Orgány verejnej výskumnej inštitúcie.

The public research institution is the entire new form of legal entity in the law of Slovak republic. The new legislation has been designed to enable the transformation of the diverse kind of the research organization in Slovak republic under the one new model institution, mainly aimed to Slovak Academy of Sciences. The article deals with the governance structure of the public research institution, its process of creation, scope of authority, its mutual interaction, as well as some author´s comments to the particular provisions of the new legislation.

Dňa 7.9.2017 Národná rada Slovenskej republiky na svojej 19. schôdzi VII. volebného obdobia schválila vládny návrh zákona o verejnej výskumnej inštitúcii.¹⁾ Zákon o verejnej výskumnej inštitúcii (ďalej tiež "zákon") nadobudne účinnosť 1.1.2018. Všetky vedecké organizácie Slovenskej akadémie vied sa na základe zákona transformujú na verejné výskumné inštitúcie k 1.7.2018.²⁾

Verejná výskumná inštitúcia (ďalej tiež "v.v.i.") predstavuje úplne novú právnu entitu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Ide o nový typ právnickej osoby na rozhraní medzi verejnoprávnou inštitúciou³⁾ a neziskovou organizáciou⁴⁾, ktorej hlavným predmetom činnosti je výskumná činnosť.

Nižšie uvedený príspevok bližšie hovorí o tretej časti zákona, ktorá je venovaná orgánom verejnej výskumnej inštitúcie a organizačným zložkám v.v.i. Zákon vymedzuje sústavu orgánov verejnej výskumnej inštitúcie, ktorú tvoria riaditeľ (ktorý je zároveň jediným monokratickým orgánom v sústave orgánov v.v.i.) a kolektívne orgány v.v.i. Kolektívnymi orgánmi v.v.i. sú správna rada, vedecká rada a dozorná rada. Hoci vedúci organizačnej zložky verejnej výskumnej inštitúcie nie je orgánom v.v.i., vzhľadom na jeho osobitné miesto v organizačnej štruktúre v.v.i. považoval zákonodarca za potrebné osobitným spôsobom normovať aj funkciu a postavenie vedúceho organizačnej zložky v.v.i. Čo sa týka orgánov v.v.i., zákonodarca do určitej miery inšpiroval aj právnou úpravou orgánov veřejní výskumní instituce v zmysle českého zákona č. 341/2005 Sb. o veřejních výskumních institucích.

V rámci sústavy orgánov verejnej výskumnej inštitúcie je riaditeľ výkonným orgánom, ktorého úlohou je najmä zabezpečovať operatívne riadenie v.v.i.

Riaditeľ je zároveň štatutárom v.v.i. Z obsahu štatutárneho oprávnenia vyplýva, že riaditeľ koná v mene v.v.i. navonok vo vzťahu k tretím osobám a svojimi úkonmi v.v.i. právne zaväzuje. Výrazy použité zákonodarcom pri opise postavenia riaditeľa pri výkone jeho oprávnenia štatutárneho orgánu v.v.i. ("koná v jej mene", "zastupuje ju navonok") nie sú šťastné, pretože navodzujú dojem, že riaditeľ má pri uskutočňovaní právnych úkonov smerom k tretím osobám postavenie zástupcu v.v.i., teda osoby stojacej mimo sústavy orgánov v.v.i., ktorá má (na základe zákona, rozhodnutia štátneho orgánu alebo dohody o plnomocenstve - § 23 Občianskeho zákonníka) oprávnenie konať v jej mene a na jej účet⁵⁾. V skutočnosti to tak nie je, pretože riaditeľ je súčasťou sústavy orgánov v.v.i. a plní o. i. aj funkciu štatutárneho orgánu v.v.i., ktorej účelom je práve uskutočňovať právne úkony právnickej osoby smerom k tretím osobám⁶⁾.

Zákon vymedzuje pôsobnosť riaditeľa. Tá je systematicky rozčlenená do jednotlivých oblastí, v rámci ktorých riaditeľ zodpovedá za riadne plnenie úloh v procesoch riadenia a fungovania verejnej výskumnej inštitúcie. Konkrétne ide o nižšie oblasti:

Riaditeľovi zároveň zákon zveruje aj tzv. . To znamená, že riaditeľ je oprávnený rozhodovať nielen vo veciach, ktoré mu zákon výslovne priznáva, ale aj vo všetkých iných veciach týkajúcich sa v.v.i., pokiaľ tieto zákon výslovne nezveruje do pôsobnosti iného orgánu v.v.i. alebo zakladateľa. Zavedenie subsidiárnej rozhodovacej pôsobnosti má nepochybne svoje . Aplikáciou tohto pravidla sa predchádza vzniku situácií vákua pôsobnosti orgánov v.v.i. a zakladateľa a nadväzujúcich možných sporov medzi orgánmi v.v.i. pri riešení otázok, ktoré zákon výslovne nezveruje do pôsobnosti žiadneho orgánu v.v.i. ani zakladateľa, ktoré však môžu vyplynúť z konkrétnych situácií pri fungovaní verejnej výskumnej inštitúcie.

Riaditeľ je z dôvodu svojej funkcie () zároveň členom správnej rady a je zároveň aj jej predsedom. Tak riaditeľ, ako aj správna rada sú v rámci sústavy orgánov v.v.i. orgánmi výkonnými. Z uvedeného dôvodu má zámer zákonodarcu o automatickom členstve riaditeľa v správnej rade svoju vnútornú logiku. Riaditeľ je z pozície svojej funkcie zároveň oprávnený zúčastňovať sa na zasadnutiach tak dozornej, ako aj vedeckej rady v.v.i. Na týchto zasadnutiach je oprávnený sa vyjadrovať k všetkým prerokúvaným otázkam, pričom v zmysle zákona sa aplikuje zásada, že riaditeľ nem