Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Neliberálna demokracia

Autorka analyzuje pojem neliberálnej demokracie, ktorú charakterizuje ústavný úpadok a populizmus. Približuje príklady z Poľska, Maďarska a Slovenska, pričom poukazuje na skutočnosť, že liberálna demokracia nie je trvalo ustanovený režim so schopnosťou odolávať útokom, ktoré ju oslabujú. V poslednej časti popisuje podmienky, za akých nastáva zmena tradičných inštitútov liberálnej demokracie a pomenúva ďalšie príčiny jej vzniku.

The author analyses the concepts of illiberal democracy, which is characterised by constitutional decline and populism. It describes examples from Poland, Hungary, and Slovakia that demonstrate that liberal democracy is not a permanently established regime with the capacity to withstand attacks that undermine it. It also defines the conditions under which the traditional institutions ot liberal democracy are changing and identifies other causes of its emergence.

HUMEŇANSKÁ, E.: Neliberálna demokracia; Justičná revue, 76, 2024, č. 1, s. 83 – 97.

Kľúčové slová: neliberálna demokracia, populizmus, liberalizmus.

Key words: illiberal democracy, populism, liberalism.

Právne predpisy/legislation: Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb; ústavný zákon č. 422/2020 Z. z.


Úvod
Demokracia, konštitucionalizmus a liberalizmus boli považované za ideál, ktorý sa štáty východnej a strednej Európy usilovali dosiahnuť po roku 1990. Každý jeden z týchto samostatných, no zároveň vzájomne prepojených konceptov, sa rozličným spôsobom pričinili o prinavrátenie verejnej moci ľudu, jej deľbu a vzájomnú kontrolu či rozvoj ľudských práv. Práve dôraz na ochranu základných práv a slobôd možno vnímať prostredníctvom ústavného liberalizmu, ktorý západné liberálne demokracie odlišoval od zvyšku sveta. V súčasnosti však podpora liberálnej demokracie, ako syntézy týchto konceptov, nie je dostatočne silná.
1)
Tridsať rokov neskôr štáty strednej Európy, ktoré sa medzičasom stali členmi Európskej únie, predstavujúcej záruku demokracie a liberálnych inštitúcií, postupne upadávajú jeden za druhým do nového druhu autoritárstva neliberálnych demokracií.
2)
Novú realitu v strednej Európe predstavuje politická polarizácia, odmietnutie konsenzuálnej politiky, netolerancia a nárast populizmu. Najmä populizmus, nacionalizmus a iliberalizmus rozdeľuje tento región a umožňuje demokraticky zvoleným vládam nerešpektovať ústavné limity ich právomocí.
3)
Tieto negatívne prejavy, ktoré možno v súčasnosti čoraz častejšie badať, sú dôsledkom postupnej premeny liberálnej demokracie na jej neliberálnu podobu.
Neliberálna demokracia ako pojem
Pojem neliberálnej demokracie prvýkrát definoval F. Zakaria ako režim, v ktorom sa síce uskutočňujú slobodné a pravidelne sa opakujúce voľby, avšak na druhej strane princípy právneho štátu, systém bŕzd a protiváh, ochrana základných práv a slobôd je narušená a nie je dostatočne garantovaná.
4)
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že tento pojem je vzájomne vylučujúcim sa termínom,
5)
keďže samotná demokracia býva už tradične spájaná s ochranou ľudských práv, decentralizáciou moci, pluralitou médií, názorov, myšlienok, ktoré sú prejavom konštitučného liberalizmu. V skutočnosti vystihuje, že klesajúca podpora liberálnej demokracie naprieč spoločnosťou nie je len prechodnou krízou, ale závažnejším filozofickým problémom, ktorý môže oslabiť aj to najdemokratickejšie zriadenie.
Paradox neliberálnej demokracie spočíva v tom, že vychádza z liberálnej demokracie, ktorú sa postupnými, na prvý pohľad nenápadnými procesmi snaží potlačiť. Pretrvávajúce demokratické prvky (volebná demokracia) sú oslabované iliberalizmom, ktorý charakterizuje nerešpektovanie inštitucionálnych obmedzení moci, netolerancia odlišnosti, submisívne prijímanie konštituovaných autorít či vnucovanie hodnôt, ktoré nerešpektujú osobnú slobodu jednotlivca.
6)
