Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Coworking z pohľadu slovenského zmluvného práva
Príspevok sa zaoberá novodobým inštitútom - tzv. coworkingom, z ktorého sa stal moderný spôsob vykonávania pracovnej činnosti v spoločných priestoroch, zdieľaných navzájom nezávislými a flexibilnými pracovníkmi - coworkermi. Keďže táto forma koexistencie viacerých nezávislých subjektov, spojených na rovnakom mieste, presahuje aj do právnej roviny, autorka príspevku sa snaží poukázať na niektoré právne aspekty.
The article deals with the modern institute - the so-called "coworking", which has become a modern way of working in common areas, shared by independent and flexible workers - coworkers. Since this form ofcoexistence ofseveral independent ntities connected in the same place extends to the legal level, the author of the article tries to point out its legal aspects.
DULAKOVÁ JAKÚBEKOVÁ, D.: Coworking z pohľadu slovenského zmluvného práva; Justičná revue, 72, 2020, č. 8-9, s. 960 - 973.
I Úvod
Slovo
"coworking'
bolo pre nás donedávna pomerne neznáme. Samozrejme, dokázali sme ho preložiť z angličtiny do slovenského jazyka a preklad viac-menej zodpovedal jeho podstate (coworking/co-working = spolupráca/spoločná práca), tento pojem sa však udomácnil v slovenskom jazyku vo svojom origináli - ako
"coworking',
ktorý mu priradil konkrétny obsah. Keďže
coworking
zasahuje do mnohých oblastí života a preniká aj do jeho právnej roviny, prostredníctvom vysvetlenia jeho podstaty, celosvetovo rastúcej popularity a postupného zakoreňovania v slovenskom prostredí sa mu vynasnažíme dať právny rámec, pomocou ktorého ho uchopíme aj z tohto (právneho) hľadiska. Meniace sa podmienky na trhu práce, vyvolané nástupom tzv. štvrtej priemyselnej revolúcie, však prinášajú, okrem
coworkingu,
aj ďalšie nové výzvy, vrátane tzv.
crowdworkingu,
ktoré sú, napriek ich fonetickej podobnosti, navzájom odlišné. Kým
coworking,
ako ďalej bližšie vysvetlíme, je skôr pojmom spadajúcim so systému občianskeho (prípadne obchodného) práva,
crowdworking
je v prevažnej miere pracovnoprávnym pojmom - ide o novú formu zamestnávania, ktorá využíva on-line platformu (tzv. platformizácia
1)
), t.j. zadávanie pracovných úloh a ich vykonávanie sa uskutočňuje on-line, rozdeľovaním pracovných úloh na menšie - čiastkové zadania, ktoré sú relatívne jednoduché a štandardizované, vďaka čomu sa môžu vykonávať nezávisle od ostatných úloh a majú špecifický výstup. Táto 1 133novodobá forma "zamestnávania" je založená skôr na individuálnych úlohách alebo projektoch, než na nepretržitom vzťahu.
2)
Podstata coworkingu
"Coworking je nová cesta trvalo udržateľného trávenia života a práce. Je to globálny pilier na priesečníku nehnuteľností, technológií a komunít, ktorý bude formovať spôsob našej práce v budúcnosti."
Z ďalších definícií "coworkingu", zverejnených v dostupných databázach, vyberáme: (coworking je)
3)
"užívanie kancelárie alebo iného pracovného prostredia ľuďmi, ktorí sú buď samostatne zárobkovo činní, alebo pracujú pre niekoho iného, ktorí sa spoločne delia o zariadenie, zdieľajú medzi sebou myšlienky a vedomosti. Kompletná idea coworkingu spočíva v sústredení šikovných tvorivých ľudí, aby spoločne riešili vzájomné nápady a myšlienky."
4)
Coworking je tak akýmsi novým spôsobom
práce a zdieľania ("working and sharing'),
pri ktorom sa členovia coworkingovej komunity ("
coworkers
", niekde aj
"coworking members")
delia predovšetkým o priestory, infraštruktúru a náklady, vďaka čomu patria k určitej komunite
("coworking community"),
ktorá je pre nich pravidelne dostupná a stabilná, no od ktorej si zároveň udržujú nezávislosť a flexibilitu. Coworkeri prispievajú na chod coworkingovej komunity pravidelnými, spravidla mesačnými úhradami/platbami (v krajinách s udomácneným cowor- kingom označované buď ako
mesačné členské príspevky - "monthly membership fee'
ale aj ako
5)
,mesačná úhrada
-
"monthly price'
ktoré majú rôznu výšku, závislú od konkrétneho co-workingového modelu, ktorý si coworker zvolí - počnúc
6)
),ktorýmkoľvek
pracovným miestom alebo
ktorýmkoľvek
samostatným pracovným stolom v spoločnom priestore, ktorý je "práve voľný" (označované aj ako
hotspace
a
7)
flexdesk
8)
) cez
konkrétny
pracovný stôl v spoločnom priestore, vyhradený iba pre konkrétneho coworkera, až po samostatnú, zvyčajne malú, ale funkčne zariadenú kanceláriu
(office).
História coworkingu
Z dostupných zdrojov sa dozvedáme, že režim, ktorý je podstatou
coworking-u
(t.j. zdieľanie spoločných priestorov, myšlienok a informácií), sa po prvýkrát objavil v Berlíne v roku 1995, kde ho vytvorili hackeri, v snahe spoločne si pomáhať pri riešení úloh a problémov, ktorým čelili. Samotné slovo
"coworking'
bolo použité vo svojom aktuálnom význame v rovnakom roku, t.j. v roku 1995, avšak v inej časti sveta-v New Yorku, kde ním Bernard DeKoven označil spôsob práce ľudí, pracujúcich v oblasti IT, v spoločnom priestore, s flexibilným pracovným miestom (stolom) ako
"spoločnú prácu viacerých, ktorí sú si navzájom rovni" ("working toget-her as equals")
Každý z tímu, bez ohľadu na to, či pracoval pre seba alebo pre iného zamestnávateľa, sa mohol podeliť o myšlienky prostredníctvom rôznych technických zariadení a organizovať stretnutia pomocou počítačovej siete. V roku 2002 sa otvoril prvý coworkingový priestor vo Viedni - v zrekonštruovanej historickej továrni na výrobu skrutiek, ktorá sa stala komunitným centrom pre začínajúcich podnikateľov. Centrum postupne expandovalo, otvorilo brány pre freelancerov (osoby, pracujúce "
9)
na voľnej nohe";
poz. autorky) a ďalších odborníkov pracujúcich s mobilným telefónom a laptopom. Priestory v roku 2004 prerástli do prvej lokálnej co-workingovej komunity, ktorá fungovala pod názvom "Konnex Communities". V roku 2005 sa štýl coworkingovej práce presunul aj do San Francisca, kde prvý priestor tohto druhu otvoril Brad Neuberg s presvedčením, že dovtedy pomerne obľúbená práca z domu
(home office),
rovnako ako práca v biznis centrách, sú asociálne a neproduktívne. "Jeho priestor" ponúkal jednotlivcom pracovný stôl, wifi pripojenie zdarma, ale aj spoločne zdieľané obedy, cyklotúry, meditácie a masáže. Po roku bol nahradený novým modelom - pod názvom Hat Factory (2006) - a stal sa z neho prvý coworkingový priestor, v ktorom sa mohlo pracovať na plný pracovný čas
(full time).
Coworkingový spôsob práce sa postupne rozširoval aj do ďalších častí sveta - najmä do Londýna, z ktorého postupne expandoval do krajín takmer všetkých kontinentov, kde fungoval na báze franchizingu
10)
, či do Berlína, kde v roku 2005 značka St. Ober-holz otvorila prvú internetovú kaviareň s pripojením zdarma. V roku 2007 sa slovo "coworking" prvýkrát objavuje v databáze spoločnosti Google a následne aj v anglickej verzii Wikipedie. V roku 2009 sa v Nemecku otvorili prvé oficiálne coworkingové priestory "Betahaus" a uvádza sa, že Nemecko bolo prvou krajinou, ktorá v roku 2010, podľa trendov spoločnosti Google, použila pre tento typ "práce a zdieľania" v spoločných priestoroch pôvodné, t.j. anglické označenie
"coworking".
V roku 2013 coworkingová spoločnosť v štáte Ontario ponúkla ako prvá svojim členom, okrem tradičných benefitov (pracovné miesto, wifi a pod.), aj program zdravotného poistenia. V roku 2015 sa objavili nové vízie coworkingu - akási kombinácia coworkingu a pobytu v dovolenkových rezortoch
("coworking'
a "
coliving
"
11)
), ktorú sa podarilo zrealizovať na Kanárskych ostrovoch, pod heslom:
"Práca na dovolenke
-
pracovný stôl v raj"
- vítaní boli najmä freelanceri, surfisti a cestovatelia. Myšlienka coworkingu a colivingu sa ujala a postupne rozšírila v rôznych variáciách do ďalších kútov sveta. V New Yorku ju napríklad reprezentovala spoločnosť WeWork, ktorá začala na báze colivingu ponúkať plne zariadené garzónky, jedno - a dvoj-izbové byty s WIFI pripojením, káblovou televíziou, dokonca s komunitným manažérom, ktorý pre nich organizoval spoločné podujatia. WeWork sa rozvinul na rešpektovanú spoločnosť v USA, ktorej portfólio tvorili aj nám známe spoločnosti Uber a AirBnB. Úspech spoločnosti WeWork motivoval ďalšie subjekty, ktoré prevzali koncept jej fungovania, najčastejšie na báze franchisingu a v súčasnosti fungujú v rôznych obmenách na celom svete, vrátane Slovenska.
12)
Komu je coworking určený (je vhodný aj pre právnikov)?
Z dostupných zdrojov sa dozvedáme, že coworking si volia najmä začínajúci podnikatelia (osobitne pri tzv.
sturtupoch),
ďalej tzv.
freelanceri
(pracujúci "
na voľnej nohe",
najmä slobodné povolania - novinári, dizajnéri, kreatívci a pod.) či tzv.
remote workers
(osoby, ktoré pracujú pre svojho zamestnávateľa "na diaľku", napr. osobu žijúcu vo Viedni zamestnáva slovenská spoločnosť so sídlom v Bratislave, ktorá takémuto zamestnancovi prenajme pracovný stôl v coworkingových priestoroch vo Viedni, aby zamestnanec nemusel dochádzať a komunikuje s ním "
on-line
")
13)
. Nezriedka však majú o coworking záujem aj menšie spoločnosti
("small business"),
ktoré odmietajú pôsobiť v režime klasických, spravidla dlhodobých nájomných vzťahov, ale vyhovuje im, že v rámci coworkingu získajú "iba" to, čo nevyhnutne potrebujú - najmä pracovné miesto (pracovný stôl) bez "zbytočného" zázemia (chodieb, skladov, kumbálov a pod.) a spolu s ním aj potrebné služby (WIFI, tlačiareň a pod.), prípadne prístup k ďalším priestorom - najmä k zasadacej miestnosti, recepcii a pod. Všetci zhodne oceňujú najmä to, že vďaka zdieľaniu spoločných priestorov a infraštruktúry nemajú vysoké náklady, zmluvy uzatvárajú na kratšiu dobu, maximálne na jeden rok (coworker si môže zaplatiť aj "jednorazový" vstup do coworkingových priestorov, tzv.
"day pass"
a prostredníctvom širokej a rôznorodej internej komunity získavajú nové informácie, znalosti, mentorov či dokonca financie (tzv.
14)
)networking
15)
).Vo svete sa coworkingové priestory stávajú populárnymi aj medzi právnikmi
16)
. Podľa ich vyjadrení - sústreďovanie nezávislých odborníkov na rôzne oblasti práva na jednom mieste im umožňuje získavať informácie, budovať si meno a vďaka bezprostrednému kontaktu a odporúčaniam ostatných kolegov-právnikov aj vlastnú klientelu. Právnici využívajú rôzne modely coworkingu - najnižší im obvykle zaručuje "iba" tzv. virtuálnu kanceláriu
("virtual office"),
pri ktorej používajú adresu priestorov ako adresu pre doručovanie
("address on letterhead'),
prípadne aj obmedzený čas na stretávanie s klientami v spoločných zasadacích miestnostiach. Vyšší model im umožňuje pracovať v spoločných priestoroch dlhšie (aj v režime
fu/l-time),
s "pohyblivým" pracovným stolom kdekoľvek v spoločných priestoroch a vďaka najvyššiemu (a najdrahšiemu) modelu môžu získať konkrétny pracovný stôl, prípadne vlastnú kanceláriu. Coworkingové priestory, určené právnikom, sa však odlišujú od "bežných" coworkingových priestorov, keďže povolanie právnika si vyžaduje vysokú mieru profesionality a diskrétnosti. Preto sa v nich nachádzajú uzatvorené miestnosti na telefonovanie, samostatné konferenčné miestnosti na stretávanie s klientami a spisy či počítače sa dajú uschovávať v špeciálnych uzamykateľných skrinkách. V niektorých prípadoch je nevyhnutné, aby právnici, ako členovia coworkingového tímu, uzavreli medzi sebou dohodu o mlčanlivosti pre prípad, že
"zachytia rozhovor iného právnika so svojim klientom alebo uvidia dôverné dokumenty v tlačiarni'
17)
.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 8-9/2020
