Aplikačné úskalia právnej úpravy utajených pôrodov

V rámci určovania rodičovstva je slovenské rodinné právo založené na zásade , teda matka je vždy istá, otcovstvo je len pravdepodobné. Vzhľadom na postupný vývoj medicíny a možnosti asistovanej reprodukcie sa stalo nesmierne dôležitým zakotvenie právnej úpravy určovania materstva s cieľom jednoznačnej definície materstva a vylúčenia akýchkoľvek pochybností. V tomto kontexte je žiaduce skonštatovať, že materstvo sa zakladá pôrodom a nie skutočnosťou, od ktorej ženy pochádza vajíčko, alebo uznaním materstva na základe jednostranného prejavu vôle matky. Z toho dôvodu je v prípade sporného materstva nevyhnutné preukázať, ktorá žena v daný deň skutočne porodila dieťa, o určenie materstva ku ktorému sa koná. V týchto intenciách je súčasne žiaduce zvýrazniť, že dikcia § 82 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj ako "Zákon o rodine" alebo "ZR") sa bude aplikovať na všetky prípady pochybností, keďže ide o kogentnú právnu úpravu, v zmysle ktorej matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila.

Osobitné situácie v rámci určovania materstva nastávajú v prípadoch tzv. utajených pôrodov, keďže v spoločnosti už dlhšie obdobie rezonuje otázka pôrodov s utajenou totožnosťou matky, ktoré môžu spôsobovať konflikt záujmov ženy a dieťaťa. Do právneho poriadku Slovenskej republiky došlo k zakotveniu inštitútu utajeného pôrodu zákonom č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako "ZZS" alebo "zákon o zdravotnej starostlivosti"). Pre lepšiu ilustráciu možno zvýrazniť, že principiálny cieľ zákonodarcu spočíval v znížení množstva interrupcií, ako aj trestných činov vraždy novonarodeného dieťaťa matkou. Na účel komplexnejšieho pohľadu možno uviesť, že v rokoch 2012 - 2019 bolo spáchaných deväť trestných činov vraždy novonarodeného dieťaťa matkou. V komparácii s ostatnou kriminalitou uvedený trestný čin nie je páchaný s vysokou frekvenciou, a možno sa domnievať, že k uvedenému dopomohol aj inštitút utajených pôrodov. Rovnako v tomto kontexte možno zvýrazniť medziročný pokles umelého prerušenia tehotenstva za posledné roky. Zo strany zdravotníckych zariadení Slovenskej republiky došlo k nahláseniu 12 105 potratov v roku 2021, z toho 386 potratov sa týkalo žien, ktoré nemajú trvalý pobyt v SR. Možno zvýrazniť, že v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2020 (13 469 potratov) došlo k poklesu počtu potratov o 10,1 %, a pri komparácii s rokom 1997 bol ich počet v roku 2021 nižší až o 56,5 %.

V týchto intenciách možno zvýrazniť, že utajený pôrod predstavuje pôrod dieťaťa, po ktorom zo strany matky dôjde k zanechaniu dieťaťa v zdravotníckom zariadení, pričom nedôjde k zapísaniu jej údajov do rodného listu dieťaťa. V prípade pôrodu s utajenou totožnosťou matky je zdravotnícke zariadenie povinné viesť osobitnú zdravotnú dokumentáciu, ktorá je zasielaná priamo na Ministerstvo zdravotníctva SR, a druhú anonymnú, ktorá slúži účelom poisťovne. So zreteľom na osobitnú povinnosť poskytovateľa odovzdať zdravotnú dokumentáciu Ministerstvu zdravotníctva SR možno dedukovať, že túto povinnosť je poskytovateľ schopný splniť len v prípade, ak bude zdravotnú dokumentáciu viesť aj v písomnej forme alebo v elektronickej forme. Zo zákona o zdravotnej starostlivostivyplýva možnosť rodičky, aby do šiestich týždňov odo dňa pôrodu písomne odvolala žiadosť o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom. V prípade, ak by tak urobila, nasledoval by jej zápis do rodného listu dieťaťa. Súčasne je však žiaduce doplniť, že ak by k odvolaniu jej žiadosti nepristúpila, poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti vzniká povinnosť odovzdať osobitnú zdravotnú dokumentáciu Ministerstvu zdravotníctva SR, ktorého povinnosťou je viesť a uchovávať osobitnú zdravotnú dokumentáciu.

Na tomto mieste možno poukázať na skutočnosť, v zmysle ktorej skôr uvedený zákon označuje ženu, ktorá dieťa porodila, za matku, podobne ako zákon č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku, ktorý vo svojom ustanovení § 1 ods. 5zakotvuje, že v prípade ak matka, ktorá zanechala dieťa po pôrode v zdravotníckom zariadení, neurčila jeho meno, určí ho súd na podnet matričného úradu, v ktorého matrike sa vykonáva zápis o narodení dieťaťa. Priezvisko takto zanechaného dieťaťa určí súd z rovnakého podnetu vždy.