Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Zakladatelia Právnickej fakulty Univerzity Komenského
VOZÁR, J.: Zakladatelia Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Právny obzor, 104, 2021, č. 6. s. 405 - 427.
https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2021.6.01
The founders of the Faculty of Law of Comenius University. The Czechoslovak State University in Bratislava and, along with it, the Faculty of Law were established by Act no. 375/1919 Coll. et seq. On Monday, 24 October 1921, at 09:00 a.m., instruction at this Faculty was launched with an opening speech of the rector Augustín Ráth. Six professors inscribed themselves once and for all in the history of the faculty as its founders: Karel Laštovka (administrative law), Augustín Ráth (civil law), Otakar Sommer (Roman law), Emil Svoboda (civil law), Bohuš Tomsa (legal philosophy and later international public law) and Jan Vážný (Roman law). On the occasion of the 100th anniversary of foundation of the Legal Faculty of Comenius University, we draw attention to the life and work of the founders in relation to their work at this Faculty. Further in the article we mention some of the memorable, pedagogical and scientific and organisational merits of these Faculty
members.
Key words
: foundation of the Faculty of Law of Comenius University, the beginnings of cultivation of the legal science in Slovakia, foundation of so-called Library of the Faculty of Law of Comenius UniversityÚvod
Zákonom č. 375/1919 Sb. z. a n.bola zriadená Československá štátna univerzita v Bratislave a spolu s ňou aj právnická fakulta, ktorá bola zákonodarcom uvedená na prvom mieste: "
V Bratislave sa zriaďuje namiesto bývalej maďarskej univerzity česko-slovenská štátna univerzita o štyroch fakultách: právnickej, lekárskej, prírodovedeckej a filozofickej.
" Zrod právnickej fakulty nebol vôbec ľahký a uskutočnil sa až v roku 1921. Na vtedajšom ministerstve školstva totiž odhadovali, že potrvá minimálne päť - šesť rokov, kým sa vytvoria podmienky na založenie slovenskej právnickej fakulty. Vďaka úsiliu viacerých vtedajších osobností a výraznej pomoci českých kolegov sa vyučovanie na Právnickej fakulte UK začalo 24. októbra 1921 o 9.00 otváracím prejavom vtedajšieho rektora Univerzity Komenského Augustína Rátha.Do histórie fakulty sa raz a navždy zapísali jej prví šiesti profesori - zakladatelia, ktorých uvádzame v abecednom poradí: Karel Laštovka (správne právo), Augustín Ráth (občianske právo), Otakar Sommer (rímske právo), Emil Svoboda (občianske právo), Bohuš Tomsa (právna filozofia a neskôr medzinárodné verejné právo) a Jan Vážný (rímske právo). Pri príležitosti stého výročia založenia Právnickej fakulty Univerzity Komenského by sme chceli poukázať na život a dielo zakladateľov v súvislosti s pôsobenním na tejto fakulte. Rozsahom najväčší priestor venujeme K. Laštovkovi, A. Ráthovi a B. Tomsovi, ktorí pôsobili na fakulte najdlhšie časové obdobie.
1 Karel Laštovka
1.1 Pôsobenie pred a po roku 1918
Karel Laštovka sa narodil 14. decembra 1876 v Kolíne. Po skončení štúdií nastúpil do finančnej konceptnej služby Krajinského finančného riaditeľstva v Prahe. Od roku 1903 vykonával konceptnú službu v Českom zemskom výbore v Prahe.
1)
Po prevrate ho povolal vtedajší minister vnútra Antonín Švehla na ministerstvo vnútra za odborového radcu, kde sa stal za krátky čas ministerským radcom a pripravil tam najmä župný zákon č. 126/1920 Sb. z. a n.
2)
Karel Laštovka začal totiž s publikačnou a vedeckou prácou pomerne neskoro a prvé drobné články napísal vyše tridsaťročný. Väčšinu publikoval v
Správnom obzore
3)
, ktorého hlavným redaktorom bol profesor správneho práva J. Hoetzel. Práve uvedený profesor videl v K. Laštovkovi veľký potenciál, ktorý na jeho podnet
4)
v marci 1921 habilitoval na docenta Právnickej fakulty Univerzity Karlovej.
