Porušenie vodného zákona

Krajský súd v P. napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 28. januára 2011, ktorým bolo zamietnuté odvolanie a potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia K., odboru inšpekcie vôd, z 8. novembra 2010, ktorým bola žalobcovi uložená za porušenie § 39 ods. 2 písm. a), b) a e) zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v z. n. p. (vodný zákon) v (ďalej v texte rozhodnutia len "vodný zákon") pokuta vo výške 2 500 eur.

Krajský súd dospel k záveru, že správny orgán jasne a zrozumiteľne formuloval kontrolou zistené nedostatky, v čom spočívali a aké zákonné ustanovenia boli porušené. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že správny orgán nedostatočne preveril okolnosti, pre ktoré uložil sankciu a rozhodnutie je všeobecné. Ohľadne potreby zriadenia pracovnej komisie a osobitného odborného posúdenia, krajský súd uviedol, že neboli odôvodnené žiadnymi zákonnými ustanoveniami. Z § 62 vodného zákona vyplývajú kompetencie inšpekcie ako odborného kontrolného orgánu bez toho, aby pri výkone dozoru bola povinná zriaďovať odborné pracovné komisie alebo žiadala o odborné posúdenie. Ako bez právneho významu hodnotil krajský súd tvrdenia o nedodržaní procesných lehôt a o nepodpísaní rozhodnutia riaditeľom inšpekcie. Skutočnosť, že v odvolaní nebolo uvedené, na ktorý orgán sa možno odvolať žiadnym spôsobom nezasiahla do subjektívnych práv žalobcu, nakoľko takýmto postupom nebol žiadnym, spôsobom ukrátený na svojich právach a žalobca navyše v žalobe nekonkretizoval ako zasiahli alebo boli spôsobilé zasiahnuť do jeho subjektívnych práv. Správny orgán zachoval aj zákonnú lehotu pre vydanie rozhodnutia, keďže § 73 ods. 7 vodného zákona predstavuje osobitnú úpravu vo vzťahu k správnemu poriadku; rozhodnutie bolo vydané v zákonnej 60-dňovej lehote, keď správne konanie bolo začaté upovedomením o začatí správneho konania z 21. septembra 2010, doručeného žalobcovi 23. septembra 2010 a prvostupňové rozhodnutie bolo vydané 8. novembra 2010. Nečitateľnosť podpisu nie je vadou, ktorá by spôsobila neúčinnosť alebo neplatnosť rozhodnutia, pričom rozhodnutie podpísala osoba na to oprávnená v zmysle organizačného poriadku.

Krajský súd vo vzťahu k nespoľahlivo zistenému skutkovému stavu s poukazom na protokol o výsledku kontroly z 19. mája 2010 uviedol, že vytýkané nedostatky zistené u žalobcu sa týkali potrubných rozvodov na stáčanie a výdaj motorovej nafty, nie skladovacej nádrže, ktoré neboli vybavené účinným mechanizmom na včasné odhalenie úniku škodlivých látok. Na veci nemení nič ani to, že nebola spôsobená ekologická havária a nikdy nedošlo k úniku škodlivých látok do povrchových alebo podzemných vôd. Ako irelevantné hodnotil krajský súd námietky žalobcu, že neustále monitoruje celistvosť nádrže, a preto nevie, aké účinnejšie kontrolované systémy bolo