Porovnávacia reklama v slovenskom právnom poriadku

The authors deal with the issue of comparative advertising in Slovak law, putting stress on the specific implications of the inclusion of regulation of this institute in the legal norm of public law, that implemented the European directive. The authors also deal with the definition of comparative advertising and analyse the individual requirements for admissibility of comparative advertising. For the integration of the institute of comparative advertising in Slovak law, the lawmaker has opted for its incorporation in the public advertising law, which naturally raises the question of the relationship between the regulation of comparative advertising and rules on fair commercial practices or other regulations applicable to advertising. Moreover, the fact that the incorporation of the regulation of comparative advertising in the advertising law resulted in the fulfilment of the commitment to transposition of the European directive in Slovak law, will have certain implications for the method of interpretation and application of the Slovak regulation of comparative advertising. We can already state that the caselaw of the European Court of Justice had an important influence on the interpretation of the definition of comparative advertising and of the individual positive and negative conditions of admissibility of comparative advertising.

Reklama je pre spotrebiteľa dôležitým informačným zdrojom pri rozhodovaní sa o kúpe výrobku či služby. V trhovom hospodárstve, v ktorom existuje konkurencia a možnosť výberu z viacerých možností, sa javí porovnávanie jednotlivých výrobkov, ich vlastností a cien ako dôležitý barometer rozhodovania sa spotrebiteľa. Práve porovnanie pomáha spotrebiteľovi pri výbere výrobku či služby. Dôležité je, aby pri takomto rozhodovaní mal dostatok informácií pre rozhodovanie. Nejde však len o kvantitatívnu stránku, ale predovšetkým o kvalitu informácií. Až vecnosť a pravdivosť informácií zaručí spotrebiteľovi možnosť objektívneho rozhodovania.

V niektorých členských štátoch EÚ bola porovnávacia reklama povolená ešte pred prijatím smernice o porovnávacej reklame. V záujme fungovania jednotného trhu v rámci EÚ bolo nevyhnutné zjednotiť právnu úpravu aj v tejto oblasti. Prijímanie smernice o porovnávacej reklame bol však dlhodobý proces. Už v septembri 1991 Európska komisia vypracovala návrh smernice o porovnávacej reklame, ktorá mala doplniť a pozmeniť smernicu o klamlivej reklame z roku 1984. Až v roku 1997 Európsky parlament a Rada Európskej únie schválili text smernice.¹⁾

Niektoré krajiny EÚ zapracovali smernicu o porovnávacej reklame do zákonov o nekalej súťaži (napr. Rakúsko, Nemecko, Česko). Slovenský zákonodarca sa rozhodol ísť osobitnou cestou a zapracoval uvedenú smernicu do verejnoprávneho predpisu.

Právna úprava porovnávacej reklamy je obsiahnutá v zákone č.147/2001 Z.z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o reklame"), ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. mája 2001. Podľa ustanovenia § 4 zákona o reklame:

Inštitút porovnávacej reklamy nebol zaradený do právnej úpravy nekalej súťaže, upravenej v Obchodnom zákonníku, teda v právnej norme súkromného práva, ale stal sa súčasťou právnej úpravy reklamy, obsiahnutej v zákone o reklame, teda v právnej norme verejného práva. Uverejnenie porovnávacej reklamy nespĺňajúcej požiadavky uvedené v § 4 ods. 2 zákona o reklame tak nebude sankcionovať súd na základe žaloby, v súdnom konaní a s cieľom dosiahnutia nápravy ujmy, ktorá bola nedovolenou porovnávacou reklamou určitého súťažiteľa, prípadne spôsobená iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, ale bude ju sankcionovať jeden zo správnych orgánov uvedených v § 10 zákona o reklame, v správnom konaní (§ 11 ods. 7 zákona o reklame), teda na návrh účastníka konania alebo z vlastného podnetu správneho orgánu [§ 18 ods. 1 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)], a za účelom paušálneho potrestania súťažiteľa za porušenie zákonných obmedzení, pričom prípadne uložené peňažné pokuty budú príjmom štátneho rozpočtu (§ 11 zákona o reklame).

Toto riešenie zaradenia právnej úpravy porovnávacej reklamy do právneho poriadku sa odlišuje od spôsobu zaradenia, ktorý zvolili zákonodarné zbory v krajinách, ktorých právne poriadky vykazujú so slovenským právnym poriadkom najviac spoločných znakov. V českom, rakúskom i nemeckom právnom poriadku sa tak právna úprava porovnávacej reklamy stala súčasťou právnej úpravy nekalej súťaže, či už je táto (právna úprava nekalej súťaže) vymedzená v osobitnom zákone (Rakúsko, Nemecko), alebo je súčasťou právnej normy so širšou vecnou pôsobnosťou (Česko, kde je - podobne, ako na Slovensku - súčasťou Obchodného zákonníka).²⁾ V českom Obchodnom zákonníku, ktorý si zachováva rovnakú štruktúru právnej úpravy nekalej súťaže ako slovenský Obchodný zákonník (§ 44 - generálna klauzula nekalej súťaže, § 45 až 52 - jednotlivé možné podoby nekalej súťaže, § 53 a nasl. - právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaži), sa tak stala porovnávacia reklama, ak nespĺňa podmienky prípustnosti porovnávacej reklamy, ďalšou z možných foriem nekalej súťaže, ktorá je samostatne upravená v § 50a a ktorá sa ocitla aj vo výpočte možných podôb nekalej súťaže v § 44 ods. 2.

Zaradenie právnej úpravy porovnávacej reklamy do právnej normy verejného práva sa prejavilo aj tým, že úloha subjektov, ktoré by mohli byť neprípustnou porovnávacou reklamou poškodení, je veľmi obmedzená a v podstate sa obmedzuje na možnosť podať návrh na začatie konania [§ 18 ods. 1 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)] a využívať práva účastníka konania. V prípade, že sa preukáže nesplnenie podmienok prípustnosti porovnávacej reklamy, a teda neprípustnosť porovnávacej reklamy, jedinou sankciou bude

V konaní o porušení § 4 ods. 1 až 3 zákona o reklame je objednávateľ reklamy povinný na požiadanie orgánu dozoru predložiť dôkazy o pravdivosti vecných údajov reklamy v lehote 15 dní od doručenia výzvy na ich predloženie. Ak objednávateľ reklamy takéto dôkazy orgánu dozoru nepredloží alebo tieto dôkazy sú nedostatočné, rozumie sa, že porovnávacia reklama je neprípustná (§ 11 ods. 2 zákona o reklame).

Zákon o reklame, zahŕňajúci aj právnu úpravu porovnávacej reklamy, bol prijatý v rámci procesu aproximácie právneho poriadku Slovenskej republiky s komunitárnym právnym poriadkom, pričom jedným z právnych predpisov, ktorých obsah sa zákonom o reklame do slovenského právneho poriadku preberal, bola aj smernica Rady č. 84/450/EHS z 10. septembra 1984 o klamlivej a porovnávacej reklame v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 97/55/ES zo 6. októbra 1997. Táto kľúčová komunitárna právna norma pre oblasť klamlivej a porovnávacej reklamy bola z dôvodu neskorších častých a podstatných novelizácií kodifikovaná smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/114/ES z 12. decembra 2006³⁾ (ďalej len "kodifikovaná smernica").

Skutočnosť, že právna úprava porovnávacej reklamy v zákone o reklame bola prijatá s cieľom zabezpečiť recepciu (v slovenskom právnom poriadku) európskej smernice, však má dôsledky aj vo fáze po prijatí a nadobudnutí účinnosti zákona o reklame a aj pre iné orgány, ako iba zákonodarný zbor. Jednou zo základných požiadaviek kladených na orgány členských krajín Európskej únie, a to nielen na súdy, ale na všetky orgány, v činnosti ktorých dochádza k aplikácii právnych predpisov, je povinnosť interpretovať národné právne normy tak, aby bol dosiahnutý účel sledovaný smernicou, prirodzene, za predpokladu, že interpretovaná národná právna norma pripúšťa rôzny výklad.⁴⁾ Prakticky to znamená, že správne orgány poverené § 10 zákona o reklame aplikáciou právnej úpravy porovnávacej reklamy sa budú musieť ubezpečiť, či znenie príslušných ustanovení § 4 zákona o reklame, ktoré sa chystajú aplikovať, ako aj samotná interpretácia, ktorú mienia dať týmto ustanoveniam, sú v súlade s literou i duchom zodpovedajúcich ustanovení kodifikovanej smernice, tak ako vyplývajú z ich znenia a judikatúry Európskeho súdneho dvora, ktorá sa k nim viaže.

A z judikatúry Európskeho súdneho dvora vyplýva - popri záveroch ohľadne interpretácie jednotlivých ustanovení kodifikovanej smernice - niekoľko všeobecných znakov komunitárnej právnej úpravy porovnávacej reklamy a