5)
Následne sa s ním počítalo ako zakladateľom novej právnickej fakulty v Bratislave. V návrhu ministra spravodlivosti na menovanie K. Laštovku za profesora na Právnickú fakultu Univerzity Komenského sa zdôrazňovala nielen jeho pedagogická, ale aj praktická právnická činnosť najmä ako člena legislatívneho odboru Ministerstva vnútra ČSR a spolupráca na ústavných zákonoch.
6)
Čas ukázal, že bol pre fakultu mimoriadnym prínosom nielen odborne, ale aj ľudsky.1.2 Pedagogické, vedecké a funkcionárske aktivity
Dňa 4. júna 1921 sa uskutočnila ustanovujúca schôdza profesorského zboru Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Zasadnutie, ktoré malo na programe voľbu dekana, prodekana a senátora na študijný rok 1921/1922, sa konalo v priestoroch Ministerstva školstva a národnej osvety ČSR. O funkciu dekana sa uchádzali dvaja kandidáti - A. Ráth a K. Laštovka. Pri voľbe získal A. Ráth päť hlasov a K. Laštovka jeden hlas. Prodekanom sa stal K. Laštovka.
7)
Po týchto voľbách odchádza A. Ráth na zdravotnú dovolenku a po návrate z nej bol zvolený za rektora Univerzity Komenského. Na základe tejto zmenenej situácie zvolili K. Laštovku za dekana a on rozbiehal prvý ročník Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Celá administratívna ťarcha súvisiaca so zakladaním fakulty bola na jeho a prodekanových pleciach. Navyše, K. Laštovka prijal úlohu zabezpečiť pre profesorov ubytovanie v Bratislave a rovnako aj ubytovanie pre začínajúcich študentov.
8)
Za dekana ho zvolili aj v rokoch 1922/1923 a 1928/1929 a v akademickom roku 1924/1925 za rektora Univerzity Komenského.
9)
Ako člen Akademického senátu Univerzity Komenského pôsobil v rokoch 1926 - 1928 a 1931 - 1934.
10)
Počas svojho pôsobenia na Právnickej fakulte Univerzity Komenského vybudoval Seminár správneho práva, ktorý viedol až do roku 1939.
11)
Okrem toho v Bratislave od roku 1922 do roku 1929 viedol tiež Seminár ústavného práva a napokon na fakulte založil aj Seminár českoslo-venského finančného práva, ktorý viedol do roku 1938.
12)
Napísal viaceré významné monografie,
13)
články uverejnené v Právnom obzore,
14)
a publikačne bol veľmi aktívny aj v iných slovenských časopisoch, ako napríklad v Prúdoch
15)
či Bratislave.
16)
Karel Laštovka sa v rokoch 1929 až 1940 podieľal na vydávaní prestížneho Slovníka verejného práva československého
17)
, ktorý vychádzal postupne v piatich zväzkoch.Okrem pedagogickej a vedeckej činnosti sa stal právnym poradcom Univerzity Komenského.
18)
V roku 1926 oslavoval svoje päťdesiate narodeniny. Jeho pedagogická aj vedecká tvorba patrila medzi piliere novovybudovanej právnickej fakulty. Jeho prínos pre fakultu zhodnotil kolega O. Sommer takto:
"O práci, kterou tu vykonal v nepřetržité řadě let jako děkan a proděkan fakulty právnické a později jako rektor university, vydají jednou významné svědectví archivy fakultní i rektorátní. Nešlo jen o otázky zásadního významu. Právě v drobné praxi administrativní vytvořil Laštovka pevný základ naši universitní tradice, jako vždy konciliantní vystupování způsobilo, že se každý, kdo s ním přišel jak-koli do úředního styku, téměř nepozorovatelně od něho učil a od něho získával vzácné umění taktního a naprosto spravedlivého a nestranného postupu."
19)
Ako vyplýva zo spomienok F. Weyra, si K. Laštovka odborne veľmi vysoko cenil dvoch českých právnikov - Jiřího Hoetzla a Emila Háchu. Preto asi neprekvapí, že sa jeho príspevky ocitli v zborníkoch k šesťdesiatinám týchto dvoch právnikov.
20)
Zapájal sa aj do činnosti slovenských právnických spolkov. Bol riadnym členom Učenej spoločnosti Šafárikovej a od roku 1933 až do roku 1938 redaktorom časopisu Bratislava, vydávaným touto vedeckou spoločnosťou. Právnická jednota na Slovensku usporiadala množstvo hodnotných prednášok po celom území Slovenska, na ktorých vystupoval aj K. Laštovka. Dňa 9. apríla 1934 predniesol príspevok k ústavným zmenám v Nemeckej ríši, v ktorom poukázal predovšetkým na:
21)
-
možnosti vydávania ríšskych zákonov len ríšskou vládou;
-
zrušenie všetkých politických strán a možnosť existencie len jednej národno-socialistickej strany, ktorú vybudovali ako silnú verejnú organizáciu;
-
možnosť vlády bez obmedzenia vydať ríšsku ústavu.
Karel Laštovka sa ukázal pri hodnotení ústavných zmien v Nemecku ako brilantný právnik a presvedčený demokrat. Okamžite pochopil zhubný dosah týchto opatrení na demokraciu a so zdvihnutým prstom varoval,
"že prevrat v Nemecku, uskutočnený síce všeobecnými voľbami, je vážnym mementom pre ostatné demokratické štáty
".
22)
Zároveň vyzval najlepších zástupcov politických strán a odborníkov, aby hovorili o súčasnom stave ústavného života a zvážili, kde je potrebné urobiť nápravu. Prízvukoval však, že sa to musí uskutočniť so zachovaním princípov demokracie.
23)
Tieto svoje myšlienky publikoval a rozvinul v časopise Bratislava. Jasne a zrozumiteľne pomenoval zámer všetkých krokov uskutočnených Adolfom Hitlerom: "
Aby vláda mohla svůj vytčený program nerušeně a bezohledně prováděti, musela si nejdříve zajistiti plnou moc v celém státu i v říši i v zemích. Poněvadž stát Hitlerův měl býti státem autoritářským, absolutistickým, v němž platila jediná vůle vůdcova (Hitlerova) a tedy byl uskuteněn Führerprinzip, bylo třeba zajistiti úplnou jednotu veškerého zákonodárství a veřejné správy v celé říši
."
24)
Karel Laštovka pripustil, že dianie v Nemecku sa síce uskutočnilo
de iure
demokratickou cestou, ale
de facto
išlo o konanie vyslovene proti demokracii.
25)
Upozorňoval na to, že aj v Československu pozorujú stále vzrastajúcu nespokojnosť s praxou ústavného života, a je preto dôležité hovoriť o zachovaní demokracie a o nebezpečenstvách, ktoré ju ohrozujú.
26)
Dňa 12. decembra 1936 sa uskutočnila na počesť šesťdesiatin K. Laštovku slávnostná schôdza profesorského zboru, na ktorej po dekanovi predniesol prejav A. Ráth ako najstarší člen profesorského zboru a predseda USŠ.
27)
Profesorský zbor sa navyše uzniesol, aby bola na počesť K. Laštovku vydaná publikácia, ktorú editoval E. Hexner.
28)
Karel Laštovka zrástol s bratislavským prostredím, čo výstižne vyjadril J. Hoetzel: "
Laštovka nepatří k těm, kdož v Bratislavé vidí jen průběžnou stanici. Srostl se Slovenskem a jeho šesdesátka ukázala, jak si ho za to Slováci upřimně váží
."
29)
O tom, že K. Laštovka bol na Slovensku uznávanou všeobecne akceptovanou právnickou osobnosťou, svedčia aj voľby do funkcie starostu Právnickej jednoty na Slovensku. Vladimír Fajnor pri vzdaní sa tejto pozície v roku 1936 požiadal členskú základňu, aby do jej čela, ako aj za hlavného redaktora Právneho obzoru zvolili práve K. Laštovku.
30)
Karel Laštovka sa dobrovoľne vzdal služby na Slovensku a osvedčením prednostu služobného úradu ho uvoľnili z tejto služby dňa 11. marca 1939.
31)
Na rozdiel od iných českých profesorov nie na nátlak, ale proti výslovnému prianiu slovenských úradníckych kruhov.
32)
2 Augustín Ráth
2.1 Pôsobenie pred a po roku 1918
Augustín Ráth patril do skupiny uvedomelých slovenských advokátov, ktorí sa angažovali vo viacerých oblastiach ekonomického a politického života tej doby. Popri svojej advokátskej činnosti založil časopis
Orava
a neskôr sa stal hlavným redaktorom
Slovenských ľudových novín
. Jeho aktivity boli širokospektrálne. Pôsobil v správnej rade Úvernej banky
33)
a pomáhal pri organizovaní ochotníckeho divadla v Námestove.
34)
Slovenskí advokáti sa snažili pestovať aj právnu vedu. Práve práca Augustína Rátha položila základy pestovania právnej vedy na Slovensku.
35)
V roku 1907 sa stal novým spolupracovníkom renomovaného náučného slovníka v Českej republike -
Ottův slovník náučný
. Do tohto slovníka vypracoval heslo pod názvom
moderní ústava
.
36)
Dňa 27. júna 1914 bol A. Ráth menovaný za sudcu v Novom Sade. V priebehu vojny ho povolali k vojenskej službe a poverili vedením Okresného súdu v Kruševci. Po skončení prvej svetovej vojny, dňa 22. novembra 1918, ho zvolila národná skupština za správcu Ministerstva spravodlivosti vo Vojvodine. Kráľovským dekrétom z 5. februára 1919 bol A. Ráth menovaný za náčelníka prvej triedy na Ministerstve spravodlivosti v Belehrade.
37)
Venoval sa tam otázkam súdnej organizácie a unifikácie práva.Zmeny v rodnej vlasti v roku 1918 ho nemohli nechať chladným. Na jeseň 1919 sa vrátil do nového slobodného štátu - Československa. Možno si vtedy si ani neuvedomoval, že svoje skúsenosti s unifikáciou práva využije aj v rodnej vlasti. Vzdelaných a charakterných slovenských právnikov novovzniknutá republika akútne potrebovala.
Krátko po návrate do Československa podal dňa 30. mája 1920 dekanátu Právnickej fakulty Karlovej Univerzity žiadosť o udelenie venia docendi v odbore občianskeho práva platného na Slovensku.
38)
Dňa 9. decembra 1920 profesorský zbor Právnickej fakulty Univerzity Karlovej jednomyseľne rozhodol o udelení A. Ráthovi venia docendi v oblasti občianskeho práva platného na Slovensku. Ministerstvo školstva a národnej osvety ČSR dňa 27. decembra 1920 č. 87.710/20 potvrdilo rozhodnutie profesorského zboru.
39)
Augustín Ráth začal vyučovať na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej tento predmet už v zimnom semestri 1920 v rozsahu 4 hodiny týždenne a v letnom semestri 2 hodiny týždenne.
40)
Dňa 22. júna 1921 ukončil A. Ráth svoje pôsobenie na Karlovej Univerzite.
