení základného imania o predmetný vklad vylúčeného spoločníka, inak môže príslušný registrový súd aj bez návrhu rozhodnúť o zrušení spoločnosti a zároveň nariadiť jej likvidáciu (a contrario § 68 ods. 2 OBZ).

K zániku účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným s viacerými spoločníkmi (tzv. viacosobové spoločnosti s ručením obmedzeným) dochádza ex lege vyhlásením konkurzu, t.j. dňom nasledujúcim po dni zverejnenia uznesenia konkurzného súdu o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku (§ 199 ods. 9 ZKR); v tento deň takisto vzniká hmotnoprávny nárok úpadcu (dlžníka) na vyplatenie vyrovnacieho podielu voči spoločnosti, v ktorej účasť úpadcu (dlžníka) ako spoločníka zanikla.

Jedným z majetkových práv spoločníka, ktoré tvorí súčasť komplexu majetkových práv spoločníka a súčasť obchodného podielu, je právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu, ktoré vzniká spoločníkovi v prípade zániku účasti spoločníka v spoločnosti za jej trvania.

Súčasná právna úprava výpočtu vyrovnacieho podielu sa riadi výlučne bilančným princípom, čo v praxi môže spôsobiť ekonomickú asymetriu reálnej hodnoty vyrovnacieho podielu daného spoločníka od jej účtovného ocenenia.

Podľa aktuálnej právnej úpravy sa výška vyrovnacieho podielu určí v súlade s § 61 ods. 2 OBZ na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Základom pre určenie výšky vyrovnacieho podielu preto bude individuálna účtovná závierka za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti, čo znamená, že ak účasť spoločníka zanikne v priebehu roka 2022, pre určenie výšky vyrovnacieho podielu sa použije účtovná závierka za rok 2021. Ustanovenie § 61 OBZ však predstavuje všeobecnú právnu úpravu a treba ho aplikovať pri spoločnosti s ručením obmedzeným v kombinácii s ustanovením § 150 OBZ, podľa ktorého sa vyrovnací podiel vypočíta pomerom splateného vkladu spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla, k splateným vkladom všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Tak v prípade § 61 ods. 2 OBZ, ako aj v prípade § 150 OBZ, však ide o dispozitívne ustanovenia, v dôsledku čoho je spoločníkom daná zákonná možnosť dohodnúť sa v spoločenskej zmluve, že základom pre určenie výšky vyrovnacieho podielu bude napr. mimoriadna účtovná závierka, zostavená ku dňu zániku účasti v spoločnosti, čo možno považovať z hľadiska spravodlivého a vyváženého vysporiadania so spoločníkom, ktorého účasť v spoločnosti zanikla, za optimálne a najvhodnejšie riešenie.

Nie je ani vylúčené, aby v spoločenskej zmluve spoločníci dohodli výšku vyrovnacieho podielu v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok spoločníka napr. pevnou sumou, ktorá môže byť dramaticky odlišná od skutočnej (reálnej) výšky vyrovnacieho podielu. K takým situáciám môže dochádzať v prípadoch, keď sa spoločníci snažia vopred predísť neželaným účinkom v neprospech spoločnosti v budúcnosti. Sme toho názoru, že spoločenská zmluva alebo jej zmena (dodatok) v týchto prípadoch môže podliehať jej prieskumu z hľadiska potenciálnej odporovateľnosti z hľadiska Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

Obchodný zákonník, pokiaľ ide o formu vyplatenia vyrovnacieho podielu, preferuje peňažnú (relutárnu) formu, ibaže by sa spoločníci v spoločenskej zmluve alebo v stanovách dohodli inak (napr. tak, že vyrovnací podiel sa vyplatí spoločníkovi v podobe nepeňažného plnenia), alebo ak by tak ustanovoval zákon.

V tomto kontexte sa domnievame, že je nesporne namieste, aby spoločníci v rámci interných predpisov spoločnosti (spoločenská zmluva alebo stanovy) precizovali úpravu otázky spôsobu výpočtu vyrovnacieho podielu, explicitne s ohľadom na skutočnosť, že účtovné ocenenie obchodného imania spoločnosti nemusí zohľadňovať jeho reálnu (trhovú) hodnotu (tak pokiaľ ide o obchodný majetok, ako aj o záväzky) ku dňu zániku účasti spoločníka v spoločnosti.

V nadväznosti na uvedené, považujeme za relevantné poukázať aj na českú judikatúru, ktorá v tomto smere formuluje ako kľúčový aspekt tzv. zásadu poctivosti vyrovnania, podľa ktorej v prípade zániku účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným musí byť vyrovnanie medzi spoločníkmi poctivé a spravodlivé, a to v tom zmysle, aby hodnota vyrovnacieho podielu spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla, v zásade zodpovedala hodnote čistého obchodného imania, pripadajúceho na jeho obchodný podiel.

Pokiaľ ide o splatnosť vyrovnacieho podielu, ustanovenie § 61 ods. 3 OBZ zakotvuje len dispozitívne splatnosť nároku na vyplatenie vyrovnacieho podielu tak, že tento nárok je splatný uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna individuálna účtovná závierka schválená nebola, uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená.

Príslušný štatutárny orgán spoločnosti je povinný predložiť riadnu individuálnu účtovná závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku na schválenie príslušnému orgánu spoločnosti, resp. spoločníkom do šiestich mesiacov po uplynutí účtovného obdobia.

Treba poukázať na skutočnosť, že v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 boli tieto lehoty modifikované tak, že počas obdobia pandémie boli upravené aj lehoty ustanovené zákonom č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve, a teda aj lehota na zostavenie účtovnej závierky. V súlade s prijatou "covidovou legislatívou" sa lehoty počas obdobia pandémie podľa osobitných predpisov považujú za dodržané, ak účtovná jednotka zmeškané povinnosti splní do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, alebo do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, t.j. do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, podľa toho, ktorá z lehôt uplynie skôr. Ak počas obdobia pandémie účtovná jednotka nemohla objektívne splniť z personálnych alebo technických dôvodov povinnosti podľa osobitného predpisu, z dôvodu negatívnych následkov pandémie, nepovažuje sa za porušenie týchto povinností, ak účtovná jednotka tieto povinnosti splní do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.

V rámci vyhláseného konkurzu na majetok fyzickej alebo právnickej osoby sa treba vyporiadať s celým objemom majetku a záväzkov patriacich tejto osobe. Pokiaľ je taká osoba spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným, jej obchodný podiel a z neho vyplývajúci vyrovnací podiel budú nevyhnutnou súčasťou jej majetku, ktorý bude podliehať konkurzu a bude nevyhnutným predmetom vysporiadania v rámci konkurzu. V právnej úprave sa pritom prelína dvojaký záujem zákonodarcu, a to záujem podriadiť konkurzu všetok majetok patriaci úpadcovi (dlžníkovi) pre účely čo najrozsiahlejšieho uspokojenia jeho veriteľov a záujem na neohrození existencie spoločnosti, v ktorej má úpadca (dlžník) obchodný podiel a jej budúcom zachovaní.

Zánik účasti spoločníka na spoločnosti a naňho nadväzujúci vznik nároku na vyrovnací podiel či nadobudnutie obchodného podielu v prospech konkurznej podstaty sú priamymi zákonnými dôsledkami vyhlásenia konkurzu na majetok spoločníka, ktoré majú zabezpečiť naplnenie účelu konkurzu. Z praktického hľadiska treba konštatovať, že pre veriteľov bude nadobudnutie vyrovnacieho či obchodného podielu v prospech konkurznej podstaty právne relevantné len v prípade majetnosti príslušnej obchodnej spoločnosti a kladnej hodnoty tohto obchodného či vyrovnacieho podielu. Vo väčšine prípadov predstavuje tento zákonný dôsledok vyhlásenia konkurzu na majetok spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným len snahu o komplexné vyriešenie jeho majetkovej situácie bez ďalšieho efektu na uspokojenie nárokov veriteľov v konkurze.