SP II/2019 (33/2016)

Žalobkyňa sa žalobou z 1. júla 2005 domáhala, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť jej 61 091,50 Sk s príslušenstvom ako nedoplatok na nájomnom a na úhrade za plnenia spojené s užívaním bytu v bytovom dome v Č., resp. ako nedoplatok na nájomnom za nimi užívanú garáž nachádzajúcu sa v tomto dome.

Okresný súd rozsudkom žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni do troch dní spoločne a nerozdielne sumu 61 091,50 Sk spolu s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 ‰ denne ako aj s úrokom z omeškania (za čas uvedený vo výroku rozsudku a vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka); žalobu v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia úroku z omeškania nad súdom priznanú výšku, sčasti zamietol.

Súd vychádzal z toho, že nájomnou zmluvou z 27. júna 1994 uzavretou v zmysle § 685 a § 686 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) prenajala žalobkyňa žalovaným na dobu neurčitú 3-izbový byt s tým, že nájomné bolo v zmluve dohodnuté na 344 Sk mesačne. Ďalšou nájomnou zmluvou z toho istého dňa (§ 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov) im prenajala garáž na dobu neurčitú s tým, že nájomné bolo dohodnuté vo výške 233 Sk mesačne. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Nájomné zmluvy boli uzatvorené v roku 1994 a žalobkyňa v zmysle opatrení Ministerstva financií SR č. R-1/2001 a R-1/2003 mala právo jednostranne zvýšiť žalovaným výšku mesačného nájomného v rozsahu ustanovenom týmito opatreniami. Súd sa stotožnil so žalobkyňou nielen čo sa týka spôsobu vyčíslenia ročných nákladov súvisiacich s nákladmi spojenými s užívaním bytu a spoločných priestorov, ale aj v súvislosti s výškou jednostranne upraveného nájomného, ktorú boli podľa právneho názoru súdu žalovaní povinní rešpektovať. Keďže žalovaní nesplnili svoju povinnosť riadne platiť nájomné, vznikol im nedoplatok na nájomnom, a to tak v prípade nájmu bytu, ako aj v prípade nájmu garáže. Žalobkyňa sa preto opodstatnene domáha nielen tohto nedoplatku, ale aj poplatku z omeškania a úroku z omeškania (avšak nie v ňou požadovanej výške 0,05 % denne, ale len vo výške vyplývajúcej z § 517 ods. 1 a 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka). Vo zvyšku ohľadne nepriznaného úroku z omeškania v uplatnenej výške z nájmu garáže – súd žalobu zamietol.

Krajský súd na odvolanie žalovaných v prvom a druhom rade, ktoré podali proti tej časti prvostupňového rozsudku, ktorou sa žalobe vyhovelo, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti  potvrdil. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v potrebnom rozsahu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu mohla žalobkyňa jednostranne zvýšiť mesačné nájomné za nájom bytu, lebo ju na to oprávňovalo opatrenie Ministerstva financií SR z 26. januá