Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

SARKOCY proti Slovenskej republike

rozsudok z 21. septembra 2023 k sťažnosti č. 19303/20 pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (neprimeraná dĺžka súdneho konania)

V prípade Sarkocy proti Slovenskej republike,

Európsky súd pre ľudské práva (prvá sekcia), zasadajúc vo výbore v zložení:
Krzysztof Wojtyczek, predseda,
Letif Hüseynov,
Ivana Jelić, sudcovia
a Viktoriya Maradudina,
zastupujúca tajomníčka sekcie,
na neverejnom zasadnutí konanom 31. augusta 2023,
vyhlasuje nasledovný rozsudok, ktorý bol prijatý v uvedený deň:
KONANIE
1. Prípad vznikol na základe sťažnosti podanej na Súd proti Slovenskej republike na základe článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ("Dohovor") 27. apríla 2020.

2. Vláde Slovenskej republiky ("vláda") bola sťažnosť notifikovaná.
SKUTKOVÝ STAV
3. Podrobnosti a informácie o sťažovateľovi, súvisiace so sťažnosťou, sú uvedené v priloženej tabuľke.
 
4. Sťažovateľ, slovenský štátny príslušník, sa sťažoval na neprimeranú dĺžku dvoch občianskoprávnych konaní.
I. KONANIE SP. ZN. 5 C 895/2008
5. Sťažovateľ bol žalovaným v občianskoprávnom konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 895/2008 o zaplatenie približne 21 000 EUR. Konanie sa začalo 8. januára 2007 a skončilo 11. marca 2019, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov konania.
6. V priebehu konania sa sťažovateľ trikrát obrátil na ústavný súd so sťažnosťami na dĺžku konania.
7. Dňa 24. októbra 2012 ústavný súd jeho prvú sťažnosť odmietol ako procesne neprípustnú (I. ÚS 536/2012). Na základe sťažnosti podanej na Súd v tejto súvislosti strany uzavreli zmier. Sťažovateľovi bolo vyplatené spravodlivé zadosťučinenie vo výške 4 000 EUR a sťažnosť bola vyčiarknutá zo zoznamu prípadov Súdu [pozri Sarkocy proti Slovenskej republike, rozh. (Výbor), č. 80277/12, 17. septembra 2013].
8. Na základe sťažovateľovej druhej sťažnosti ústavný súd 12. marca 2013 konštatoval porušenie jeho práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote (III. ÚS 45/2013). Prikázal prvostupňovému súdu konať bez zbytočných prieťahov a uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia. Taktiež sťažovateľovi priznal 500 EUR z titulu nemajetkovej ujmy, pričom konštatoval, že k prieťahom do určitej miery prispel aj on sám.
 
9. Na základe sťažovateľovej tretej sťažnosti ústavný súd 15. januára 2020 konštatoval ďalšie porušenie jeho práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote (IV. ÚS 639/2018). Keďže napadnuté konanie v časti týkajúcej sa veci samej už bolo skončené, preskúmal dĺžku konania o trovách konania, ktorú považoval za neprimeranú, a zaviazal prvostupňový súd nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia. Pokiaľ ide o otázku nemajetkovej ujmy, ústavný súd poukázal na sťažovateľovo účelové správanie, hraničiace so zneužívaním práva, v mnohých konaniach pred vnútroštátnymi súdmi a usúdil, že za konkrétnych okolností prípadu konštatovanie porušenia predstavovalo dostatočné zadosťučinenie.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).