K namietanej protiústavnosti § 61b ods. 3 Exekučného poriadku

Nové odseky 2 a 3 § 61b zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj "Exekučný poriadok" alebo "EP") boli zavedené zákonom č. 106/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon č. 106/2014 Z.z."). Zákon č. 106/2014 Z.z. bol prezentovaný aj ako protiúžerný balík zákonov, ktorý zákonodarca prijal po dlhšom analyzovaní podmienok dodržiavania práv spotrebiteľov v zmluvnej praxi.¹⁾

Novelizácia Exekučného poriadku bola súčasťou novelizačného článku III zákona č. 106/2014 Z.z. Ustanovenie § 61b ods. 2 zaviedlo pomerne prirodzené pravidlo, ktoré konzistentne "zapadlo" do rámca systematického pôsobenia § 36, § 38, § 39 a § 44 ods. 2 EP, ktorý spája dispozičná zásada iniciovania exekučného konania ²⁾ pri viazanosti rozsahom priznaného nároku, a preto mu nebudeme venovať osobitnú pozornosť.

Za spornejší možno považovať § 61b ods. 3 EP v znení zákona č. 106/2014 Z.z., podľa ktorého ak ide o splnenie povinnosti zaplatiť peňažnú pohľadávku a oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie viac ako tri roky od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, nemožno vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným titulom; to neplatí, ak oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie priloží dohodu o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom uzavretú s povinným v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu.

Uvedenú právnu úpravu zákonodarca odôvodnil takto: "Navrhované ustanovenie bolo zmenené v rámci rokovania výborov Národnej rady SR v druhom čítaní, kedy bolo slovo "dva" v dikcii nahradené slovom "tri" a slovo "dvoch" nahradené slovom "troch", čo zákonodarca odôvodnil tak, že sa upravuje lehota pre uplatnenie judikovaného nároku v exekúcii na všeobecne normatívne akceptovanú trojročnú lehotu.³⁾

Pokiaľ ide o prechodné ustanovenia novelizácie Exekučného poriadku, ktorá bola vykonaná zákonom č. 106/2014 Z.z. v § 243c ods. 1 EP, zákonodarca vymedzil, že § 61b ods. 3 sa použije na exekučné konania začaté po 31. máji 2014.

Národná rada SR zákon č. 106/2014 Z.z. schválila na svojom rokovaní dňa 1. apríla 2014 a zákon nadobudol účinnosť 1. júna 2014.

Ak by sme hľadali reakciu zástupcov odbornej právnickej obce na prijatie § 61b ods. 3 EP, okrem písomných pripomienok vznesených v rámci legislatívneho procesu a nadväzujúcich mediálnych vyjadrení zástupcov dodávateľov a ich asociácií⁴⁾, možno poukázať na príspevok Strapáča a Ďuranu⁵⁾, ktorí zvýraznili problematickosť niektorých otázok ustanovenia a jeho výklad. Za hlavný nedostatok novely považujú autori skutočnosť, že sa týka nielen občianskoprávnych, ale aj obchodnoprávnych vzťahov. Ďalej vzniesli námietku, či zákonodarcom sledovaný účel už dostatočne neriešila platná právna úprava premlčania a ustanovení určených na ochranu spotrebiteľa, pričom na záver s poukazom na sledované ciele naznačili pochybnosť o proporcionalite tohto legislatívneho opatrenia. V príspevku autori poukázali aj na výklad "v komentári Edícia - súbor platných právnych predpisov vydaným Iura edition"⁶⁾ k § 61b ods. 3 EP, ktorý bol založený na výkladovej redukcii ustanovenia v tom smere, že dikcia sa týka výhradne príslušenstva pohľadávky, ktoré vznikne po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. S týmto výkladom sa však, napriek tomu, že vychádzal z dôvodovej správy, autori článku nestotožnili.

V poradí ďalší príspevok na tému vymožiteľnosti príslušenstva v exekúcii s poukazom na § 61b ods. 3 EP publikoval Krajčovič.⁷⁾

Pri dôvodoch prijatia akéhokoľvek ustanovenia zákonodarcom možno ako prvotnú motiváciu vnímať snahu o doplnenie určitého právneho pravidla alebo právneho režimu, ktorý chýba v právnom poriadku úplne alebo sčasti. Vychádzajúc z dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu, mal zákonodarca za cieľ prijať kogentnú procesnú normu, ktorej aplikáciou bude exekučný súd viazaný a ktorá zabezpečí, aby bol oprávnený (veriteľ) osobitne procesne, t.j. mimo explicitne ustanovených pravidiel hmotného práva sankcionovaný za uplatnenie svojho vykonateľného nároku po zákonom ustanovenej lehote jeho uplatnenia (počítanej od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu). Zákonodarca stav uplatňovania nároku oprávnených v exekúcii po uplynutí trojročnej lehoty od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu označil za stav, keď sa exekučný titul stáva pre oprávneného v prenesenom zmysle "cenným papierom". Mohli by sme síce polemizovať o tom, či a kto koná alebo , a teda či má byť chránený subjekt, ktorý neplní zmluvné povinnosti, alebo subjekt disponujúci exekučným titulom, ktorého výkon neinicioval, no na tomto mieste považujeme predmetnú úvahu za prekonanú práve s poukazom na rozhodnutie zákonodarcu § 61b ods. 3 EP, v ktorom zákonodarca normatívnu iniciatívu zameral práve na konanie , ktoré spočíva v neiniciovaní núteného výkonu rozhodnutia (veriteľom) v zákonom ustanovenej lehote. Navyše, otázka protiprávneho konania (dlžníka) neplniaceho riadne a včas sa vyriešila v základnom konaní vydaním rozhodnutia v jeho neprospech.

Ak sa zamyslíme nad tým, či existovala norma, napĺňajúca § 61b ods. 3 EP pred nadobudnutím jeho účinnosti v právnom poriadku, dospejeme, podľa nášho názoru, k záveru, že hmotnoprávna úprava, na ktorú odkazujú aj autori už citovaného príspevku, nie je ekvivalentná úprave § 61b ods. 3 EP a neumožňuje sama osebe naplnenie cieľa sledovaného jeho prijatím. Strapáč a Ďurana poukazujú najmä na § 110 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj "OZ") v spojení s § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj "ZOS"). Aplikácia uvedených ustanovení by v istom zmysle mohla naplniť cieľ sledovaný § 61b ods. 3 EP,⁸⁾ no len za predpokladu, že by exekučný súd bol oprávnený aplikovať § 5b ZOS. Máme za to, že exekučný súd nie je oprávnený aplikovať citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa, a to zjednodušene povedané z dôvodu, že nie je orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy.⁹⁾ Týmto orgánom je nepochybne súd konajúci v základnom konaní, no bezpochyby nie (exekučný) súd zabezpečujúci nútený výkon exekučného titulu. Druhým argumentom je ten, že Exekučný poriadok nerozlišuje medzi povinným - spotrebiteľom a povinným - "nespotrebiteľom", čo dáva odpoveď aj na hlavnú pripomienku autorov citovaného príspevku, prečo sa § 61b ods. 3 nemohol vzťahovať výhradne na občianskoprávne a spotrebiteľské záväzky.

V tomto zmysle, sledujúc úvahu Strapáča a Ďuranu, máme za to, že ak chcel zákonodarca naplniť úmysel ochrany pred premlčanými pohľadávkami podľa § 110 ods. 3 OZ, musel ustanoviť autonómnu procesnú normu priamo v Exekučnom poriadku. Túto normu predstavuje práve § 61b ods. 3 EP.

Pri nútenom výkone exekučného titulu je všeobecným záujmom čo najskôr začať exekúciu a exekúciu aj čo najskôr skončiť. Uvedený záujem je nielen verejným záujmom, ale aj záujmom účastníkov exekučného konania, ktorý sa logicky dominantne prejavuje u oprávneného, ktorý sa legitímne dovoláva reálnej vymáhateľnosti svojich (judikovaných) práv. Argumentácia k uvedenej téze presahuje rámec tohto príspevku. V stručnosti možno poukázať na skutočnosť, že skoré začatie exekučného konania, ktoré nadväzuje na základné konanie, je predvídateľným postupom tak pre veriteľa, ako aj pre dlžníka a vzhľadom na vznikajúce úroky z omeškania aj postupom, ktorý nielenže (pre obe strany) umožňuje (nárokovo) transparentnejšie a nákladovo optimálnejšie exekučné konanie, ale implikuje aj predpoklad lepšej vymožiteľnosti nárokov, a tým aj ich skoršie vymoženie a úspešné skončenie exekúcie, ktorú nemusí povinný dlhodobo trpieť a oprávnený dlhodobo financovať.

Vychádzajúc z takto ponímaného všeobecného záujmu, z výkladu pravidla § 61b ods. 3 Exekučného poriadku potom plynie, že ak oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie po uplynutí troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, nemožno vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným titulom. V danom prípade oneskoreným podaním návrhu na vykonanie exekúcie stráca oprávnený nárok na súdnu ochranu a vymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným titulom ako celku. Z gramatického výkladu plynie, že nemožno rozdeliť príslušenstvo pohľadávky na to, ktoré vzniklo do troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, a také, ktoré vznikne po uplynutí tejto doby, keďže obmedzenie súdnej ochrany judikovaného nároku sa viaže na príslušenstvo pohľadávky ako celok. Zákonodarca preto do dikcie § 61b ods. 3 EP nezapracoval iba tzv. plynúce (po vykonateľnosti exekučného titulu vznikajúce) príslušenstvo.¹⁰⁾

S poukazom na uvedené možno konštatovať, že zákonodarca pristúpil k prijatiu pomerne prísneho režimu, v rámci ktorého omeškaním čo i len o jeden deň prichádza oprávnený o nárok na súdnu ochranu vymoženia príslušenstva peňažnej pohľadávky v exekúcii. Zákonodarca pritom uvedený právny režim upravil jednotne a v súlade so zásadou rovnosti pre všetky peňažné pohľadávky, bez ohľadu na status oprávneného alebo povinného. Z hľadiska formálno-právnej kvalifikácie sa tak s neskorším vyvolaním exekúcie spája osobitné civilno-procesné obmedzenie, podľa ktorého bude veriteľ postihnutý právnym následkom v podobe nemožnosti začať a viesť exekúciu na vymoženie príslušenstva priznanej pohľadávky. Pokiaľ ide o povahu právneho následku, zákonodarca pristúpil k zavedeniu procesnej nevymáhateľnosti judikovaného nároku v časti priznaného nároku na príslušenstvo judikovanej pohľadávky. Nejde preto, podľa nášho názoru, o premlčanie, preklúziu ani o hmotnoprávnu prekážku priznania a plnenia nároku, hoci samotný základ uvedeného právneho režimu má hmotnoprávny podklad spojený s plynutím času. V praxi to znamená, že z hľadiska zákonného obmedzenia rozsahu začatia a vedenia exekúcie tak nebude možné po uplynutí troch rokov od vykonateľnosti exekučného titulu vymôcť judikované príslušenstvo vyjadrené v exekučnom titule a ani príslušenstvo, ktoré vzniklo po nadobudnutí vykonateľnosti exekučného titulu alebo vznikne v budúcnosti (plynúce príslušenstvo). Ak oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie oneskorene, bude mu patriť vymáhanie a vymoženie pohľadávky len v časti judikovanej istiny, a to bez toho, aby došlo k akémukoľvek formálno-právnemu zásahu do výrokovej časti exekučného titulu zo strany exekučného súdu.¹¹⁾

Výklad a aplikácia § 61b ods. 3 EP sa neprejavuje iba vo vzťahu medzi účastníkmi, ale vytvára predovšetkým právny rámec pre konajúci exekučný súd, ktorý vždy z úradnej povinnosti pred poverením súdneho exekútora v súlade s § 44 EP preskúma včasnosť podania návrhu na vykonanie exekúcie a v prípade, ak zistí, že oprávnený návrh nepodal v lehote troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, zam