Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Odštiepenie v novej právnej úprave premien spoločností

Nová právna úprava zákona o premenách priniesla aj praxou žiadanú možnosť odštiepenia ako jednu z foriem rozdelenia obchodných spoločností. V texte sa zaoberáme otázkami, kedy je odštiepenie prípustné, aké možnosti ponúka odštiepenie spoločníkom rozdeľovanej spoločnosti a ako chráni právna úprava záujmy veriteľov rozdeľovanej spoločnosti.

1. Úvod

Zákon č. 309/2023 Z. z.o premenách obchodných spoločností a družstiev(ďalej aj "zákon o premenách" alebo "ZoP") s účinnosťou od 1. marca 2024 nahradil dovtedajšiu právnu úpravu zlúčenia, splynutia, rozdelenia a zmeny právnej formy obchodných spoločností a družstiev v Obchodnom zákonníku.
1)
Nová právna úprava okrem väčších či menších zmien priniesla aj praxou žiadanú možnosť odštiepenia ako jednu z foriem rozdelenia obchodných spoločností (ďalej aj "spoločnosť"). Pri odštiepení, na rozdiel od rozdelenia spoločnosti rozštiepením, rozdeľovaná spoločnosť nezaniká, len časť jej obchodného imania prechádza na jednu alebo viacero nástupníckych spoločností. V závislosti od toho, či nástupnícka spoločnosť je už existujúca alebo v procese premeny novovznikajúca, rozlišuje právna úprava medzi odštiepením zlúčením alebo odštiepením splynutím, pričom pripúšťa aj ich kombináciu (§ 2 ods. 9 ZoP).
Odštiepenie zákon o premenách neupravuje samostatne, ale ako súčasť rozdelenia spoločnosti. Na odštiepenie sa tak vzťahuje právna úprava rozdelenia spoločností, pokiaľ osobitné ustanovenia neustanovujú špeciálnu úpravu pre odštiepenie. Prácu s právnou úpravou odštiepenia pritom komplikuje fakt, že je potrebné subsidiárne použiť aj všeobecnú právnu úpravu premien spoločností. Súčasne samotná právna úprava rozdelenia spoločnosti je členená na všeobecnú právnu úpravu a osobitnú právnu úpravu pre spoločnosť s ručením obmedzeným, akciovú spoločnosť a jednoduchú spoločnosť na akcie a osobitnú úpravu pre družstvo.
Cezhraničné premeny spoločností sú upravené v zákone o premenách samostatne, v rámci nich aj osobitná právna úprava cezhraničného rozdelenia, ktorá pripúšťa aj cezhraničné odštiepenie. Pri cezhraničnom odštiepení aspoň jedna spoločnosť (rozdeľovaná alebo nástupnícka spoločnosť) je spoločnosťou so sídlom na území Slovenska a aspoň jedna so sídlom v inom členskom štáte
2)
(§ 2 ods. 15 ZoP).
Vzhľadom na popísanú štruktúru osobitnej právnej úpravy odštiepenia v rámci úpravy rozdelenia (a súčasne jej minimalizmus) právna úprava odštiepenia poskytuje pomerne široký priestor na otázky a potrebu (do)interpretácie normatívneho textu. V texte sa nevenujeme "technickým" požiadavkám na odštiepenie, akými sú náležitosti plánu premeny odštiepením, jeho publikovanie a schvaľovanie. Účelom je zosumarizovať a analyzovať právnu úpravu zo základných hľadísk posudzovania jej aplikovateľnosti v praxi. Konkrétne sa zaoberáme otázkami:
-
kedy je odštiepenie prípustné,
-
aké možnosti ponúka odštiepenie spoločníkom rozdeľovanej spoločnosti,
-
ako chráni právna úprava záujmy veriteľov rozdeľovanej spoločnosti.

2. Metodologická poznámka

Pred samotným rozborom právnej úpravy odštiepenia považujeme za potrebné uviesť ešte metodologickú poznámku, ktorá sa nevzťahuje len na premenu spoločnosti odštiepením, ale je východiskom pre interpretáciu celej právnej úpravy zákona o premenách.
Vyňatie právnej úpravy premien spoločností a družstiev z právnej úpravy obchodných spoločností do osobitnej právnej úpravy nemení skutočnosť, že ide o oblasť právnej úpravy, ktorá je súčasťou práva obchodných spoločností. Právna úprava obchodných spoločností v Obchodnom zákonníku to vyjadruje v § 69 odkazom na osobitnú právnu úpravu:
"Na premenu, cezhraničnú premenu a zmeny právnej formy obchodných spoločností a družstiev sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o premenách obchodných spoločností a družstiev."
 
 
Uvedené takpovediac samozrejmé konštatovanie je dôležité z viacerých hľadísk. Znamená, že všeobecná právna úprava obchodných spoločností v Obchodnom zákonníku sa použije subsidiárne vo vzťahu k zákonu o premenách vždy, ak tento ako osobitná právna úprava neustanovuje inak. Súčasne to potom znamená, že ako súčasť práva obchodných spoločností je súčasťou súkromného práva a osobitne obchodného práva.
3)
Dôsledkom je aplikácia zásad obchodného práva
4)
a interpretačných metód s tým súvisiacich. Z týchto východísk vychádza aj ďalší text venovaný odštiepeniu.
V tejto súvislosti ešte pred samotným rozborom právnej úpravy odštiepenia sa ponúka všeobecná hodnotiaca poznámka k právnej úprave odštiepenia. Podľa dôvodovej správy:
"Predkladateľ umožňuje odštiepenie len pre spoločnosť s ručením obmedzeným a akciovú spoločnosť. Pre dané spoločnosti, podľa názoru predkladateľa, bude mať odštiepenie najväčší ekonomický význam."
Považujeme argumentáciu predkladateľa za nepochopenie práve toho, že premeny spoločností sú súčasťou práva obchodných spoločností. A keďže sme v práve obchodných spoločností na pôde súkromného práva, pokiaľ zákonné obmedzenie autonómie vôle neplní konkrétny ochranný účel, napríklad vo vzťahu k spoločníkom alebo veriteľom, tak nemá opodstatnenie. Výsledkom takéhoto obmedzenia je potom v praxi hľadanie riešenia napĺňajúceho účel odštiepenia inými, spravidla komplikovanejšími a niekedy spornými právnymi prostriedkami. Pre porovnanie, česká právna úprava premien obchodných spoločností a družstiev obmedzenie takéhoto charakteru (ako aj ďalšie, ktoré ustanovuje slovenská právna úprava) vôbec neobsahuje.
5)

3. Kedy je odštiepenie (ne)prípustné?

Zákon o premenách pracuje s (ne)prípustnosťou premeny vo viacerých rovinách. V prvom rade, nie všetky formy premien sú prípustné pre všetky právne formy obchodných spoločností. Následne právna úprava vylučuje alebo obmedzuje možnosť premeny v terminálnych štádiách existencie obchodných spoločností. Tieto kategórie zákonných obmedzení sa na základe kombinácie osobitnej právnej úpravy odštiepenia v rámci rozdelenia a súčasne všeobecnej právnej úpravy neprípustnosti premien a cezhraničných premien vzťahujú aj na odštiepenie, a to v rozsahu špecifickom pre odštiepenie a pre cezhraničné odštiepenie.

3.1 Pre aké právne formy spoločností je odštiepenie prípustné?

3.1.1 Aké spoločnosti možno rozdeliť odštiepením?

Ako sme v poznámke vyššie kriticky spomenuli, podľa zákona o premenách je rozdelenie spoločnosti odštiepením prípustné, ak rozdeľovanou spoločnosťou je spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciová spoločnosť (§ 57 ods. 1 ZoP). Zmienime preto len legislatívnu techniku, akou zákon o premenách ustanovuje (ne)prípustnosť niektorých foriem premien pre niektoré právne formy spoločností.
Zákon o premenách v § 1 ustanovuje, že
"upravuje premeny, cezhraničné premeny a zmeny právnej formy všetkých obchodných spoločností a družstiev"
. Je teda koncipovaný tak, že sa vzťahuje na všetky právne formy spoločností, pokiaľ niektoré formy premien výslovne neobmedzuje len na niektoré právne formy spoločností. Tak je to v prípade odštiepenia v citovanom § 57 ods. 1 ZoP. Z formulácie je zrejmé, že ide o dovoľujúcu normu kogentného charakteru, ktorá nedáva priestor na rozširujúcu interpretáciu.
Len pre porovnanie, rozdelenie spoločnosti rozštiepením je, vychádzajúc z § 1 ZoP a absencie inej osobitnej obmedzujúcej normy, už ale prípustné pre všetky právne formy spoločností a družstvo.

3.1.2 Na aké spoločnosti môže prejsť časť obchodného imania rozdeľovanej spoločnosti?

Pre zodpovedanie tejto otázky musíme začať širšie popisom legislatívneho riešenia. Právna úprava § 3 ods. 1 ZoP vo všeobecnosti nepripúšťa takú premenu spoločností, pri ktorej majú zúčastnené spoločnosti a nástupnícke spoločnosti rozdielnu právnu formu. Z tohto pravidla však pozná výnimky, niektoré sú ustanovené priamo v § 3 ZoP, niektoré až v ďalšom texte zákona. Výnimkou z tohto všeobecného pravidla je osobitná právna úprava § 21 ZoP v rámci právnej úpravy fúzií. Výnimka z pravidla § 3 ods. 1 ZoP obsiahnutá pre fúzie v § 21 ZoP pripúšťa zlúčenie (nie však splynutie) spoločnosti s ručením obmedzeným alebo jednoduchej spoločnosti na akcie s akciovou spoločnosťou, pričom nástupníckou spoločnosťou musí byť akciová spoločnosť.
Ustanovenie § 3 ods. 1 ZoP pracuje s pojmom "neprípustnosť inej formy premeny", ide teda o zákazovú normu, § 21 ZoP je, naopak, normou dovoľujúcou. V rámcoch týchto dvoch kogentných noriem sa môže javiť, že neexistuje priestor na interpretáciu, ktorá by umožňovala odštiepenie, pri ktorom nástupnícka spoločnosť má inú právnu formu ako rozdeľovaná spoločnosť. Domnievame sa však, že istý interpretačný priestor predsa len existuje.
Osobitná právna úprava rozdelenia spoločnosti s ručením obmedzeným v § 60 ZoP a právna úprava rozdelenia akciovej spoločnosti a jednoduchej spoločnosti na akcie v
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Súkromné právo 6/2024

6/2024
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Súkromné právo

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov