Rozvíjanie tradície česko-slovenskej vedeckej spolupráce v oblasti autorského práva (s mozaikou osobných spomienok)

Retrospektívny pohľad na rozvoj odboru právo duševného vlastníctva s osobitným zameraním na oblasť autorského práva a s ním súvisiacich práv pod vplyvom spoločenských premien od šesťdesiatych rokov 20. storočia po súčasnosť s vyústením do otvorených hodnotových otázok, ktoré sa týkajú nielen autorského práva, resp. práva duševného vlastníctva, ale aj všeobecnejšie občianskeho (súkromného) práva v jeho najnovších európskych a medzinárodných súvislostiach.

história česko-slovenskej vedeckej spolupráce v oblasti práva duševného vlastníctva je zdokumentovaná nielen konkrétnymi českými a slovenskými publikáciami, ale je už aj právnohistoricky syntetizujúcejšie spracovaná. Jej najnovšou súčasťou sa stávajú aj tieto naše česko-slovenské vedecké semináre o autorskom práve, ktoré sa usilujú reagovať na nové aktuálne otázky a výzvy. Už prvý seminár na pôde Ústavu štátu a práva SAV v roku 2004 ukázal, že do oblasti autorského práva v jeho teoretickom aj praktickom rozmere vstupuje v Českej republike i v Slovenskej republike nová generačná vlna, formovaná už v podmienkach obnoveného liberalizmu. Ten v roku 1989 vkročil so všetkou rozhodnosťou do prostredia, v ktorom "sloboda" bola dlhodobo určovaná a vymedzovaná politicko-mocensky a ideologicky. Záujem o autorské právo po roku 1989 neobyčajne vzrástol, prišiel jeho "nový čas". Krach predchádzajúcej ideológie, vedecko-technický, informačný aj celkový medzinárodnopolitický vývoj vniesli do značne skostnatenej oblasti spoločenských vzťahov, v ktorej sa predtým miesili ideologické požiadavky na legislatívu a právnu teóriu so značnou neznalosťou autorskoprávnej problematiky v praktickom živote, nového "ducha". Aj teórii autorského práva a vôbec práva duševného vlastníctva sa otvorili nové obzory a možnosti rozvoja. Prienik západných teoretických koncepcií autorského práva do nášho právneho prostredia, európskych harmonizačných smerníc do našej legislatívy pre oblasť autorského práva, ako aj celosvetové zvýšenie vplyvu medzinárodných zmlúv prijatých v rámci WIPO a WTO, dali nášmu autorskému právu v teórii i v praxi celkom novú tvár, oproti tej, ktorú si "pamätníci pamätajú" spred roka 1989. Ale ani vtedajšia "tvár" autorského práva nebola iba "škaredá", práve tak, ako ani tá dnešná nie je iba "krásna". V tomto svojom príspevku sa chcem sústrediť najmä na tú "krajšiu" tvár nášho autorského práva spred roka 1989, pretože sa mi v nej zrkadlia aj mnohé pekné spomienky na viacero osobností našej právnej vedy i iných ľudí, ktorým vďačíme azda i za to, že tu dnes na tomto seminári sme. Pokiaľ však ide o posúdenie "krásy" súčasného autorského práva, to by som rád prenechal skúmaniu a hodnoteniu už svojim kolegom z "mladšej generačnej vlny".

