Vzťah občianskeho a obchodného práva z aspektu právnej úpravy ochrany spotrebiteľa.

The article analyzes this issue from the perspective of the liability relations. The division itself of legal regulation in the area of liability relations between two codes (Civil Code and Commercial Code) generates many problems. In the last years these relations were most significantly influenced by legal regulation of the consumer protection, which substantially intervened into the Commercial Code and redefined its scope. The article points out to multiple issues of fundamental importance, which are reflected in the following areas: the relation between the Civil Code and the Commercial Code; modification of selection of the Commercial Code by agreement of the parties; acceptability of the fiction that provisions of the Civil Code are always more favourable for the consumer. In the period of high fragmentation and variability of legal provisions it underlines the need to pay attention to the quality of their content and the method of their integration into the system of law, including the area of consumer law. All this considerably influences the interpretation and application of legal norms and their observance.

Ide o relatívne širokú tému, ktorá sa sústreďuje na vzťah medzi dvoma časťami súkromného práva. Pravda, nebudeme sa ňou v rámci daného priestoru zaoberať v plnej šírke. Sústredíme sa na záväzkové vzťahy, do ktorých sa kumulujú takmer všetky problémy vzťahu týchto dvoch častí súkromného práva.

Základne tento vzťah vymedzujú kódexy: Občiansky zákonník (OZ) a Obchodný zákonník (OBZ). Všeobecne sa vychádza z koncepcie, že základom právnej úpravy súkromného práva je Občiansky zákonník. Obchodný zákonník je vo vzťahu k nemu právnou úpravou osobitnou, ktorý upravuje špecifické otázky pre oblasť podnikania.

Rozdelenie právnej úpravy záväzkových vzťahov v súkromnom práve medzi dva kódexy samo osebe prináša určité problémy pri ich aplikácii. Vyžaduje presné a zrozumiteľné vymedzenie ich vzájomného vzťahu, resp. ich vecnej a osobnej pôsobnosti.

Tento základný vzťah je determinovaný pre oblasť záväzkových vzťahov celým radom právnych úprav uskutočňovaných či už prostredníctvom kódexov, alebo osobitných úprav mimo nich, ktoré však, či už priamo alebo nepriamo, zasahujú do vzájomného vzťahu oboch kódexov. Je pochopiteľné, že to zaťažuje a komplikuje výklad a aplikáciu jednotlivých ustanovení. To má negatívny vplyv na postavenie právnych subjektov, najmä na právnu istotu ako základnú požiadavku stabilných a fungujúcich právnych vzťahov.

V posledných rokoch najvýraznejšie ovplyvnila vzťah oboch kódexov právna úprava ochrany spotrebiteľa, ktorá výrazným spôsobom zmenila, resp. na novo ustanovila špecifické medze pôsobnosti Obchodného zákonníka.

Základným východiskom všetkých našich úvah je ustanovenie § 1 Obchodného zákonníka. Odsek 1 vymedzuje vlastný predmet Obchodného zákonníka (postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním). Vzťah Obchodného zákonníka k Občianskemu zákonníku, resp. k predpisom občianskeho práva, upravuje § 1 ods. 2 OBZ nasledovne:

Tento vzťah je založený na , čo znamená, že Občiansky zákonník je všeobecným a podporným predpisom k Obchodnému zákonníku. Občiansky zákonník ako subsidiárny predpis možno použiť len podporne, teda vtedy, ak príslušná otázka nie je upravená v Obchodnom zákonníku. V tomto vzťahu potom platí zásada ("osobitný zákon ruší všeobecný zákon").

Zásada subsidiarity sa uplatní aj vo vzťahu Obchodného zákonníka a iných predpisov upravujúcich predmet úpravy Obchodného zákonníka (napr. zákon o účtovníctve, zákon o cenných papieroch a investičných službách). Obchodný zákonník je vo vzťahu k týmto predpisom subsidiárnou normou, ktorá sa uplatní len vtedy, ak sa neuplatní špeciálna úprava.

Pre vzťahy všeobecne vymedzené v § 1 ods. 1 OBZ je predovšetkým smerodajná tak právna úprava Obchodného zákonníka, ako aj právna úprava Občianskeho zákonníka. Do úvahy však musíme vziať aj vzťah predpisov občianskeho práva a obchodného práva. V praxi pri aplikácii právnych predpisov sa nám môžu vytvoriť medzi právnymi predpismi vzťahy komplikovanej hierarchie, ktoré treba poznať a akceptovať pri ich aplikácii.

Problémy, ktoré komplikujú vzťah pri aplikácii Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka, generujú najmä dve oblasti: legislatíva a výklad práva, resp. . Preto práve z tohto hľadiska poukážeme na niektoré nedostatky, ktoré sú potom príčinou problémov pri vzťahu občianskoprávnych a obchodnoprávnych úprav.

Problémy vznikajúce pri tvorbe práva, resp. vyplývajúce zo samotného textu zákona sprevádzajú aplikáciu oboch kódexov od samotného počiatku. Možno to dokumentovať na genéze ustanovenia § 261 OBZ, ktorý . Toto ustanovenie bolo veľakrát novelizované a práve niektoré z týchto noviel sú výrazným dokladom ako nedomyslenosť a nepresnosť samotnej právnej úpravy môže otázku vzťahu a aplikácie oboch kódexov v záväzkovej časti skomplikovať. Preto sa o genéze tohto ustanovenia § 261 ods. 9 (predtým ods. 6), ktoré zásadne rieši vzťah oboch kódexov v oblasti záväzkových vzťahov, pre názornosť a poučenie v stručnosti zmienime.

Podstatou problému je otázka:

Vládny návrh Obchodného zákonníka (pôvodný text) túto otázku neriešil v § 261. Vychádzalo sa z toho, že na základe navrhovanej právnej úpravy bolo možné vyvodiť (§ 1 OBZ), že na zmluvy upravené len v Občianskom zákonníku, keď sa uzavrú medzi podnikateľmi, sa z Občianskeho zákonníka použijú len ustanovenia o príslušnom type zmlúv. Vo všetkom ostatnom sa bude aplikovať Obchodný zákonník, pretože v danom prípade ide o . Niektorým sa však toto jednoduché riešenie nezdalo dosť zrozumiteľné a v parlamente doplnili text návrhu ustanovenia § 261 OBZ o odsek 6, podľa ktorého zmluvy medzi osobami uvedenými v odseku 1 a 2 § 261, ktoré sú upravené ako zmluvné typy v Občianskom zákonníku, " Takéto nedomyslené doplnenie tohto ustanovenia malo za následok nejednotnosť chápania vzťahu právnej úpravy Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka.

Na jednej strane sa presadzoval na základe doslovného znenia zákonného textu výklad, že zmluvné typy uvedené len v Občianskom zákonníku, v prípade ich použitia v obchodných vzťahoch, sa spravujú Občianskym zákonníkom, a to nielen tieto zmluvy, ale aj celý vzťah nimi založený. Takýto výklad znamenal, že na vzťahy, ktoré zodpovedajú na základe kogentnej právnej úpravy pojmu obchodné vzťahy, sa použije právna úprava Občianskeho zákonníka nielen pre daný zmluvný typ, ale aj pre všeobecné otázky týkajúce sa záväzku. Tým sa vlastne časť obchodných vzťahov, bez akéhokoľvek opodstatnenia a v rozpore s kogentným ustanovením § 1 ods. 2 OBZ, kvalifikovala ako vzťahy občianskoprávne.

Na druhej strane existoval názor, vychádzajúci z logiky veci, že Občianskym zákonníkom sa v uvedenom prípade spravuje len zmluva, použijú sa teda len ustanovenia Občianskeho zákonníka o tom ktorom zmluvnom type a všetko ostatné, t.j. všeobecné otázky záväzkov, sa spravujú Obchodným zákonníkom. Takýto výklad rešpektoval povahu príslušných záväzkových vzťahov ako obchodných vzťahov a bol aj plne v súlade so subsidiárnym vzťahom Občianskeho zákonníka ako k Obchodnému zákonníku ako (§ 1 ods. 2 OBZ). Tu výklad uprednostnil pred izolovaným jazykovým výkladom výklad ktorý zohľadnil účel ustanovenia, systematiku a podstatu súvislostí právnej úpravy.

Ako sa ukázalo, uvedené doplnenie právnej úpravy bolo nielen obsahovo nepresné, resp. nesprávne, ale aj zbytočné. Z toho vznikajúca výkladová nejednotnosť ustanovenia bola neudržateľná, a preto v záujme právnej istoty bolo ustanovenie § 261 ods. 6 OBZ zákonom č. 530/2003 Z.z. novelizované tak, že použitie Občianskeho zákonníka sa obmedzuje len na . Ani uvedená novelizácia však nezodpovedala realite, lebo v danej veci išlo o typy zmlúv upravené v Občianskom zákonníku.

Napokon až na tretíkrát sa podarilo vyhovujúco upraviť vzťah medzi Obchodným zákonníkom a Občianskym zákonníkom pri zmluvných typoch upravených len v Občianskom zákonníku a aplikovaných na obchodné vzťahy. Stalo sa tak zákonom č. 432/2004 Z.z., ktorý uzákonil súčasné znenie § 261 ods. 9 OBZ, t.j., že zmluvy, ktoré nie sú upravené v Obchodnom zákonníku a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, (rozumej Obchodný zákonník - pozn. autora).

Uvedený exkurz nebol samoúčelný, mal poukázať predovšetkým na to, ako dlhodobo vie skomplikovať nedomyslená právna úprav