Východná Európa cez okno západnej právnej komparatistiky

COLOTKA, P.: Východná Európa cez okno západnej právnej komparatistiky. Právny obzor, 103, 2020, č. 3, s. 230 - 235.

Eastern Europe Through the Window of Western Comparative Law. Comparative law approaches operated and even now are operating through the concept of group, as well as for instance by terminologies of legal family, (great) legal system, legal culture and context.

            This text is focused on part of Eastern European space from the point of view of part of Western comparative law studies. In the second half of the 20th century one has to deal here with a zone which was for several decades understood by them as a component of the socialist group. Later Western comparative law reflected big change which marked relevant area and turned to references to transition and transformation. Posttransformative references to legal situation in Eastern Europe of early years of the second decade of the 21st century show that all states of this zone had not passed the period of transformation in same manner. Recent regroupings of states of the relevant space are based on evaluations of their adaptation to Western and Europeanization standards with special respect to public law part of evaluated reforms. One has to take into account that evaluations of transformation process are concerned in reached measures of rule of law, approach to human rights, quality of relations to European Union. Many states of Eastern Europe became member states of the European Union on the one hand and part of Eastern Europe is considered even neither constituent part of continental legal group on the other. Last but not least one has to remark that majority of states of relevant zone originated in the early 90's of the 20th century within spaces of dissolved federations and thus (in addition) solved problems connected with constitution of nation statehood. New, as well as other states were especially within the European context confronted with recent legal pluralism and with its adequate reflection.

Key words: Eastern Europe, Western comparative law, transformation, comparison, regrouping of states/legal spaces

            Uvádzaný text zameriava pozornosť na pokus o triedenie,¹⁾ roztriedenie a zatriedenie časti európskeho právneho priestoru. Časti, ktorá zemepisne má tak stredoeurópske, ako juhoeurópske, alebo severoeurópske súradnice, či pre časť pozorovateľov azda o čosi menej zreteľne čitateľné podoby Európy vo východnejších diaľavách.

            Ide o spôsob evidencie pomerne veľkého útržku priestoru, ktorý rozhodne je poznačený určitou fragmentáciou na množstvo častí, respektíve podčastí. Bez ohľadu na kultúrne rozdiely, ktorými sú posiate ich prostredia, odkazuje sa na ne často iba úsporne.

            Ako na východnú Európu. Svedčia o tom aj dva texty, ktoré v druhom desaťročí 21. storočia publikoval nemecký právny mysliteľ a komparatista Uwe Kischel.

            Aktuálna právna situácia vo východnej Európe je témou článku, ktorý bol uverejnený začiatkom roku 2015. Kischel v ňom oznamovacím spôsobom sumarizuje, že sa po "temer dvadsiatich piatich rokoch" skončilo obdobie, počas ktorého "bývalé socialistické krajiny východnej Európy" prechádzali "súborom prispôsobení sa odlišným ekonomikám a ideológiám".²⁾ Neskôr sa s posunom štyroch rokov s obdobnou tematikou možno stretnúť i v časti jeho rozsiahlej knihy Comparative Law. Hoci o tematickom jadre knihy by asi bolo možné diskutovať aj na pokračovanie, ideologické vákuum v nej, ani v priestoroch, čo opisuje, nebadať. Východoeurópska sága sa v tomto, v roku 2019 vydanom monumentálnom diele v sústrednej podobe nachádza v rámci nesamostatnej kapitoly Východná Európa: diferenciácie po transformácii³⁾

            S prihliadnutím na Kischelovo pomeriavanie Európy spoločnými a rozdeľujúcimi znamienkami vo svetle zvolených porovnávacích kritérií - evidentne zvlášť v zornom uhle právnej štátnosti a dôrazu, ktorý je kladený na explicitne individualistické chápanie ľudských práv, resp. kontextu, ktorý, v danom podaní, takmer vytesňuje sociologicky kotvenú pojmológiu právnej kultúry - už asi možno začať tušiť, že pôjde v niečom aj o otvorené otázky. Veď ako chápať autorom požadovanú tendenciu ďalšieho vývoja východnej Európy k vzorovému právnemu štátu, keď časti relevantného priestoru chýba výraznejší zážitok jeho vývojových fáz a u Kischela výraznejšia charakteristika minima právnej štátnosti (prostredia ústavnosti podľa princípu deľby moci, prostredia viazanosti štátu vlastným právom, prostredia koherentnej legality?)? A ako rozumieť hodnoteniu hodnoteného, ktoré sa (napriek autorovmu zanieteniu