Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

PJONTEKOVÁ a PETEJOVÁ proti Slovenskej republike

rozsudok z 23. júna 2022 k sťažnostiam č. 52505/20 a 52832/20 pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (neprimeraná dĺžka súdneho konania)

V prípade Pjonteková a Petejová proti Slovenskej republike,

Európsky súd pre ľudské práva (Prvá sekcia), zasadajúc vo výbore v zložení:

Raffaele Sabato, predseda,
Alena Poláčková,
Davor Derenčinović, sudcovia,

a Viktoriya Maradudina, zástupkyňa tajomníka sekcie,

po prerokovaní na neverejnom zasadnutí 2. júna 2022,

vyhlasuje nasledovný rozsudok, ktorý bol prijatý v uvedený deň

KONANIE
1. Prípad vznikol na základe sťažnostní podaných na Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "Súd") proti Slovenskej republike podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") v rôznych termínoch uvedených v priloženej tabuľke.
2. Sťažnosti boli oznámené vláde Slovenskej republiky (ďalej len "vláda").
FAKTY
3. Zoznam sťažovateliek a relevantné údaje o sťažnostiach sú uvedené v priloženej tabuľke.
4. Sťažovateľky sa sťažovali na neprimeranú dĺžku občianskoprávnych súdnych konaní, ktoré sa začali 13. mája 1999 a 26. apríla 2001 pred Okresným súdom Bardejov (ďalej len "okresný súd") a týkali sa zaplatenia bezdôvodného obohatenia. Dňa 10. marca 2004 okresný súd spojil obe konania do jedného.
5. Dňa 23. marca 2012 vyniesol okresný súd rozsudok, voči ktorému sa sťažovateľky odvolali.
6. Prípad bol 25. júna 2012 postúpený krajskému súdu, ktorý 28. novembra 2013 vec vrátil okresnému súdu bez jej preskúmania. Dňa 15. januára 2014 vydal okresný súd doplňujúci rozsudok.
7. Krajský súd po opätovnom predložení veci 9. apríla 2014 rozsudok okresného súdu zrušil a 14. septembra 2015 mu vec vrátil na ďalšie konanie.
8. Dňa 29. novembra 2018 vyniesol okresný súd druhý rozsudok vo veci samej.
9. Sťažovateľky podali ústavnú sťažnosť 2. decembra 2019, v ktorej napadli dĺžku konania pred okresným súdom (sp. zn. 6 C 57/2009), ako aj dĺžku konania pred krajským súdom (sp. zn. 18 Co 75/2019).
10. Krajský súd 16. decembra 2019 po odvolaní všetkých účastníkov konania potvrdil rozsudok okresného súdu vo veci samej a zrušil časť rozsudku týkajúcu sa trov konania.
11. Okresný súd vydal rozsudok vo veci samej 5. februára 2020 a konanie pokračovalo už len v časti týkajúcej sa trov konania.
12. Dňa 28. apríla 2020 Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") konštatoval porušenie práva sťažovateliek na prejednanie veci v primeranej lehote pred okresným súdom a každej priznal 7 000 EUR vo forme finančného zadosťučinenia. Ústavný súd v tejto súvislosti zohľadnil
inter alia
celkovú dĺžku konania, ako aj skutočnosť, že sťažovateľky k dĺžke konania neprispeli a že v čase rozhodovania ústavného súdu konanie vo veci samej už neprebiehalo. Pri posudzovaní dĺžky konania pred okresným súdom ústavný súd prihliadol aj na priebeh odvolacieho konania s tým, že celková dĺžka viac ako 20 rokov je ako taká neprijateľná. Pokiaľ ide o dĺžku konania pred krajským súdom, ústavný súd zamietol sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú s tým, že sťažovateľky vo svojej ústavnej sťažnosti napadli iba dĺžku "tretieho kola" odvolacieho konania. Keďže táto časť konania trvala len 6 mesiacov (krajskému súdu bol spis doručený 12. júna 2019 a rozhodol 16. decembra 2019), dĺžka tejto časti konania nemohla byť považovaná za neprimeranú (IV. ÚS 9/2020).
13. Okresný súd 19. júna 2020 rozhodol o výške trov konania. Všetky strany konania podali odvolanie, o ktorom rozhodol okresný súd 17. decembra 2020.
14. Konanie sa skončilo 3. januára 2021, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť.
PRÁVO
I. SPOJENIE SŤAŽNOSTÍ
15. Vzhľadom na podobnú povahu sťažností, Súd považuje za vhodné preskúmať ich spoločne v jednom rozsudku.
II. NAMIETANÉ PORUŠENIE ČLÁNKU 6 ODS. 1 DOHOVORU
16. Sťažovateľky sa sťažovali na celkovú dĺžku občianskoprávnych konaní tvrdiac, že boli nezlučiteľné s požiadavkou "primeranej lehoty". Opreli sa o článok 6 ods. 1 Dohovoru, ktorý znie:
Článok 6 ods. 1
"Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola... v primeranej lehote prejednaná.. súdom..., ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch."
17. Vláda uviedla, že pokiaľ ide o prvé dve kolá odvolacieho konania (pozri odseky6a7 uvedené skôr), sťažovateľky nevyčerpali vnútroštátne opravné prostriedky nápravy, keďže toto obdobie vo formulári ústavnej sťažnosti nenapadli. Vláda ďalej uviedla, že vzhľadom na výslovné uznanie porušenia práva sťažovateliek na prerokovanie veci v primeranej lehote a výšku spravodlivého zadosťučinenia priznaného ústavným súdom (pozri skôr uvedený ods. 12), sťažovateľky stratili status poškodenej osoby.
18. Sťažovateľky zotrvali na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a zdôraznili, že vzhľadom na celkovú dĺžku konania priznané spravodlivé zadosťučinenie zo strany ústavného súdu nebolo dostatočné. V súvislosti s námietkou vlády o nevyčerpaní prostriedkov nápravy poukázali na to, že pri posudzovaní dĺžky konania ústavný súd posúdil celé obdobie. Navyše uviedli, že počas prvého kola odvolacieho konania, teda od 26. júna 2012 do 28. novembra 2013, krajský súd nepreskúmaval skutkovú podstatu prípadu, ale vec iba postúpil späť okresnému súdu.
19. Pokiaľ ide o námietku vlády o nevyčerpaní prostriedkov nápravy, Súd poznamenáva, že pri posudzovaní dĺžky konania pred okresným súdom ústavný súd vecne posudzoval aj obdobia, kedy bola vec prejednávaná na odvolacom súde počas odvolacieho konania. Súd navyše súhlasí so sťažovateľkami, že v prvej časti odvolacieho konania (pozri skôr uvedený odsek 6), sa krajský súd nezaoberal skutkovou podstatou prípadu. Presnejšie povedané, toto obdobie teda nemožno považovať za druhostupňové konanie. Súd preto zamieta námietku vlády týkajúcu sa nevyčerpania vnútroštátnych opravných prostriedkov.
20. Pokiaľ ide o status poškodenej osoby sťažovateliek, Súd poznamenáva, že obom bolo priznané spravodlivé zadosťučinenie vo výške 7 000 EUR. Aj keď táto suma nie je zanedbateľná, vzhľadom na celkovú dĺžku konania a skutočnosť, že konanie nebolo mimoriadne zložité a že sťažovateľky neprispeli k jeho celkovej dĺžke, Súd konštatuje, že podľa judikatúry Súdu nemožno túto sumu považovať za dostatočnú (pozri
Scordino proti Taliansku (č. 1)
[rozsudok Veľkej komory], sťažnosť č. 36813/97, ods. 205 - 206 a 214 - 215, ECHR 2006-V). Súd ďalej poznamenáva, že hoci v čase rozhodovania ústavného súdu sa už rozhodovalo iba o trovách konania, sťažovateľky predložili svoje ústavné sťažnosti v čase, keď konanie ešte prebiehalo na krajskom súde a nebol prijatý právoplatný rozsudok. Navyše, podľa vnútroštátneho práva, pokiaľ konanie prebieha, má sťažovateľ nárok napadnúť dĺžku konania na ústavnom súde, a to aj opakovane. Sťažovateľky teda môžu stále tvrdiť, že sú obete porušenia požiadavky "primeranej lehoty".
21. Súd pripomína, že primeranosť dĺžky konania je potrebné posudzovať podľa okolností prípadu a s ohľadom na tieto kritériá: zložitosť prípadu, správanie sťažovateľa a príslušných orgánov a s ohľadom na to, o čo išlo sťažovateľovi v spore (pozri
Frydlender proti Francúzsku
[rozsudok Veľkej komory z roku 2000], sťažnosť č. 30979/36, ods. 43).
22. V precedentnom prípade
Obluk proti Slovenskej republike
(sťažnosť č. 69484/01, rozsudok z 20. septembra 2006) Súd konštatoval porušenie práva v súvislosti s podobným prípadom ako tým predmetným.
23. Po preskúmaní všetkého materiálu, ktorý mu bol predložený, Súd nezistil žiaden dôvod alebo skutočnosť, ktorá by ospravedlnila celkovú dĺžku konania na vnútroštátnej úrovni. S ohľadom na svoju judikatúru, Súd sa domnieva, že dĺžka konania bola v tomto prípade neprimeraná a nebola dodržaná požiadavka primeranej lehoty.
24. Sťažnosť je preto prípustná a Súd konštatuje porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru.
III. APLIKÁCIA ČLÁNKU 41 DOHOVORU
25. Článok 41 Dohovoru ustanovuje:
"Ak Súd dospeje k záveru, že došlo k porušeniu Dohovoru alebo jeho protokolov a v prípade, že vnútroštátne právo dotknutej Vysokej zmluvnej strany umožňuje len čiastočnú nápravu, Súd prizná v prípade potreby poškodenej strane spravodlivé zadosťučinenie."
26. Vzhľadom na predložené písomnosti a judikatúru Súdu (pozri najmä rozsudok
Obluk,
citovaný skôr), Súd považuje za primerané priznať sumy uvedené v priloženej tabuľke.
27. Súd považuje za primerané, aby úroky z omeškania vychádzali z minimálnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, zvýšenej o tri percentá.
Z TÝCHTO DÔVODOV SÚD JEDNOMYSEĽNE:
1. rozhoduje o spojení sťažností;
2. vyhlasuje sťažnosti za prijateľné;
3. konštatuje, že tieto sťažnosti porušujú článok 6 ods. 1 Dohovoru, týkajúci sa neprimeranej dĺžky občianskoprávneho konania;
4. konštatuje
(a) že dotknutý štát je povinný zaplatiť sťažovateľkám, do 3 mesiacov, sumy uvedené v priloženej tabuľke; (b) že od uplynutia uvedených troch mesiacov až do vyplatenia budú k uvedeným sumám pripočítané úroky z omeškania vo výške zodpovedajúcej minimálnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky počas obdobia omeškania, zvýšenej o tri percentá.
Vyhotovené v anglickom jazyku a písomne oznámené 23. júna 2022, podľa pravidla 77 ods. 2 a 3 Rokovacieho poriadku Súdu.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 2/2023

2/2023
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov