Ústavný rozmer slovenského trestného práva ako súčasti európskeho právneho priestoru.

Autor sa v príspevku venuje vzťahu ústavného práva k trestnému právu. Venuje sa trestnoprávnej ochrane ústavného zriadenia. Autor zároveň uvádza, že táto ochrana je aj prejavom ochrany zvrchovanosti. Slovenské trestné právo je aj po vstupe SR do európskych štruktúr stále považované za jeden z významných prejavov zvrchovanosti. Autor sa vo svojom príspevku venuje aj prednosti práva ES/ĽU pred slovenským trestným právom, jeho integrácii do európskeho právneho priestoru, keďže zbližovanie trestného práva medzi členskými štátmi EU patrí k výrazným prejavom vývoja európskej integrácie. Taktiež uvádza konkrétne optimalizačné aspekty vo vzťahu k vývoju slovenského trestného zákonodarstva po vstupe do EU v kontexte záujmov a potrieb SR, ktoré vyplývajú z postavenia slovenského trestného práva v európskom právnom priestore a zo záväzkov voči EU.

Ústava Slovenskej republiky (ďalej aj "SR") obsahuje mnoho ustanovení, ktoré sa bezprostredne týkajú odvetvia trestného práva. Upravuje napr. otázku práva každého občana na život, neprípustnosť trestu smrti, ochranu vlastníctva a obydlia, rovnosť občanov pred zákonom, udeľovanie milosti a amnestie prezidentom SR, ustanovenia o nezávislosti a nestrannosti súdnej moci, nezávislosť sudcov a ich viazanosť zákonom, otázku hmotnoprávnej a procesnej exempcic a pod. Trestné právo tak prostredníctvom svojho hmotnoprávneho kódexu - zák. č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona v znení neskorších noviel (ďalej aj "TZ") chráni základné ľudské práva a slobody, politické práva, práva národnostných skupín a etnických menšín, hospodárske, sociálne a kultúrne práva, právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva, právo na súdnu a inú právnu ochranu. Trestné právo predstavuje krajný prostriedok právnej ochrany spoločnosti, avšak najprísnejší prostriedok. Ide tak o prostriedok tzv. poslednej inštatncie ¹⁾ čím má sekundárny charakter. Veľký význam má trestné právo i z toho dôvodu, že priamo svojimi ustanoveniami chráni i ústavné zriadenie Slovenskej republiky.

Trestnoprávna ochrana ústavného zriadenia je vymedzená v VII. hlave, prvom diele osobitnej časti Trestného zákona prostredníctvom trestných činov vlastizrady (§ 311), úkladov proti Slovenskej republike (§ 312), teroru (§§ 313 - 314), záškodníctva (§§ 315 - 316) a sabotáže (§317).

Spoločným primárnym objektom týchto trestných činov je ústavné zriadenie SR. Popri ňom, okrem teroru podľa § 313-314 TZ, kde je výlučným objektom, pristupujú ako primárne objekty aj samostatnosť, zvrchovanosť alebo územná celistvosť a obranyschopnosť. Okrem týchto primárnych objektov sa poskytuje týmito trestnými činmi ochrana aj sekundárnym objektom, ktorými sú život a zdravie ľudí [§ 315 ods. 1 písm. a) TZ], ale aj iné cudzie alebo aj vlastné materiálne, alebo nemateriálne hodnoty (§ 316 ods. 1 TZ).

Podľa § 134 ods. 1 Trestného zákona sa ústavným zriadením rozumie Uvedený demokratický systém základných práv a slobôd upravuje druhá hlava Ústavy SR. Táto definícia ústavného zriadenia platí výlučne len na účely Trestného zákona, pričom pojem "ústavné zriadenie" používa len trestné právo.²⁾ Štátna moc sa pritom má vyznačovať najmä tým, že je suverénna, legitímna, legálna a efektívna.

Trestného činu úkladov proti Slovenskej republike sa páchateľ dopustí, keď násilím alebo hrozbou násilia sa pokúsi zmeniť ústavné zriadenie, porušiť samostatnosť alebo zvrchovanosť Slovenskej republiky, alebo sa pokúsi porušiť územnú celistvosť Slovenskej republiky.

O trestný čin teroru ide vtedy, keď páchateľ v úmysle poškodiť ústavné zriadenie SR iného úmyselne usmrtí, alebo sa o to pokúsi. O tento trestný čin ide aj vtedy, keď sa páchateľ zmocní rukojemníka a hrozí, že ho usmrtí alebo že mu spôsobí ujmu na zdraví, alebo inú ujmu na zdraví s cieľom vynútiť si splnenie podmienok poškodzujúcich ústavné zriadenie SR.

Záškodníctvo spácha páchateľ, ak v úmysle poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť SR³⁾ vydá skupinu osôb do nebezpečenstva smrti, ťažkej ujmy na zdraví alebo cudzí majetok do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že spôsobí požiar, povodeň alebo poruchu, či haváriu prostriedku hromadnej prepravy alebo škodlivý účinok výbušnín, plynu, elektriny, rádioaktivity alebo iných podobne nebezpečných látok alebo síl, alebo nebezpečenstvo zvýši, alebo sťaží jeho odvrátenie, alebo zmiernenie. Taktiež o tento trestný čin ide vtedy, ak za týmto účelom by páchateľ zničil, poškodil alebo urobil neupotrebiteľnou cudziu alebo vlastnú vec.

Sabotáž je trestným činom, ktorého sa páchateľ dopustí, ak v úmysle poškodiť ústavné zriadenie SR alebo obranyschopnosť SR zneužije svoje zamestnanie, povolanie, postavenie alebo svoju funkciu, alebo sa dopustí iného konania preto, aby maril alebo sťažoval plnenie dôležitej úlohy štátneho orgánu, ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru, právnickej osoby. Tiež ak by spôsobil v činnosti takého orgánu alebo takej organizácie, alebo inštitúcie poruchu alebo inú závažnú škodu.

Základné záujmy nevyhnutné pre samu existenciu a riadny chod základných funkcií štátu, ktoré sú chránené pri týchto štyroch trestných činoch, sú objektom trestného činu vlastizrady, pri ktorom sa vyžaduje, aby páchateľ niektorý z týchto trestných činov spáchal v spojení s cudzou mocou alebo s cudzím činiteľom. Spojenie s cudzou mocou pritom môže byť priame, alebo nepriame cez sprostredkovateľa. Páchateľom tohto trestného činu môže byť iba občan SR, pričom môže mať aj dvojité štátne občianstvo.

Nielen ústavné, ale aj politické, hospodárske a spoločenské zriadenie SR je chránené trestným činom terorizmu (§419 TZ).

Pokiaľ došlo trestným činom k ohrozeniu ústavného zriadenia