Trestné konanie v podmienkach Slovenskej republiky je riadené zásadou legality, čo je nutné vykladať tým spôsobom, že prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvie. Výnimky môže ustanoviť zákon, medzinárodná zmluva alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorým je Slovenská republika viazaná.
3)
Inštitútom korunného svedka
4)
dochádza k porušeniu už uvedenej zásady, ak páchateľa zbavuje trestnej zodpovednosti. V týchto intenciách možno zvýrazniť, že zákon č. 301/2005 Z. z
Trestný poriadok (ďalej aj ako "
Trestný poriadok" alebo "
TP") predpokladá poskytnutie istých výhod, resp. benefitov spolupracujúcej obvinenej osobe v podobe imunity (vo forme zastavenia trestného stíhania
§ 215 ods. 3 TP), resp. čiastočnej imunity (vo forme podmienečného zastavenia trestného stíhania
§ 218 TP a
§ 219 TP). Avšak pre lepšiu ilustráciu je potrebné zvýrazniť, že pojem
"spolupracujúci obvinený"
je použitý len v ustanovení
§ 218 TP a v
§ 215 TPje uvedený pojem
"obvinený, ktorý sa významnou mierou podieľal na objasnení
tam špecifikovaných trestných činov". Totožný pojem "
obvinený, ktorý sa významnou mierou podieľa na objasnení"
sa nachádza aj v ustanovení
§ 228 ods. 3 TP, ktorý súvisí s eventualitou v podobe prerušenia trestného stíhania voči takejto osobe. V týchto intenciách pre lepší prehľad je žiaduce uviesť i posledný pojem použitý v
TP, ktorým je "
osoba, ktorá sa významnou mierou podieľala na objasnení"
špecifikovaných trestných činov, ktoré sú uvedené v ustanovení
§ 205 ods. 1 TP, ktorého predmetom regulácie je dočasné odloženie vznesenia obvinenia takejto osobe. Ak by sme chceli, tak uvedené právne pojmy by bolo možné subsumovať pod dva termíny, a to "
spolupracujúci obvinený
" a "
spolupracujúca osoba
" v rámci dočasného odloženia vznesenia obvinenia.
5)
Vo všeobecnosti možno spolupracujúceho obvineného označiť za osobu participujúcu na trestnej činnosti iných osôb, o ktorých sa rozhodla poskytnúť informácie orgánom činným v trestnom konaní a súčasne je ochotná informovať o dôležitých skutočnostiach významných pre odhalenie tejto závažnej trestnej činnosti. Tým, že za poskytnuté informácie dostáva isté úľavy, v rámci trestného konania sa stáva korunným svedkom. Avšak v tomto kontexte je nevyhnutné zdôrazniť, že poskytnuté informácie musia disponovať potenciálom v podobe zamedzenia páchaniu príslušného trestného činu, alebo napomáhaniu k usvedčeniu ostatných páchateľov.
6)
Pri úvahe, kto informáciami tohto charakteru disponuje, možno povedať, že na jednej strane ide o páchateľa trestnej činnosti, na druhej strane možno tiež uviesť, že ide o osobu "zvnútra" zločineckej či teroristickej skupiny, ktorá je schopná orgánom činným v trestnom konaní odhaliť protiprávne konanie tejto skupiny a tým prispieť k jej usvedčeniu výmenou za určité zákonom dovolené výhody.
7)
Pre lepšiu ilustráciu možno zvýrazniť, že v slovenskom právnom poriadku absentuje legálna definícia pojmu spolupracujúci obvinený, avšak často býva neoficiálne označovaný ako kajúcnik, pričom však nejde o pojem právneho charakteru.
8)
Na účel komplexnejšieho pohľadu možno zvýrazniť, že samotný trestno-procesný inštitút spolupracujúceho obvineného sa vyznačuje nasledovnými znakmi:
-
štát uzatvára s páchateľom trestného činu dohodu o spolupráci,
-
uplatnenie predmetného inštitútu prichádza do úvahy len pri stanovenom okruhu trestných činov, ktoré sa vyznačujú svojou spoločenskou závažnosťou, resp. môže byť stanovený okruh trestných činov spolupracujúceho obvineného, pri ktorých dostane "odmenu" či "benefit",
-
osoba spolupracujúceho obvineného disponuje povinnosťou významnou mierou prispieť k objasneniu závažnej trestnej činnosti, teda vypovedá ako svedok,
-
spolupracujúci obvinený môže dostať "benefit" výmenou za spoluprácu vo forme uloženia trestu pod dolnou hranicou trestnej sadzby alebo až vo forme neuloženia trestu, teda zastavenia trestného stíhania alebo podmienečného zastavenia trestného stíhania,
-
informácie, ktoré boli získané od spolupracujúceho obvineného ako svedka v konaní voči tretím osobám, je možné použiť ako dôkaz.