Jesenná škola práva 2010

Malé Karpaty, Modra-Harmónia, horský Hotel pod Lipou - lokalizácia miesta, kde sa v dňoch 12. - 20. novembra 2010 uskutočnil v poradí už XV. ročník Jesennej školy práva, tento krát na tému Organizátorom bol Ústav štátu a práva SAV v spolupráci s Paneurópskou vysokou školu v Bratislave, Friedrich Ebert Stiftung a Slovenským podporným výborom EUROPE 2000. Odborným gestorom podujatia bol JUDr. Eduard Bárány, DrSc. Medzi účastníkmi mali zastúpenie prevažne doktorandi, ale aj študenti magisterského štúdia, či asistenti a odborní asistenti právnických fakúlt zo Slovenskej republiky (Fakulty práva PEVŠ, Právnickej fakulty UPJŠ a Právnickej fakulty TU), Českej republiky (Právnická fakulta KU, Právnická fakulta UPOL) a z Poľska (PF Łódź a Katowice), ako aj účastníci z praxe (početné zastúpenie mali zamestnanci kancelárie úradu českého ombudsmana). Prvý piatkový večer patril už tradične privítaniu účastníkov a otvoreniu podujatia (Dr. E. Bárány, DrSc., a Mgr. Daniela Lengyelová, PhD.).

Prvým sobotňajším vystupujúcim bol JUDr. , CSc. (Ústav státu a práva AV ČR, Právnická fakulta ZČU Plzeň), ktorý svoju prednášku s názvom začal reflexiou kategorického imperatívu I. Kanta a rozlišovaním legálnych a morálnych aktov. V súvislosti s tým, že gnozeologicky nemožno dosiahnuť koncept spravodlivosti, dotkol sa aj teórie spravodlivosti J. Rawlsa. Ďalej sa venoval problematike, ktorá tvorila podstatnú časť jeho prednášky. Účastníkov oboznámil s výsledkami výskumu, ktorý spočíval v kvantitatívnej analýze výskytu pojmu "spravodlivosť" v právnych textoch (zákony, dôvodové správy, legislatívne návrhy, judikatúra). Následne sa zameral na prezentáciu vybraných výsekov utriedených podľa kritéria časového, odvetvia právnej úpravy, či oblasti judikatúry (z hľadiska právneho odvetvia a druhu súdu). V rámci týchto oblastí prezentoval rozmanité obraty pojmu "spravodlivosť" a rozlíšil dve zásady spravodlivosti - veľkú (právny poriadok ako celok) a malú (spravodlivosť v individuálnom prípade). V ďalšej časti prednášky sa Dr. Cvrček venoval "legislatívnym neduhom", ktorých výsledok možno vidieť v parlamentnej produkcii právnych predpisov neumožňujúcich zabezpečenie "veľkej spravodlivosti". K hlavným okruhom tejto časti patrili prístup k právnym predpisom, úplné znenia právnych predpisov, legislatívne pravidlá vlády, problémy spojené so samotným legislatívnym procesom (pozmeňovacie návrhy, dôvodové správy), časté zmeny v právnych predpisoch, atď.

Počas sobotňajšieho popoludnia prednášal JUDr. , DrSc. (Ústav štátu a práva SAV) na tému . Úvodom sa zaoberal triádou pojmov právo - morálka - spravodlivosť, pričom konštatoval, že tieto pojmy sú "neostré". Uviedol, že človeku je vlastné silné prianie spravodlivosti a že cit pre spravodlivosť realizuje jej vzťah k záujmom, čím sa dostal k ďalším pojmom, ako sú hodnotenie (spravodlivosť práva vzniká ako výsledok, hodnotenie) a hodnoty (spájanie spravodlivosti s rozdeľovaním hodnôt). Okrem jej členenia na komutatívnu a distributívnu poukázal aj na dichotómiu medzi spravodlivosťou výsledku a spravodlivosťou postupu, ako aj na dichotómiu v rámci spravodlivosti práva (spravodlivostné hodnotenie práva ako normatívneho systému verzus spravodlivosť podľa práva). Ďalej poukázal na to, že právo nemôže nikdy naplniť kritériá spravodlivosti, tá predstavuje ideál, význam má hovoriť skôr o spravodlivosti/nespravodlivosti práva. Právo musí byť aj efektívne, nejestvuje kvôli spravodlivosti, každá právna norma sleduje nejaký účel. Napätie medzi spravodlivosťou a efektívnosťou je následne problémom na individuálnej úrovni. Dr. Bárány neopomenul ani problematiku "nespravodlivého práva" a aplikácie práva, vrátane jeho tvorby, ktorá jej predchádza. Nemalý priestor venoval aj problematike rovnosti a rovnoprávnosti, v rámci ktorej rozlíšil a vymedzil jej právnotechnickú a hodnotovo-spravodlivostnú stránku. V súvislosti s tým, že nemožno hovoriť o sociálnej rovnosti, ale len o rovnosti v právach a povinnostiach, spomenul večnú otázku týkajúcu sa toho, "kto a v čom má byť nerovný?". Záver prehľadne štruktúrovanej filozofickoprávnej prednášky tvorilo konštatovanie, že spravodlivosť nepredstavuje "dobro" v práve, nakoľko je to podstatne širšia kategória ako samotná spravodlivosť.

bola témou v poradí tretieho príspevku, ktorý predniesol prof. JUDr. Dr.h.c. Peter Blaho, CSc. (Právnická fakulta TU, Trnava). Na začiatku svojho vystúpenia poukázal na úzky súvis medzi pojmami na začiatky záujmu o tieto otázky v antickom Grécku (Herakleitos z Efezu, Sokrates, Platón, Aristoteles). Poslucháčov informoval o tom, že v rímskej kultúre sa s termínom spravodlivosť vyskytol prvýkrát v neprávnických prameňoch (divadelná hra P. T. Afera: "Samotrápič"). Predtým, než prezentoval chápanie spravodlivosti u najvýznamnejších rímskych právnikov, značný priestor venoval aj chápaniu spravodlivosti v diele De officiis M. T. Cicera, pre ktorého bola spravodlivosť, , "paňou a kráľovnou všetkého ľudského konania". V rámci rozsiahleho bloku venovaného najznámejším rímskym právnikom poukázal na ich chápanie spravodlivosti (Celsus, Modestinus, Trifonius), a to aj citovaním ich názorov z Digest. Rímski právnici neopomenuli ani otázku konfliktu medzi právom a spravodlivosťou (Iavolenus, Proculus). Významnú kategóriu rímskeho práva predstavuje pojem