41)
Augustín Ráth sa svojimi prednáškami veľmi dobre zapísal v pražských kruhoch, o čom svedčí aj jeho hodnotenie ministrom spravodlivosti ČSR: "
Dr. Ráth je vynikajícím znalcem občanského práva platného na Slovensku. Na základě své literární činnosti v tomto oboru byla mu udělena venetia legendi pro slovenské právo občanské na universitě Karlově, praktické i theoretické znalosti svoje uplatňuje pak Dr. Ráth při unifikaci našeho občanského práva, na níž se pracuje v ministerstvu spravedlnosti. Odborné kruhy pražské měly příležitost podivovati se Dru Ráthovi při jeho přednáškách v Právnické jednotě a Universita Komenského získá v něm jen sílu theoreticky znamenitě vyškolenou, ale i vynikajícího učitele
."
42)
2.2 Pedagogické, vedecké a funkcionárske aktivity
Prezident republiky T. G. Masaryk menoval dňa 20. mája 1921 Augustína Rátha, v tom čase odborového prednostu Ministerstva pre zjednotenie zákonov a verejnej správy ČSR, za riadneho profesora občianskeho práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Podľa tohto dekrétu bolo povinnosťou A. Rátha spolupôsobiť pri organizácii novej právnickej fakulty, najmä pri budovaní jej judiciálneho oddielu a seminára občianskeho práva. Zároveň mu bola uložená pedagogická povinnosť v odbore, v ktorom bol menovaný, vykonávať prednášky zodpovedajúce rozsahu vyučovania na Univerzite Komenského, najmenej však päť hodín týždenne v každom semestri. Rovnako bol povinný uskutočňovať pravidelné seminárne cvičenia.
43)
Dňa 11. augusta 1921 nariadenie vlády č. 276/1921 Sb.ustanovilo, že prvý ročník sa na Právnickej fakulte Univerzity Komenského začne výučbou od zimného semestra 1921/1922. Pre nedokončené internáty dokonca hrozilo odloženie jej otvorenia a pokračovanie vyučovania na Lekárskej fakulte. Augustín Ráth, v tom čase ako rektor Univerzity Komenského, sa veľmi dôrazne postavil proti tomu, aby sa nediskutovalo verejne o takýchto problémoch, zo strachu z aktivít autonomistov. V Slovenskom denníku dňa 26. augusta 1921 napísal veľký úvodník, v ktorom apeloval na všetkých kompetentných týmito slovami: "
Všetci sme vinní. keď my všetci verejní činitelia, ktorým národ vložil do rúk svoj osud, nie sme v stave na čas a dľa potreby ani mizerný barak stvoriť k tomuto účelu - tak nás neumyjú pred súdom verejnosti žiadne úradné výročné správy ani stámilióny vynaložené na iné ciele
."
44)
Počas celého pôsobenia A. Rátha na právnickej fakulte spočívala najväčšia ťarcha vyučovania občianskeho práva na jeho pleciach. Českí profesori, ktorí prichádzali na fakultu, nepoznali prevzaté uhorské obyčajové právo a po krátkom pôsobení v Bratislave odchádzali naspäť do Prahy alebo Brna. Okrem Emila Svobodu pôsobil v Bratislave aj František Rouček.
45)
Okrem vyučovania občianskeho práva sa A. Ráth stal aj suplentom pre právo obchodné a zmenkové.
46)
Zároveň bol predsedom skúšobnej komisie pre štátne skúšky z práva vedeckého, a to ešte podľa uhorského študijného poriadku. Skúšky sa skladali z odborov občianske právo, trestné právo a trestný súdny poriadok, právo obchodné a zmenkové, civilný súdny poriadok a právo administratívne. Augustín Ráth bol členom dvoch týchto komisií. Minister školstva a národnej osvety Vavro Šrobár vymenoval dňa 10. mája 1922 do komisie pre občianske právo A. Rátha, ako aj E. Svobodu a O. Sommera.
47)
V novembri 1921 sa profesorský zbor Právnickej fakulty UK uzniesol, že založí
Knihovňu Právnickej fakulty Univerzity Komenského.
Augustín Ráth sa stal riaditeľom tejto knižnice. Išlo o vydavateľskú edíciu, v ktorej vyšlo viac ako 47 kníh z rôznych odvetví práva. Prvá vyšla v roku 1922
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Právny obzor 6/2021
