Poisťovňou skutkovo nepopreté okolnosti zaplatenia poistného (ZSP 45/2024)

Rodičia a súrodenec poškodenej (ďalej aj „žalobcovia“), ktorá prišla o život v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej 9. decembra 2012 žalovanou vodičkou motorového vozidla (ďalej aj „vodička“) povinne zmluvne poisteného u žalovanej poisťovne (ďalej aj „poisťovňa“), v žalobe uviedli, že konaním vodičky im bola spôsobená škoda a tiež nemajetková ujma, náhrady ktorej v peniazoch sa domáhajú v zmysle § 11 a § 13 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“) vo výškach konkretizovaných v žalobe.

Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že zodpovednosť poisťovne je daná v zmysle § 420 ods. 1, § 449 ods. 1 a 2 OZ a § 4 ods. 2 a 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZPZP“), lebo škoda bola spôsobená prevádzkou ňou poisteného osobného motorového vozidla. K námietke poisťovne o nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie súd prvej inštancie uviedol, že výsledky vykonaného dokazovania preukázali, že v čase poistnej udalosti trval poistný vzťah k osobnému motorovému vozidlu, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda. O existencii tohto poistného vzťahu vystavila poisťovňa 26. novembra 2013 potvrdenie a až po doručení žaloby (16. januára 2015) vyhotovila 22. januára 2015 výpis inkasného účtu poistnej zmluvy, podľa ktorého poistenie zaniklo 30. júna 2012; poistné totiž vodička síce zaplatila, nie však na účet žalovanej poisťovne. Preukázané ale bolo, že keď klienti žalovanej poisťovne niekedy v minulosti omylom zaplatili poistné na nesprávne účty inej poisťovne – členky poisťovacej skupiny, do ktorej patrí aj žalovaná poisťovňa, bolo to bez ďalšieho riešené prevodom zaplatených finančných prostriedkov na účet príslušnej poisťovne. Platby, ktoré boli takto preposlané, sa akceptovali ako riadna úhrada poistného. Tento postup bol zachovaný aj v danom prípade, o čom nasvedčuje aj konanie poisťovne v čase doručenia žaloby. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že k zániku poistenia v zmysle zmluvných podmienok poisťovne nedošlo a v čase poistnej udalosti toto poistenie trvalo. Keďže vodička bola zodpovedná za poistnú udalosť a pre takýto prípad mala platné poistenie, je daná pasívna vecná legitimácia žalovanej poisťovne. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej žalobcom zásahom do ich osobnostných práv súd prvej inštancie poukázal na § 4 ods. 2 a 4 ZPZP a aj na základe interpretácie týchto ustanovení uzavrel, že poisťovňa je povinná nahradiť žalobcom aj túto ujmu. Náhradu za nemajetkovú ujmu vo výške uvedenej vo výroku rozsudku považoval za primeranú skutkovým okolnostiam daného prípadu, preto žalobe v tomto rozsahu vyhovel; nad rámec tejto výšky žalobu zamietol. Ohľadom nároku na náhradu škody (materiálnej ujmy) súd prvej inštancie konštatoval, že jej výška nebola medzi stranami sporná.

Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie a tiež s ich právnym posúdením. Žalobcovia v danom prípade utrpeli a naďalej prežívajú mimoriadne ťažkú citovú (nemajetkovú) ujmu, ktorá opodstatňuje priznanie náhrady. Podľa odvolacieho súdu je nedôvodná námietka žalovaný