K § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku (ZSP 33/2024)

Žalobca podanie žaloby odôvodnil tým, že spornú kúpnu zmluvu uzatvorili žalovaní (ako predávajúci a kupujúci) ohľadom prevodu spoluvlastníckych podielov na poľnohospodárskych pozemkoch (bližšie označených v žalobe). K jej uzatvoreniu došlo bez toho, aby žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi boli prevádzané podiely na týchto pozemkoch vopred ponúknuté na odkúpenie. Na jeho výzvu následne adresovanú kupujúcim, aby mu prevedené spoluvlastnícke podiely ponúkli na kúpu za rovnakých podmienok, ako ich nadobudli, nebolo reagované. Žalobou preto žalobca namietal relatívnu neplatnosť spornej kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia jeho predkupného práva.

Podľa názoru žalovaných treba na daný právny vzťah aplikovať ustanovenia zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva k poľnohospodárskym pozemkom v znení účinnom v čase uzatvorenia spornej kúpnej zmluvy (ďalej len „zákon č. 140/2014 Z. z.), ktorý predstavuje špeciálnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej občianskoprávnej úprave prevodu nehnuteľnosti a zmluvnú voľnosť modifikuje tak, že podielový spoluvlastník nemusí ponuku na prevod vykonať voči ostatným spoluvlastníkom, ak pôdu predá osobe uvedenej v § 4 ods. 1 tohto zákona. Žalobu žiadali zamietnuť z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení.

Na odôvodnenie zamietnutia žaloby súd prvej inštancie uviedol, že podaná určovacia žaloba nie je v danom prípade správne zvoleným procesným prostriedkom ochrany práv žalobcu, nakoľko ani v prípade, že by sa jej vyhovelo, nijako by sa nezlepšilo právne postavenie žalobcu a i tak by následne musel podať inú žalobu (na plnenie). Za daného stavu preto žalobca nemá naliehavý právny záujem na ním podanej určovacej žalobe. Nad rámec tohto záveru súd prvej inštancie dodal, že kupujúci v čase, keď na nich boli spornou kúpnou zmluvou prevádzané spoluvlastnícke podiely na poľnohospodárskych pozemkoch, spĺňali podmienky vyplývajúce z § 4 ods. 1 zákona č. 140/2014 Z. z.

Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v danom prípade podaná žaloba spadá pod § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“). Civilný sporový poriadok účinný od 1. júla 2016 na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy žalobu o určenie právnej skutočnosti (ktorou je aj žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu) pripúšťa len vtedy, ak určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu; žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý nevyplýva z osobitného právneho predpisu, je procesne neprípustný. Odvolací súd sa nestotožnil so zužujúcim výkladom § 137 písm. d) CSP prezentovaným žalovanými, t. j. že oprávnenie domáhať sa určenia právnej skutočnosti (teda aj určenia neplatnosti zmluvy) musí byť v osobitnom právnom predpise výslovne (expressis verbis) uvedené. Osobitným právnym predpisom, z ktorého vyplýva oprávnenie žalobcu domáhať sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy (právnej skutočnosti) je §