O domnienke oprávnenej držby

1. Nasledujúcich pár slov chceme venovať podstate domnienky oprávnenej držby zakotvenej v § 130 ods. 1 OZ. Na pozadí tohto ustanovenia - podľa ktorého, - vzniká totiž otázka, či držiteľ nesie vôbec nejaké dôkazné bremeno ohľadom oprávnenosti svojej držby, alebo naopak, nemusí robiť nič a je na protistrane (najčastejšie ňou bude vlastník), aby plným dôkazom opaku oprávnenosť držby vyvrátila.

2. Pri hľadaní odpovede začnime tým, čo domnienka oprávnenej držby celkom istotne nezahŕňa.

Všimnime si, že v zmysle citovaného ustanovenia sa domnienka oprávnenej držby vzťahuje výlučne len na držby, nie však na samotnú (arg. zo slov "držba je oprávnená"). Z toho logicky plynie, že je to držiteľ, nie protistrana, kto nesie dôkazné bremeno ohľadom toho, že vec držal tak, ako si to vyžaduje § 129 ods. 1 OZ, teda že s vecou nakladal ako s vlastnou, resp. že právo vykonával pre seba. Je to totiž on, kto sa dovoláva § 129 ods. 1 OZ, keďže sa odvoláva na vlastnú držbu a vyvodzuje z nej pre seba určité výhodné postavenie.

Samozrejme, otázkou je, ako môže držiteľ preukázať, že s vecou nakladal ako s vlastnou, resp. že právo vykonával pre seba.

Nakladanie s vecou, resp. vykonávanie práva ( ) je prejavom požiadavky, aby bol predmet držby v mocenskej, rozhodovacej sfére držiteľa. To, že má ísť o nakladanie s vecou ako vlastnou, resp. o vykonávanie práva pre seba ( ), je zas prejavom požiadavky, aby postavenie držiteľa nebolo závislé od práva niekoho iného, teda požiadavky, ktorej účelom je odlíšiť držbu od detencie.

Preukázať nemusí byť zložité. Ak držiteľ preukáže, že predmet držby bol v jeho mocenskej sfére v momente m1 a v momente m2, bude mu slúžiť skutková domnienka, že v jeho mocenskej sfére bol predmet držby aj v medziobdobí (porovnaj § 938 BGB).

Ani preukázanie nemusí byť komplikované. sa už dnes totiž nechápe ako vnútorná vôľa držiteľa, ako jeho psychické nastavenie, ale skôr ako zjavnosť toho, že predmet držby drží seba, nie iného. Takúto zjavnosť dokáže držiteľ preukázať už samotným titulom nadobudnutia držby. Ak totiž preukáže, že ju nadobudol v dôsledku dedenia či scudzenia (hoci aj od neoprávneného), preukáže, že predmet držby držal pre seba. Držiteľ by mohol preuká