Exekučné konanie. Právo na spravodlivý proces

Vyhľadávanie v online časopise

14/2014

Exekučné konanie

Právo na spravodlivý proces

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Súd rozhoduje v občianskom súdnom konaní spor medzi účastníkmi. Aj pri nedostatku výslovnej právnej úpravy rozhodnutie správneho orgánu, vydaného časovo následne po prvotnom rozhodnutí tohto orgánu, ruší jeho následky bez toho, že by výslovne zrušilo alebo zmenilo toto samotné rozhodnutie; ide jednoducho o to, že časovo neskorším rozhodnutím, a to nielen odchylným, ale aj vecne zhodným, skoršie rozhodnutie príslušného správneho orgánu stráca účinnosť.

Nález

Ústavného súdu

I. ÚS 118/2013 - upravený pre publikačné účely

Z odôvodnenia:

1. Uznesením Ústavného súdu SR (ďalej len "ústavný súd") č. k. I. ÚS 118/2013-17 z 20. februára 2013 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť K. A. (ďalej len "sťažovateľka"), ktorou namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (ďalej len "ústava") a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor") uznesením Najvyššieho súdu SR (ďalej len "najvyšší súd") sp. zn. 3 M Cdo 2/2011 z 13. septembra 2012 (ďalej len "uznesenie najvyššieho súdu").

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že smeruje proti uzneseniu najvyššieho súdu, ktorým tento zamietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora SR (ďalej len "generálny prokurátor") podané na podnet sťažovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I (ďalej len "okresný súd") č. k. 4 Er 973/2007-167 z 10. augusta 2010 (ďalej len "zamietajúce uznesenie okresného súdu"), ktorým tento námietky sťažovateľky ako povinnej v exekučnom konaní zamietol. Sťažovateľka na odôvodnenie sťažnosti uviedla:

"Pre účely tejto sťažnosti je potrebné vyriešiť najmä otázky, ktoré napriek ich uvedeniu v mimoriadnom dovolaní neboli najvyšším súdom vyhodnotené ako kľúčové pre vydanie rozhodnutia a ktorými sa najvyšší súd nijak nezaoberal, čo v konečnom dôsledku viedlo k zásahu do ústavných práv sťažovateľky.

Dňa 15.7.2005 vydal Obvodný úrad životného prostredia D. S. rozhodnutie č.: S. č. A 05/01276-Has (ďalej len "obvodný úrad" a "prvotné rozhodnutie obvodného úradu"), ktorým udelil sťažovateľke súhlas na zasahovanie do biotopu európskeho významu na časti parcely č... v k. ú. B. na ploche určenej na radovú zástavbu 24 rodinných domov. Ako jednu z podmienok tohto súhlasu stanovil sťažovateľke ako žiadateľke úhradu finančnej náhrady vo výške 1 855 000 Sk.

Následne 31.10.2006 vydal ten istý obvodný úrad rozhodnutie č.: S. č. A 06/11948-001 (ďalej len "následné rozhodnutie obvodného úradu"), ktorým opätovne vydal sťažovateľke súhlas na zasahovanie do biotopu európskeho významu a na výrub drevín na parcele č... v k. ú. B., pričom ako podmienku tohto súhlasu stanovil sťažovateľke ako žiadateľke úhradu finančnej náhrady vo výške 1 855 000 Sk. V odôvodnení tohto následného rozhodnutia obvodného úradu sa výslovne uvádza, že tento následný súhlas bol sťažovateľke vydaný, keďže súhlas podľa rozhodnutia z 15.7.2005 dlhšie ako rok nevyužila. Následné rozhodnutie obvodného úradu bolo ako nezákonné zrušené Krajským úradom životného prostredia v T. (ďalej len "odvolací správny orgán") rozhodnutím č. KÚŽP-2/2006/00541-Vo z 8.12.2006."

3. Sťažovateľka ďalej poukázala na to, že na podklade prvotného rozhodnutia obvodného úradu ako exekučného titulu prebieha od roku 2007 exekučné konanie o vymoženie povinnosti zaplatiť sumu 61 574,71 € (1 855 000 Sk). Pôvodne okresný súd uznesením č. k. 4 Er 973/2007-71 z 22. septembra 2008 rozhodol tak, že námietkam sťažovateľky ako povinnej vyhovel. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Bratislave (ďalej len "odvolací súd") uznesením č. k. 15 Coe 394/2008-115 z 18. decembra 2009 námietkam vyhovujúce uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Odvolací súd vyslovil, že povinnosťou okresného súdu bude zaoberať sa otázkou, či exekučný titul vo vzťahu ku sťažovateľke nestratil platnosť na základe niektorej zo skutočností uvedených v § 89 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o ochrane prírody a krajiny"). Následne okresný súd zamietajúcim uznesením námietky sťažovateľky ako povinnej zamietol.

Generálny prokurátor SR

podal proti tomuto uzneseniu mimoriadne dovolanie.

Dovolanie odôvodnil tým, že sťažovateľke "... nevznikla povinnosť uhradiť finančnú náhradu pretože nedisponovala súhlasom správneho orgánu so zásahom do biotopu európskeho významu, ale iba podmieneným súhlasom na vykonanie zásahu. Žiadateľka mala iba možnosť túto finančnú náhradu uhradiť a tým získať (po splnení ďalších podmienok) právo na vykonanie zásahu do biotopu.".

Generálny prokurátor ďalej dôvodil, že "... výrok rozhodnutia obvodného úradu správne treba vyložiť tak, že neukladá sťažovateľke

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Vydanie Zo súdnej praxe 2/2014

Archív Zo súdnej praxe

Rubriky

Seriály

Nepripustenie zastúpenia v civilnom procese: dura lex, sed lex alebo boj za právo?

Súkromné právo Vydanie 6/2024

Zo súdnej praxe Vydanie 6/2024

Právny obzor Vydanie 6/2024

Justičná revue Vydanie 12/2024