Fakultatívne výlety - otázky nad zodpovednosťou cestovnej kancelárie

¹⁾ Smernica Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb (ďalej len "smernica o balíku služieb") bola prijatá na základe nemeckej iniciatívy v roku 1990.²⁾ Slovensko implementovalo túto smernicu do vnútroštátneho právneho poriadku a na jej základe bola zmluva o obstaraní zájazdu do Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ") včlenená jeho novelou uskutočnenou zákonom o zájazdoch.³⁾ Vzhľadom na obdobie, ktoré uplynulo od prijatia smernice o balíku služieb, prebieha v legislatívnom procese príprava novej smernice,⁴⁾ktorá reaguje na zmeny v odvetví cestovného ruchu za posledné takmer štvrťstoročie ( ⁵⁾ ,⁶⁾ nízkonákladové letecké spoločnosti, ktoré podnietili rozvoj iných foriem cestovania a pod.).⁷⁾

Základným pilierom ochrany spotrebiteľa⁸⁾ v tomto zmluvnom type je zásada, že cestovná kancelária zodpovedá objednávateľovi za porušenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy bez ohľadu na to, či ich má splniť cestovná kancelária, alebo dodávatelia služieb (dopravca, ubytovateľ a pod.) v rámci zájazdu, porušenie povinností týmito dodávateľmi - poskytovateľmi služieb sa pripisuje cestovnej kancelárii. Cestovná kancelária je oprávnená v rámci svojej podnikateľskej činnosti organizovať zájazdy ako vopred pripravené kombinácie služieb cestovného ruchu.⁹⁾Podľa § 2 zákona o zájazdoch sa za považuje vopred pripravená kombinácia služieb, pričom musí zahŕňať najmenej dve z týchto služieb:

ktoré nie sú doplnkom dopravy alebo ubytovania a tvoria významnú súčasť kombinácie služieb. Tieto iné služby môžu predstavovať napríklad stravovanie, zabezpečenie sprievodcu, spoločensko-kultúrny program alebo rekreačno-športový program;

Poistenie sa za takúto službu nepovažuje. Oddelená ponuka a predaj služieb alebo samostatné účtovanie položiek toho istého zájazdu nezbavujú cestovnú kanceláriu povinností vyplývajúcich zo zákona o zájazdoch;

- súčasne musí byť splnená podmienka, že

Z praxe cestovného ruchu je všeobecne známe, že objednávateľ si často objednáva ďalšie služby počas trvania zájazdu. Ak sa počas večernej prechádzky dovolenkári zastavia u miestneho poskytovateľa služieb a dohodnú si výlet loďou, potápanie, výlet džípmi do púšte, je zrejmé, že cestovná kancelária nenesie žiadnu zodpovednosť, ak turista nie je so službami spokojný alebo utrpí škodu.

Skôr sa treba sústrediť na tzv. , ktoré si obyčajne objednávajú turisti prostredníctvom delegáta v mieste pobytu. V týchto prípadoch nemožno presne určiť jednotný režim, keďže existujú rôzne modely týchto služieb. Analýza postavenia cestovnej kancelárie a objednávateľa zájazdu v prípade výletu, ktorý cestovná kancelária zvyčajne len sprostredkuje, je však veľmi dôležitá z hľadiska posúdenia eventuálnych nárokov objednávateľa zájazdu, ak sa počas realizácie fakultatívneho výletu vyskytnú rôzne ťažkosti, "niečo sa stane". Okrem zodpovednosti za vadné plnenie a zodpovednosti za omeškanie - tá v prípade výletov podľa zaužívanej praxe nie je z finančného hľadiska až takým problémom, ale pravdepodobne len nepríjemnosťou - v prvom rade máme na zreteli ujmu, ktorú objednávateľ zájazdu môže utrpieť počas fakultatívneho výletu.

Odpovede na tieto otázky vôbec nie sú ustálené ani v zahraničnej rozhodovacej praxi¹⁰⁾ a v hodnoteniach smernice sa dlhodobo objavujú ako neuspokojivo riešené.¹¹⁾ Delegát cestovnej kancelárie často pôsobí len ako sprostredkovateľ služieb poskytovaných miestnymi cestovnými kanceláriami alebo dopravcami, sprostredkovateľ prenájmu a pod. Vo všeobecných zmluvných podmienkach cestovné kancelárie zvyčajne uskutočňujú výluky vo vzťahu k možnosti existencie zodpovednostného vzťahu z realizácie fakultatívneho výletu.

Okrem zodpovednosti za fakultatívny výlet už aj .¹²⁾ Ak cestovná kancelária prisľúbi v rámci katalógu možnosť realizácie širokého spektra fakultatívnych výletov, ale v mieste pobytu klient zistí, že ponuka je v skutočnosti s ohľadom na rôzne faktory veľmi obmedzená, môže byť takto hlavný cieľ jeho dovolenkového pobytu zmarený. Ponuku výletov treba posudzovať z hľadiska priemerne informovaného spotrebiteľa¹³⁾a starostlivo hodnotiť aj jej vplyv na rozhodovanie o objednaní zájazdu. Spravidla lákavo prezentované možnosti fakultatívnych výletov v obrazovej časti katalógu majú pre priemerného spotrebiteľa väčšiu váhu ako upozornenie vo všeobecných obchodných podmienkach, že napríklad: ¹⁴⁾

Vo svojich predchádzajúcich prácach som sa venovala riešeniu otázky, či je sprostredkovanie fakultatívnych výletov službou, ktorá patrí do balíka služieb.¹⁵⁾ Dospela som skôr ku kladnej odpovedi, pričom túto službu som považovala za vedľajšiu, resp. doplnkovú.¹⁶⁾ Článok 2 bod 1 smernice o balíku služieb podmieňuje existenciu balíka služieb existenciou minimálne dvoch "hlavných" služieb (ubytovanie, doprava alebo tretia služba, ktorá nemá doplnkový charakter k ubytovaniu alebo doprave a tvorí podstatnú časť služieb). Sprostredkovanie výletu z tohto hľadiska ako hlavný komponent balíka služieb zájazdu pravdepodobne neobstojí. Domnievame sa však, že to nevylučuje, aby balík služieb tvorili aj vedľajšie, resp. doplnkové služby.¹⁷⁾ Isteže, stretávame sa aj s argumentom ceny sprostredkovania, pretože ju jednoducho nemožno určiť. A možno sa pýtať, či cenu za sprostredkovanie možno v balíku identifikovať. Skutočnosť, že za výlet sa platí až pri jeho zakúpení, nie je správne zamieňať s platbou sprostredkovateľskej provízie, pretože cena výletu (síce aj s možnou províziou; ďalej budeme riešiť aj komu) iste nepatrí do ceny zájazdu.

V nadväznosti na sprostredkovanie fakultatívneho výletu pre objednávateľa zájazdu možno riešiť aj otázky, ktoré sa pre spotrebiteľa a kvalitu výletu javia byť takisto dôležité. Kto je pánom tejto sprostredkovateľskej zmluvy, v čí prospech sa sprostredkovanie uzaviera? Cestovná kancelária (alebo jej delegát) vykonáva zvyčajne sprostredkovanie pre miestneho organizátora výletov v jeho záujme.

Často je delegát cestovnej kancelárie aj splnomocnený zastupovať miestneho organizátora výletov a uzatvára v jeho mene zmluvy s turistami. Cestovná kancelária (alebo delegát) za uzavretie zmluvy získava províziu od miestneho organizátora výletov. Klientom cestovnej kancelárie v tomto prípade nie je len objednávateľ zájazdu, ktorý si chce kúpiť výlet alebo inú službu od miestneho organizátora výletov, ale aj a najmä miestny organizátor výletov, ktorého ponuka má byť úspešne umiestnená medzi turistami. Obchodnoprávny aspekt tejto transakcie nemožno prehliadať, pretože cestovná kancelária "umiestňovaním ponuky fakultatívnych výletov" medzi objednávateľov zájazdu neplní len svoje záväzky, ktoré na seba prevzala ponukou týchto výletov v katalógu voči objednávateľovi zájazdu, ale zároveň sprostredkuje predaj pre miestneho organizátora zájazdov, čím plní aj záväzky zo svojho zmluvného vzťahu s miestnym organizátorom výletov.

Cestovná kancelária sa v týchto prípadoch pravdepodobne ocitá v pozícii, ktorá je ohrozená konfliktom záujmov. Názor, že by sme mali cestovnú kanceláriu považovať výlučne za sprostredkovateľa pre objednávateľa zájazdu - turistu, treba rozhodne spochybniť, pretože v tomto prípade by mal konať ako sprostredkovateľ len v jeho záujme; mal by mu hľadať najlepšiu zmluvu - najlepšie služby za najlepšiu cenu - to však delegát cestovnej kancelárie už na mieste pobytu nerobí. On sprostredkuje pre miestneho organizátora výletov, ktorý bol vopred zvolený cestovnou kanceláriou na základe dohody o spolupráci. A pre ktorého miestneho organizátora výletov bude cestovná kancelária sprostredkovať predaj výletov? Možno aj pre toho, ktorý okrem kvality a rôznorodosti ponuky výletov poskytne cestovnej kancelárii (alebo delegátovi) aj najlepšiu províziu. Samozrejme, možno predpokladať, že cestovná kancelária kontrahuje so spoľahlivými miestnymi organizátormi výletov, napriek tomu treba upozorniť aj na aspekt provízie.

Okrem vzťahu cestovná kancelária - miestny organizátor výletov, v ktorom budú pravdepodobne zmiešané prvky sprostredkovania a zastúpenia a ktorý je obchodným vzťahom zväčša s cudzím prvkom, v prípade zahraničného zájazdu existuje vzťah cestovná kancelária