Mám viacero dôvodov, pre ktoré začnem túto malú "spomienkovú mozaiku" od roku 1984, ktorý sa stal v mojej výraznejšej profesionálnej orientácii na oblasť autorského práva podstatný. Pretože to, čo je dnešnej mladej generácii "celkom samozrejmé", bolo vtedy v našej spoločnosti "celkom nesamozrejmé", a to, čo bolo vtedy "celkom samozrejmé" nehovorí väčšine mladých ľudí už vôbec nič, pripomeniem aj aspoň trochu z podstaty vtedajšieho dobového kontextu. "Železná opona" neznamenala iba nemožnosť bežného cestovania našich občanov "na západ", ako je to dnes turistickou samozrejmosťou, ale v oblasti vedy aj obmedzenosť prístupu k odborným a vedeckým informáciám, osobitne v oblasti spoločenských vied. Nie však iba z "ideologických" dôvodov, ale aj z dôvodov "plánovanej ekonomiky". Obchod bol striktne rozdelený na "vnútorný" a "zahraničný", "zahraničný obchod" zasa ďalej na obchod za podstatne iných podmienok so socialistickými štátmi združenými v Rade vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP), v ktorých vládla "plánovaná ekonomika", a s kapitalistickými štátmi, v ktorých vládol "slobodný trh". Istým "hybridom" bol obchod s krajinami tzv. "tretieho sveta", podľa toho, či sa viac uberali vo svojej ekonomike "kapitalistickou" alebo "socialistickou" cestou. Aj ekonomika dovozu a vývozu kníh a časopisov bola takto v rukách "plánovanej ekonomiky", ruka v ruke s ich ideologicky kontrolovaným obsahom. V takejto ekonomickej a právnej situácii sa mi vyskytol ako praktickému právnikovi na tú dobu celkom zaujímavý autorskoprávny spor, ktorý ma priviedol aj do styku s .¹⁾ Tento spor bol pre mňa podnetom a všeobecnejšiu analýzu základných právnych vzťahov v ňom zúčastnených a pre napísanie i uverejnenie môjho prvého článku v teoretickom právnickom časopise.²⁾ Ale v rámci "plánovanej ekonomiky" v oblasti vývozu knižného sortimentu, v ktorej som predtým krátky čas pôsobil, ponúkla sa mi aj príležitosť zúčastniť sa v roku na a už tam sa mi naskytol prvý vážny podnet, aby som sa nad problematikou duševného vlastníctva začal výraznejšie zamýšľať. Na tomto knižnom veľtrhu mala totiž samostatný stánok aj (o ktorej som nikdy pre dtým nepočul!). V rámci prezentácie jej publikácií bolo vystavených viacero kníh, ktoré ma okamžite zaujali - na prvý pohľad iba atraktívnou úpravou ich obálok, ale vzápätí, keď som si v nich zalistoval, zatúžil som mať ich vo svojej knižnici. Mal som šťastie, tento stánok "obhospodaroval" spontánne priateľský ruský právnik v mojom veku, s ktorým sme si okamžite porozumeli.³⁾ Výmenou za nejaké knihy z nášho národného stánku som od neho tieto knihy získal. Normálne by si ich záujemca zakúpil, ale to nebolo možné. Bola to prvá špecializovaná zahraničná literatúra z oblasti autorského práva, ktorú som nadobudol do svojej knižnice a otvorila mi celkom netušené odborné obzory.⁴⁾ Nemal som jasnú predstavu, kam ma bude ďalej viesť a kam ma napokon dovedie... Nasledovalo doma viacročné intenzívne štúdium všetkého, čo som v českej a slovenskej literatúre z oblasti autorského práva a práva duševného vlastníctva u nás mohol v knižniciach nájsť; a to ma už po krátkom čase samoštúdia "premiestnilo" do hĺbky šesťdesiatych rokov. Ale aj "všeličo" iné dnes nachádzam (často úplne nečakane, náhodne, na svoje vlastné prekvapenie) pri rekonštrukcii "zabudnutej" minulosti na základe osobných artefaktov, ktoré sa takisto viažu na "orwellovský rok 1984".⁵⁾

Zatiaľ čo v osobnom živote mnohých z mojej generácie to boli v podstate bezstarostné, "slnečné" roky základnej a strednej školy, spätne som poznal, aká mimoriadna aktivita sa v odbornej oblasti, dnes nazývanej právom duševného vlastníctva, v tomto desaťročí v Československu odohrávala, aké úžasné úsilie vyvíjali a aké bohaté odborné a vedecké dedičstvo nám zanechali naši predchodcovia, o ktorom - resp. o ktorého spoločenskom, kultúrnom i ekonomickom význame - som vtedy nemohol mať potuchy. Pritom v rovine medzinárodných vzťahov to vôbec neboli roky až také "slnečné", ako v spomienkach mnohých "našincov" dodnes rezonuje krátke obdobie, ktorému sa neprávom dal veľmi zjednodušený, ba zavádzajúci názov "pražské jaro" či "pražská jar"; veď slobodnejšie prejavy ideologicky menej skostnateného intelektuálneho uvažovania sa najskôr objavili už v prvej polovici šesťdesiatych rokov na stránkach slovenského týždenníka , ktorý "ideologicky" pripravoval pôdu aj tzv. pražskej jari, neodlučiteľne spätej s menom . Nadšenie a intelektuálne vzopätie tých čias bolo naskutku "československé", české, moravské a slovenské zároveň. V zahraničnopolitických a medzinárodných vzťahoch však stále ešte rezonovalo, nie aj bez ďalšej neistoty do budúcnosti v konfrontačných otázkach medzi vtedajšími "iba dvoma" jadrovými mocnosťami, prekonanie , a tým azda "v poslednej minúte" aj odvrátenie skutočnej jadrovej katastrofy, ktorej hrozba bola už od zhodenia atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki reálna. Ale aj zavraždenie prezidenta USA J. F. Kennedyho bezprostredne po nej. A súčasťou tzv. "studenej" vojny, ktorá sa začala už v roku 1945,⁶⁾ bol aj celý rad "horúcich vojen", z ktorých sú mediálne najviac "do pozornosti uvádzané" z päťdesiatych rokov tá "korejsko-americká" (značne zľahčujúco, takmer "švejkovsky" hollywoodsky stvárnená v americkom seriáli "M.A.S.H."), francúzsko- vietnamská a v druhej polovici šesťdesiatych rokov osobitne americko-vietnamská. Rok 1968 bol aj obdobím búrlivých hnutí študentov a sociálnych protestov vo Francúzsku i inde v Európe. Šesťdesiate roky boli tiež obdobím rozkladu koloniálnych ríší, národnooslobodzovacích hnutí a vzniku množstva samostatných štátov v Afrike a Ázii, s ktorými sa začal konštituovať tzv. "tretí svet" a neskôr aj hnutie nezúčastnených štátov (štátov mimo mocenských blokov) s čoraz väčším vplyvom v OSN, UNESCO i v iných medzinárodných organizáciách. V USA sa tieto roky nesú v znamení hnutí za práva černochov, zavraždenia populárneho senátora Roberta Kennedyho i stúpenca Gándhího metódy nenásilia Martina Luthera Kinga (nasledoval osud svojho veľkého inšpirátora...), feministických hnutí, stupňujúcich sa masových demonštrácií proti vietnamskej vojne a osobitne hnutia "hippies" a s ním spojeného rozšírenia drog medzi mladými ľuďmi i fenoménu, pre ktorý sa zaužíval názov "sexuálna revolúcia".⁷⁾ Nielen "socializmus", ale aj "kapitalizmus" mal teda počas rozdelenia sveta "železnou oponou" svoje vnútorné problémy. Ak sme tu však v šesťdesiatych rokoch, nemôžeme z hľadiska nášho odboru nepripomenúť predovšetkým tiež to, že v roku 1967 bol v Štokholme prijatý a zároveň bol na revidovaný aj .⁸⁾ A v tom istom roku bol na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe zriadený ,⁹⁾ ktorý na inej inštitucionálnej báze nadviazal na činnosť , zriadenej v roku 1962.¹⁰⁾ Avšak na to, aby som sa neskôr - v osemdesiatych rokoch - zahľadel hlbšie do minulosti tejto odbornej oblasti, podnietili ma a v ďalšom individuálnom výskume viedli až bibliografické údaje uvedené v časti o osobnomajetkových právach našej učebnice občianskeho práva zo začiatku sedemdesiatych rokov (počas štúdia občianskeho práva na skúšku som si ich vôbec nevšimol...).¹¹⁾ Odvtedy som už mnohokrát v rôznych publikáciách a aj pri iných príležitostiach pripomenul mimoriadny vedecký prínos najmä .¹²⁾ Predchádzal im však a po nich aj nasledoval celý rad teoretických i prakticky orientovaných prác, z ktorých i po desaťročiach v oblasti autorského práva rezonujú najmä publikácie a - bez toho, aby sme prehliadali alebo nedoceňovali publikované výsledky . Význam šesťdesiatych rokov v histórii československého, českého a slovenského autorského práva pripomínam a dokumentujem na bibliografických údajoch (v značnom rozsahu, ale stále nie úplných) aj vo svojej najnovšej monografii.¹³⁾

S ich prvým rokom sa začalo moje právnické štúdium. Imatrikulačnú prednášku nám predniesol , a to bolo jediný raz, keď som ho v živote osobne videl a počul, nič konkrétnejšie som však o jeho vedeckej a pedagogickej osobnosti vtedy ešte nevedel, ani z prednášky som si ako práve ešte iba nastupujúci do prvého ročníka nič nezapamätal, jeho vedeckú osobnosť som začal objavovať až oveľa neskôr. Napriek pochmúrnej spoločenskej atmosfére po okupácii Československa a začínajúcej "normalizá cii" vybavuje sa mi takisto množstvo predovšetkým tých "krajších" spomienok aj na toto obdobie. No je fakt, že s našim štúdiom sme "nasávali" do seba totalitné poňatie práva. Aj ono malo svoje "humorné" stránky - vtedy; ale dnes (a už dlho) vo mne vtedajšia náplň nášho vysokoškolského štúdia žiadny "humor" nevzbudzuje. Skôr už iba smútok nad tým, ako veľmi odchodné je to "právo", ktoré sme boli nútení ako jedine možné študovať, od toho, v akom "právnom svete" žijeme dnes, po štyridsiatich rokoch. Aký falošný ideologický ideál ovládal našu vtedajšiu spoločnosť, a aký žiadny hodnotovo stmeľujúci ideál ju neovláda dnes.¹⁴⁾ Aké to boli vlastne často iba jalové slova a vety, ak si to spätne premietnem, ktoré sme na prednáškach a seminároch počúvali a z učebníc na skúšky študovali. Ale kto aj vtedy chcel, "diery v sieti" ideologickej manipulácie si dokázal nájsť. Utvárať si svoju individuálnu intelektuálnu samostatnosť a nezávislosť odklonom od stádového študentského života prehĺbenejším samoštúdiom bolo možné aj bez účasti v "disidentskom hnutí", ktoré bolo priamym produktom "normalizácie" a rozvinulo sa aj s nadnárodnou politickou podporou osobitne po na základe jej