M. L. proti Slovenskej republike

2. Sťažovateľka sa narodila v roku 1948 a žije v Čiernom Poli. Zastupoval ju pán P. Kerecman, advokát pôsobiaci v Košiciach.

3. Vládu zastupovala jej spoluzástupkyňa, pani M. Bálintová, z ministerstva spravodlivosti.

4. Skutkové okolnosti posudzovaného prípadu, ako ich predložili strany, možno zhrnúť takto.

5. Sťažovateľkin zosnulý syn, ktorý bol rímskokatolíckym kňazom, bol v roku 1999 odsúdený za pohlavné zneužívanie a ohrozovanie mravnej výchovy mládeže (pre pokus o nekonsenzuálny orálny sex s maloletým chlapcom) a v roku 2002 za výtržníctvo (z dôvodu konsenzuálneho orálneho sexu s dospelým mužom na verejnom mieste). Tieto odsúdenia za trestné činy boli zahladené v rokoch 2001 a 2003, pretože sťažovateľkin syn dodržal podmienky podmienečného odsúdenia na skúšobnú dobu. Zomrel v roku 2006.

6. Dva roky po smrti sťažovateľkinho syna, medzi marcom a májom 2008, tri bulvárne noviny uverejnili články o jeho odsúdení za pohlavné zneužívanie a možnom spojení medzi ním a jeho údajnou samovraždou. Články mali názvy "Farár sa priznal k zneužívaniu mladistvých chlapcov. Tajomstvo kňazovej samovraždy", "Farár zneužíval rómskych chlapcov. Pred samovraždou sa k činom priznal", a "Chránenci. Inštitút spoločenskej záruky cirkev využila aj na to, aby z basy dostala pedofilného farára". Články tvrdili, že sťažovateľkin syn sa pred údajnou samovraždou priznal k svojim činom a svojej bisexuálnej orientácii; že biskup, ktorému bol podriadený, bol informovaný o trestných obvineniach, po ktorých cirkev ponúkla záruku za jeho dobré správanie; a že na základe tohto druhu záruky bol sťažovateľkin syn buď prepustený, nebol zadržaný alebo nebol odsúdený. V článkoch, z ktorých jeden bol doplnený fotografiami sťažovateľkinho syna, bolo uvedené jeho celé meno a mnohé podrobnosti o jeho súkromnom a intímnom živote, z ktorých niektoré sa týkali dávnej minulosti a boli popísané expresívnymi výrazmi a prezentované ako pochádzajúce buď z trestných spisov alebo z výpovedí osôb, na ktoré sa novinári obrátili (vrátane dvoch obetí sťažovateľkinho syna, už uvedeného biskupa, bývalého starostu a niektorých bývalých farníkov sťažovateľkinho syna).

7. Dňa 27. augusta 2008 sťažovateľka iniciovala konanie proti vydavateľom troch novín, pričom sa domáhala posmrtnej ochrany osobnosti svojho zosnulého syna na základe § 15 Občianskeho zákonníka, ako aj ochrany vlastnej osobnosti na základe § 11 Občianskeho zákonníka. Tvrdila, že hoci sa jej syn priznal k trestnému činu výtržníctva, nikdy tak neurobil v súvislosti s pohlavným zneužívaním; že jedna z jeho údajných obetí stiahla svoje obvinenia zo zneužívania; a že obe odsúdenia boli zahladené. Ďalej uviedla, že nevedela o žiadnej záruke ponúkanej v konaní proti jej synovi, že takéto informácie nevyplývajú z príslušných rozhodnutí, a že jej syn zomrel v dôsledku intoxikácie liekmi a zanedbania lekárskej starostlivosti. Podľa názoru sťažovateľky, články obsahovali mnohé nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia, ktoré nezodpovedali zisteniam trestných súdov, a obsahovali neprimerané hodnotiace úsudky charakterizujúce jej syna ako zločinca a jeho činy ako "nechutné pedofilné orgie", ktorých cieľom bolo spôsobiť senzáciu a zvýšiť predajnosť novín. Sťažovateľka tvrdila, že tieto obvinenia a súdy zasiahli do práva jej zosnulého syna, ako aj do jej vlastného práva na súkromie; od ich zverejnenia sa, navyše, stretávala s negatívnymi reakciami a otázkami svojich susedov a ľudí, ktorí jej syna poznali, čo výrazne ovplyvnilo jej obdobie smútku a prispelo k zhoršeniu jej zdravotného stavu.

8. V rámci skôr uvedeného konania Okresný súd Michalovce získal vyjadrenia všetkých účastníkov konania a vypočul sťažovateľku, jej príbuzných, zástupcov žalovaných a viacerých svedkov. Príslušné zápisnice obsahujú nasledujúce informácie.

9. Starosta, ktorého citáty boli uvedené v jednom z článkov, poprel, že by poskytol rozhovor pre noviny.

10. Autori článkov najmä uviedli, že si nepamätajú konkrétne zdroje či podrobnosti a že články v podstate založili na internete a iných médiách, na trestnom spise a osobnej komunikácii s biskupom a neznámymi osobami žijúcimi vo farnostiach, ktorých vyjadrenia boli považované za vyjadrenie ich názorov, ktoré nebolo potrebné overovať. Novinár M. K. sa odvolal na spoľahlivý zdroj, ktorý mu poskytol písomný dokument, a na policajný záznam o výsluchu sťažovateľkinho syna; tvrdil, že si overil pravosť písomnosti, ale nepamätal si žiadne podrobnosti. M. K. tvrdil, že kontaktoval aj policajných hovorcov a poslal email na biskupský úrad, no nebol si istý, či si ich komunikáciu uložil (zo spisu nie je zrejmé, či M. K. vyhovel výzve okresného súdu na predloženie kópie tejto komunikácie). Podľa novinára bol príbeh nezvyčajný a zaujímavý a chcel ľudí informovať, že dokonca aj v takomto prípade cirkev odsúdeného farára chránila a neodvolala ho; chcel nejakým spôsobom poukázať na situáciu v cirkvi.

11. Podľa vyjadrenia biskupského úradu zo 4. októbra 2011, vyžiadaného súdom, tento úrad nedostal žiadne otázky týkajúce sa sťažovateľkinho syna od novinára M. K. alebo z iných novín.

12. Rozsudkom z 2. mája 2012 okresný súd nariadil každému zo žalovaných, aby zverejnil formálne ospravedlnenie sťažovateľke za zverejnenie nepravdivých tvrdení o jej zosnulom synovi, ale jej finančné nároky zamietol. Súd uviedol, že odsúdenia sťažovateľkinho syna za trestné činy sú nespochybniteľné, a že hoci boli zahladené, túto právnu fikciu nemožno považovať za absolútnu, pretože existujú situácie, keď sa na tieto odsúdenia stále dá prihliadať. Súd sa ďalej domnieval, že trestné stíhanie sťažovateľkinho syna bolo predmetom verejného záujmu a novinári mali právo písať o skutočnostiach, ktoré nepopierateľne vyplynuli z trestných spisov.