Zachovanie najdôležitejších, čisto demokratických inštitútov, ako sú voľby či referendum, umožňuje efektívne maskovať narastajúce autoritatívne prejavy a posilňovať predstavu, že konkrétne spoločenské zriadenie je stále demokratické. Neliberálne demokracie tak aj napriek úpadku konštitučného liberalizmu ostávajú demokratické v tom zmysle, že nezavádzajú otvorenú cenzúru, nezakazujú demonštrácie, neuskutočňujú otvorené policajné zásahy voči oponentom či nevyvíjajú tlak na občanov s tým zámerom, aby prejavili podporu novému režimu.
7)
Liberalizmus však vytláčajú posilňovaním myšlienky národného štátu, ktorý systematicky útočí na alternatívne zdroje moci a nepresadzuje práva jednotlivca, ale práva národa ako celku.
8)
Kolektívna identita a jednotlivec ako súčasť väčšiny
Vnímanie jednotlivca len ako súčasti národa a ľudu je základom populistickej rétoriky, na ktorom neliberálna demokracia stojí. Populizmus v tomto zmysle predstavuje špecifickú moralistickú predstavu politiky, stavajúcu morálne čistý a plne zjednotený ľud proti elitám pri moci, ktoré sú považované za skorumpované alebo nejakým iným spôsobom morálne podradnejšie.
9)
Pravý ľud však populistickou optikou môže vytvárať len časť občanov. A to tá, ktorá prostredníctvom volieb podporuje charizmatického lídra, stojaceho na čele niektorej z politických strán. Populistickí predstavitelia prostredníctvom emocionálne založenej rétoriky presviedčajú ľud o tom, že rozdelená, globalizovaná spoločnosť potrebuje opätovné prinavrátenie jednoty, morálnych hodnôt, tradície a poriadku. Upadajú do predstavy, že prostredníctvom svojho volebného víťazstva realizujú skutočný ideál demokracie, ktorým je vláda ľudu. Politickí predstavitelia označujú seba za samotný ľud, ktorý v demokracii nemožno nikým a ničím obmedziť. Vychádzajúc tak z najjednoduchšieho a doslovného vnímania demokracie vlády ľudu, ktorá bola typická pre antickú spoločnosť, kde nositeľ a vykonávateľ moci splýval v jedinom subjekte. Práve v tom spočíva najväčšie nebezpečenstvo neliberálnej demokracie pre súčasné spoločnosti, keďže odhaľuje totalitný potenciál demokracie, zhmotňujúci sa v populistickom predstaviteľovi, ako "jedinom legitímnom" zástupcovi ľudu. Ten, kto sa neidentifikuje ako súčasť národa s jednotnou identitou, je tak automaticky považovaný za nepriateľskú opozíciu.
Ohrozenie ľudu cez populistické vnímanie pre svoju prirodzenú odlišnosť predstavujú na jednej strane menšiny a na strane druhej politická opozícia, ktorá je v neliberálnej demokracii vnímaná ako nelegitímna. Národnostné, etnické, náboženské, sexuálne či iné menšiny vzbudzujú pozornosť populistov najmä kvôli ich prirodzenej odlišnosti od väčšinového obyvateľstva a snahe o účinnú ochranu a rozšírenie ich existujúcich práv. Kým liberálna demokracia presadzuje rovnocenné občianstvo, ktoré efektívne schvaľuje vylúčenie tých, ktorí sa neidentifikujú ako súčasť väčšiny, skutočným problémom populizmu sa potom stáva, že jeho popretie diverzity ústí aj v popretí statusu určitých občanov ako slobodných a rovnocenných.
10)
Títo občania nemusia byť vylúčení oficiálne, ale verejná legitimita ich individuálnych hodnôt a názorov je spochybňovaná a označovaná za nedôležitú, čo umožňuje posilňovať presvedčenie, že nie sú súčasťou jednotného ľudu.
11)
Ak demokraticky zvolené vlády začnú veriť, že moc pochádzajúca od občanov, ktorú vykonávajú ako zástupcovia ľudu, je absolútnou mocou bez obmedzení, potom svoju demokratickú legitimitu, nadobudnutú voľbami, začnú postupne strácať. A to najmä preto, že akákoľvek zmena, hoci aj protiústavná, je pre populistov a ich podporovateľov legitímna, keďže je realizovaná v mene ľudu, ktorý je v demokracii najvyššou morálnou hodnotou. Politická opozícia, ale aj občania ako takí, sa na týchto zmenách nepodieľajú a nie je im umožnené byť súčasťou rozhodovacích procesov, pretože populizmus s ich participáciou neráta. Zdanlivá autentická národná vôľa vyhráva nad hodnotami a procesmi a de legitimizuje všetku opozíciu, keďže nad zákonom stojí dobro národa.
12)
Posilňovanie národných myšlienok a argumentovanie úpadkom morálnych hodnôt v spoločnosti spája spoločný menovateľ, ktorým sa bez vzájomných súvislostí stáva liberalizmus.
13)
Liberalizmus je však populistami zjednodušene vnímaný len ako ideológia, ktorej výsledkom je narastajúci materializmus, individualizmus a ateizmus. Populisti ponúkajú a chcú vnímať len túto redukovanú verziu liberalizmu. Nepripúšťajú však ústavný liberalizmus, kde je dôraz kladený na individuálnu slobodu jednotlivca a princípy právneho štátu.
Prejavy neliberálnej demokracie
Maďarský premiér Viktor Orbán sa k tomuto režimu ako ideálu, ktorého sa vláda pod jeho vedením bude snažiť dosiahnuť formálne, prihlásil slovami:
"Existuje alternatíva k liberálnej demokracii, ktorú predstavuje kresťanská demokracia... Liberálna demokracia je liberálna, zatiaľ čo kresťanská demokracia z jej samotnej definície nie je liberálna: je, ak chcete, neliberálna."
14)
V podobnom duchu sa niesol slogan Jaroslawa Kaczyňskeho po neúspešných voľbách pre politickú stranu Právo a spravodlivosť v roku 2011:
"Nastane deň, keď vo Varšave bude Budapešt."
15)
Aj napriek tomu, že sa k presadeniu neliberálnej demokracie nezaväzoval, jasne tým formuloval svoju víziu politiky.
Podľa výsledkov medzinárodného prieskumu hodnotenia stavu demokracie vo svete, uskutočňovaného neziskovou organizáciou Freedom house, je Maďarsko od roku 2020 zaradené k hybridným režimom medzi demokraciou a autoritárstvom.
16)
Zásah do nezávislosti médií a vysoký vplyv korupcie s presahom na najvplyvnejšie politické miesta sú považované za oblasti, ktorých sa neliberálna demokracia týka najviac. O niečo lepšia je situácia v Poľsku, ktoré je v tomto medzinárodnom hodnotení považované za semi-konsolidovanú demokraciu. Najkritickejšie je vnímaný stav súdnej moci, najmä ústavného súdu, súdnej rady, prokuratúry.
17)
Stav demokracie má zhoršujúcu tendenciu aj na Slovensku.
18)
Napriek tomu je však podľa tohto hodnotenia radené ku konsolidovaným demokraciám, pričom vplyv neliberálnej demokracie sa najviac týka súdnej moci, presahu korupcie v spoločnosti a zásahu do nezávislosti médií.
19)
Pre neliberálne demokracie je typická uzurpácia moci, ktorá sa realizuje na horizontálnej i vertikálnej úrovni, keďže v spoločnosti sú oslabené alternatívne zdroje moci, akými sú nezávislé a nestranné súdy, pluralita politických strán, územná samospráva či nezávislé média a univerzity.
20)
Viacerí autori zhodne uvádzajú, že zmena doterajšieho ústavného zriadenia je u všetkých populistov bez ohľadu na ich ideologickú orientáciu (pravicovú, ľavicovú alebo náboženskú) podobná.
21)
Spoločným znakom neliberálneho demokratického režimu je, že zdroj legitimity nenachádzajú v ústavných súdoch, ale v parlamentoch, ktoré stelesňujú ľud.
22)
To, čo však odlišovalo liberálne demokracie v Európe od zvyšku sveta podľa F. Zakariu, nepredstavovala ani tak demokracia, než konštitučný liberalizmus, ktorý nie je symbolizovaný parlamentom, ale nezávislým a nestranným súdom.
23)
Ich demokratická legitimita je populistami spochybňovaná najmä preto, že politickí reprezentanti sa na rozdiel od sudcov dostávajú k moci priamym výberom občanmi. Volebné víťazstvo ako také, však, podľa J. Múllera, populistickým lídrom neposkytuje dostatočnú demokratickú legitimitu. A to najmä z dôvodu, že v kampani, ktorá ich vyniesla k moci, sa obvykle nezmienili o ďalekosiahlejších ústavných zmenách, ktoré hodlali uskutočniť.
24)
Ústavné súdy bývajú napádané viacerými spôsobmi. Okrem zmenou v ich zložení, či prekonávaní rozhodnutí parlamentom, sa objavujú snahy o odobratie jednotlivých kompetencií, pod zámienkou súdnej reformy.
Priamy zásah do zloženia ústavného tribunálu nastal v Poľsku v októbri 2015. Parlament pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami zvolil piatich ústavných sudcov, hoci v čas
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 1/2024

1/2024
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov