Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

KOM, spoločnosť s ručením obmedzeným proti Slovenskej republike

rozsudok z 2. septembra 2021 k sťažnosti č. 56293/15 pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (právo na prístup k súdu)

V prípade KOM, spoločnosť s ručením obmedzeným proti Slovenskej republike,

Európsky súd pre ľudské práva (prvá sekcia), zasadajúc vo výbore v zložení:

Péter Paczolay, predseda,

Alena Poláčková,

Gilberto Felici, sudcovia,

a Liv Tigerstedt, zástupkyňa tajomníka sekcie,

berúc do úvahy:

sťažnosť (č. 56293/15) proti Slovenskej republike, ktorú 4. novembra 2017 predložila Súdu podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) spoločnosť s ručením obmedzeným, založená podľa práva Slovenskej republiky, KOM, spoločnosťs ručením obmedzeným (ďalej len „sťažujúca sa spoločnosť“);

rozhodnutie notifikovať vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) sťažnosť týkajúcu sa práva sťažujúcej sa spoločnosti na prístup k súdu a vyhlásiť zvyšok sťažnosti za neprijateľný;

stanoviská strán;

rozhodnutie zamietnuť námietku vlády proti preskúmaniu sťažnosti výborom;

po prerokovaní na neverejnom zasadnutí 6. júla 2021,

vyhlasuje nasledovný rozsudok, ktorý bol prijatý v tento deň:

 

ÚVOD
1. Sťažnosť sa týka práva sťažujúcej sa spoločnosti na prístup k súdu a odmietnutia oslobodiť ju od príslušného súdneho poplatku z dôvodu, že ako podnikateľský subjekt bola sťažujúca sa spoločnosť sama výlučne zodpovedná za vykonávanie svojej činnosti a dosahovanie zisku.
SKUTKOVÝ STAV
2. Sťažujúca sa spoločnosť je slovenská spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom v Rozhanovciach. Zastupoval ju pán T. Kreibik, advokát pôsobiaci v Košiciach.
3. Vládu zastupovala jej spoluzástupkyňa, pani M. Bálintová z ministerstva spravodlivosti.
4. Skutkové okolnosti prípadu tak, ako ich uviedli strany, možno zhrnúť takto.
5. Dňa 14. marca 2012 sťažujúca sa spoločnosť podala žalobu proti svojmu bývalému advokátovi, domáhajúc sa náhrady škody vo výške presahujúcej 480 000 EUR z dôvodu údajného porušenia povinnosti advokáta v súvislosti s odlišným súdnym konaním.
   Zároveň, odvolávajúc sa na § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP"), sťažujúca sa spoločnosť požiadala o oslobodenie od súdneho poplatku vo výške takmer 16 600 EUR. Sťažujúca sa spoločnosť uviedla, že bola založená výlučne na realizáciu privatizačného projektu, pre zlyhanie ktorého predtým žalovala štát o náhradu škody, ale bola neúspešná kvôli porušeniu povinností advokátom. Keďže preto nebola schopná vykonávať svoju činnosť, nemala žiadny majetok a bola v takej zložitej majetkovej situácii, že si nemohla dovoliť zaplatiť súdny poplatok. Žiadosť o oslobodenie bola doplnená príslušným formulárom, účtovnými dokladmi a daňovým priznaním k dani z príjmov potvrdzujúcim, že v roku 2011 sťažujúca sa spoločnosť nemala zaplatiť žiadnu daň.
6. Dňa 5. septembra 2012 Okresný súd Michalovce nepriznal sťažujúcej sa spoločnosti oslobodenie od súdneho poplatku. Poznamenal, že pri rozhodovaní o oslobodení v súlade s § 138 ods. 1 OSP musí posúdiť nielen majetkové pomery dotknutej osoby, ale tiež otázku, či je žiadosť založená na okolnostiach, ktoré sú iba dočasnej a prechodnej povahy a či je žaloba svojvoľná alebo zrejme bezúspešná; navyše, ak o oslobodenie žiada právnická osoba, ktorá je podnikateľským subjektom, súd musí prihliadať na skutočnosť, že podnikateľský subjekt znáša podnikateľské riziko. Nepriaznivá situácia, ktorá je dôsledkom neúspešnej podnikateľskej činnosti, vo všeobecnosti nemôže automaticky odôvodňovať oslobodenie a zaplatenie poplatku štátom, keďže účelom platenia poplatkov je čiastočné pokrytie nákladov, ktoré štátu v súvislosti so súdnym konaním vznikajú.
   Okresný súd následne uviedol, že v posudzovanom prípade je žiadateľ právnickou osobou a podnikateľským subjektom. Konštatoval, že obchodné spoločnosti sa nezakladajú so zámerom dosiahnuť zisk z individuálnych projektov; zakladajú sa, aby vykonávali regulárnu podnikateľskú činnosť. Skutočnosť, že sťažujúca sa spoločnosť nevykonávala žiadnu z rôznych činností, ktoré si zapísala do obchodného registra, a že nedosahovala žiaden zisk, nemohla odôvodniť oslobodenie od súdneho poplatku. Zodpovednosť a riziko za vykonávanie alebo nevykonávanie činnosti a dosahovanie zisku znáša výlučne podnikateľský subjekt.
7. Sťažujúca sa spoločnosť sa odvolala zdôrazňujúc, že účelom oslobodenia je zabezpečenie práva žiadateľa vzniesť nárok súdnou cestou aže § 138 ods. 1 OSPneumožňuje súdu skúmať nič iné, než majetkové pomery dotknutej osoby a vyhliadky na úspech jej žaloby a nerobí rozdiely medzi fyzickými osobami a právnickými osobami. Odvolávajúc sa na judikatúru najvyššieho súdu (rozhodnutia sp. zn. 5 Obo/127/2008 a 6 Sžo/14/2011) a rozsudok Súdu v prípade
Jedamski a Jedamska proti Poľsku
(č. 73547/01, 26. júl 2005), sťažujúca sa spoločnosť tvrdila, že súdy sú oprávnené skúmať iba objektívnu neschopnosť žiadateľa zaplatiť súdny poplatok a nie príčiny, pre ktoré takáto neschopnosť existuje. Okresný súd tak prekročil svoje právomoci, jeho výklad uvedeného ustanovenia bol svojvoľný a nemal žiadnu oporu v právnom poriadku.
8. Dňa 18. decembra 2012 Krajský súd v Košiciach potvrdil rozhodnutie o neoslobodení. Poznamenal, že hoci OSP neupresňuje pojem majetkové pomery žiadateľa, nepochybne musia byť takéto pomery spôsobené okolnosťami, ktoré nie sú len dočasné alebo prechodné a ktoré odôvodňujú záver, že nie je spravodlivé požadovať od žiadateľa, aby zaplatil poplatok. Muselo sa prihliadať na skutočnosť, že podnikateľský subjekt je založený na podnikanie a od neho samotného sa očakáva zabezpečenie prostriedkov pre možný súdny spor, aby neprenášal svoje podnikateľské riziko na štát. Odvolávajúc sa na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Odo 68/2008, krajský súd konštatoval, že nedostatok peňažných prostriedkov neodôvodňuje priznanie oslobodenia od súdneho poplatku právnickej osobe.
9. Sťažujúca sa spoločnosť podala ústavnú sťažnosť tvrdiac, že svojvoľná interpretácia § 138 ods. 1 OSP uvedená nižšími súdmi porušila jej právo na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie.
10. Uznesením z 23. septembra 2013, doručeným 25. novembra 2013, ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažujúcej sa spoločnosti ako neprípustnú (sp. zn. IV. ÚS 545/2013). Podľa názoru ústavného súdu tvrdením, že rozhodnutia nižších súdov o neoslobodení jej odňali možnosť domáhať sa ochrany na súdoch, sťažujúca sa spoločnosť prejudikovala rozhodnutie o svojej žalobe, respektíve rozhodnutie o zastavení konania. Predmetné konanie však stále prebiehalo, čo bránilo ústavnému súdu vec preskúmať. Navyše, sťažujúca sa spoločnosť mohla hájiť svoje právo konať pred súdom prostredníctvom dovolania podaného podľa
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 2/2022

2/2022
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov