K nemožnosti nahradenia tzv. kolúznej väzby

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 5. decembra 2023 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie svojich základných práv na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava") a práv na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") č. k. 5Tostš3/2023 z 9. marca 2023.

Sťažovateľ je trestne stíhaný za pokračovací zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 1 a 3 písm. a) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Špecializovaný trestný súd (ďalej len "špecializovaný súd") rozhodol o vzatí sťažovateľa do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku s určením lehoty na trvanie väzby podľa ustanovenia § 76 ods. 8 Trestného poriadku, podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku neprijal písomný sľub sťažovateľa z 18. februára 2023, podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nenahradil väzbu sťažovateľa dohľadom probačného a mediačného úradníka a podľa § 81 ods. 1 Trestného poriadku neprijal peňažnú záruku, ktorú ponúkla zložiť manželka sťažovateľa. Proti tomuto uzneseniu špecializovaného súdu podali sťažovateľ a prokurátor sťažnosti, o ktorých najvyšší súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť sťažovateľa zamietol, podľa § 194 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Trestného poriadku zrušil uznesenie špecializovaného súdu v časti, ktorou bolo rozhodnuté, že na trvanie väzby sťažovateľa sa použije lehota trvania väzby podľa ustanovenia § 76 ods. 8 Trestného poriadku, a rozhodol, že na trvanie väzby sťažovateľa sa použije lehota trvania väzby podľa § 76 ods. 9 Trestného poriadku.

V rámci prípravy predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti Ústavný súd zistil, že sťažovateľ bol prepustený z väzby na slobodu, a preto právneho zástupcu sťažovateľa vyzval, aby Ústavnému súdu oznámil, či naďalej trvá na ústavnej sťažnosti alebo či túto ústavnú sťažnosť berie späť. Podaním doručeným Ústavnému súdu 23. júna 2023 právny zástupca sťažovateľa Ústavnému súdu oznámil, že sťažovateľ na podanej ústavnej sťažnosti trvá.

Podstatou sťažovateľovej argumentácie v ústavnej sťažnosti sú dva okruhy námietok. Sťažovateľ v prvom rade namieta, že nie je daný dôvod tzv. kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukazuje, že v napadnutom uznesení nie sú bližšie konkretizovaní, resp. špecifikovaní svedkovia, vo vzťahu ku ktorým, podľa názoru najvyššieho súdu, existuje dôvodná obava, že na nich bude sťažovateľ pôsobiť, a nie je v ňom ani konkretizované, v čom by táto "kolúzia" mala spočívať. V druhom rade sťažovateľ namieta, že najvyšší súd v napadnutom uznesení v rozpore s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") dospel k záveru, že kolúznu väzbu nemožno nahradiť.

Ústavný súd na neverejnom zasadnutí 5. decembra 2023 vo veci rozhodol uznesením takto:

Ústavnú sťažnosť

Z konštantnej judikatúry Ústavného súdu vyplýva, že na konanie o väzbe je aplikovateľný čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy, v ktorých sú implicitne obsiahnuté hmotné a tiež procesné atribúty základného práva na osobnú slobodu vrátane práva na jej súdnu ochranu v prípadoch pozbavenia osobnej slobody väzbou. Ústavný súd vo svojej judikatúre k čl. 17 ods. 2 Ústavy uviedol, že vo vzťahu k väzbe obsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného dôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v ktorom by príslušný súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú, resp. primeranú dobu alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť podmienené zárukou. Z čl. 17 ods. 2 Ústavyvyplýva neodmysliteľná súvislosť medzi väzobným dôvodom uvedeným v zákone a rozhodnutím sudcu alebo súdu, a t