Súčasný a budúci stav ochrany spotrebiteľa v nekalej súťaži

Právo proti nekalej súťaži je do značnej miery právom sudcovským a v mnohých krajinách kontinentálneho právneho systému je toto právne odvetvie do značnej miery dotvárané v rozhodovacej praxi súdov. Rozsah sudcovskej tvorby práva v jednotlivých krajinách závisí od mnohých okolností, predovšetkým od právnej kultúry a tradícií. Dlhodobo je vývoj práva proti nekalej súťaži charakterizovaný rastúcim počtom výslovne neupravených skutkových podstát nekalej súťaže, tzv. sudcovských skutkových podstát nekalej súťaže a čoraz väčšie množstvo prípadov je kvalifikovaných výlučne cez všeobecne aplikovateľnú generálnu klauzulu nekalej súťaže. Cieľom európskeho zákonodarcu nebolo a dodnes nie je prostredníctvom harmonizácie vytvárať unifikovanú právnu úpravu nekalej súťaže. Právo proti nekalej súťaži je síce európskym právom ovplyvňované, ale iba v niektorých častiach jeho pôsobnosti, najmä na základe smerníc, ktoré sú povinné jednotlivé členské štáty EÚ transponovať do svojho vnútroštátneho zákonodarstva. Na poli ochrany spotrebiteľa bolo prijatých množstvo smerníc zasahujúcich do práva proti nekalej súťaži. Jednou zo smerníc so zásadnejším vplyvom na nekalú súťaž je smernica Rady 84/450/EHS z 10. septembra 1984 o klamlivej a porovnávacej reklame v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 97/55/ES zo 6. októbra 1997, ktorá bola z dôvodu neskorších častých a podstatných novelizácií kodifikovaná smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/114/ES z 12. decembra 2006 (ďalej len "kodifikovaná smernica o klamlivej a porovnávacej reklame"). Kodifikovaná smernica o klamlivej a porovnávacej reklame je príkladom, že cieľom, ktorý si európsky zákonodarca stanovil pri harmonizovaní určitých vzťahov spadajúcich do poľa pôsobnosti práva nekalej súťaže, bola prevažne čistota súťažného vzťahu (body 3, 4 či 9 odôvodnenia smernice). To viedlo niektorých autorov k sformulovaniu názoru, podľa ktorého obmedzením osobnej pôsobnosti kodifikovanej smernice o klamlivej a porovnávacej reklame na súťažiteľov, pristúpil európsky zákonodarca k rozdeleniu dovtedy jednotného európskeho práva proti nekalej súťaži na právo proti nekalým obchodným praktikám vo vzťahu medzi súťažiteľmi a spotrebiteľmi (B2C) a právo proti nekalým obchodným praktikám medzi súťažiteľmi (B2B). Smernica, ktorá svojimi pravidlami zrejme najvýraznejšie zasahuje do poľa pôsobnosti slovenského práva proti nekalej súťaži, je smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (ďalej len "smernica o nekalých obchodných praktikách"). Smernica o nekalých obchodných praktikách stanovuje zásadu zákazu nekalých obchodných praktík, pričom za nekalú obchodnú praktiku považuje praktiku, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a podstatne narušuje alebo je spôsobilá podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná. Za nekalé obchodné praktiky sa považujú najmä klamlivé a agresívne obchodné praktiky, ktoré sú definované. Smernica obsahuje v prílohe zoznam praktík, tzv. čiernu listinu nekalých obchodných praktík, ktoré sa v každom prípade považujú za nekalé. Predmetnú reguláciu prakticky doslova preberá zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (§ 7 - 9 a príloha č. 1 k zákonu o ochrane spotrebiteľa).

Právo proti nekalej súťaži malo v pôvodnej podobe zaisťovať čestné a férové podmienky v konkurenčnom boji medzi súťažiteľmi. Z predrevolučného obdobia za zmienku stojí mimoriadne pokroková prvorepubliková právna úprava, ktorá bola zakotvená v zákone č. 111/1927 Sb. o ochrane proti nekalej súťaži (ďalej len "ZPNS"). Tento zákon legislatívnou koncepciou nadväzoval na nemecký zákon proti nekalej súťaži z roku 1909. Z generálnej klauzuly obsiahnutej v § 1 ZPNS: je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu bola ochrana súťažiteľov pred neoprávnenými - protisúťažnými zásahmi konkurentov. Uvedené potvrdzuje aj nadčasový komentár k ZPNSJ. Karmána: Podľa dobovej literatúry, prílišné akcentovanie spotrebiteľských záujmov pri výklade zákona proti nekalej súťaži by viedlo len k zmätkom a nevyhovovalo by vlastnému ratione legis zákona. Z ďalšieho komentára k ZPNSvšak vyplýva, že Postupom času v hierarchii právom chránených hodnôt (najmä pod vplyvom europeizácie práva proti nekalej súťaži) zaujali významné miesto ochrana spotrebiteľa a ochrana verejného záujmu na zdravej, čestnej, férovej a neskreslenej súťaži. Požiadavku chrániť spotrebiteľa nastolili v USA už na prelome 50. - 60. rokov 20. storočia americkí obyvatelia nespokojní s činnosťou korporácií. Vplyvní ekonómovia obviňovali korporácie z márnotratnosti a nečestných praktík voči spotrebiteľom. Ochrana spotrebiteľa sa neskôr stala jednou z ústredných tém aj v kontinentálnom systéme práva, a to tak na európskej, ako aj vnútroštátnej úrovni.