SP XII/2019 (20/2017)

Zo súdnej praxe, č. 2/2017, s. 94 – 96.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 10 Sžk 12/2016, týkajúce sa
§ 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
§ 57 ods. 2 a 3, § 250b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
§ 98 ods. 1 písm. d), § 461 zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok

Skutkový stav:

Krajský súd napadnutým uznesením podľa § 98 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania protokolu žalovaného zo 7. decembra 2015. Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

Z predloženého administratívneho spisu krajský súd zistil, že protokol žalovaného konateľ žalobcu osobne prevzal 7. decembra 2015. S odkazom na § 57 ods. 2 a 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „OSP“) ktorý súd prvého stupňa použil pri posudzovaní včasnosti podania žaloby, keďže táto bola podaná 8. marca 2016, teda v čase účinnosti OSP, krajský súd poznamenal, že od dátumu osobného prevzatia napadnutého protokol žalobcom 7. decembra 2015 začala plynúť dvojmesačná prekluzívna lehota na podanie žaloby, ktorá uplynula 7. februára 2016. V ďalšom zdôraznil, že žalobca podal žalobu osobne na správnom súde až 8. marca 2016. Konštatoval tak, že žaloba nebola podaná v zákonom stanovenej lehote, preto s odkazom na uvedené v zmysle § 98 ods. 1 písm. d) SSP žalobu odmietol. Na podporu svojich záverov súčasne odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9 Sžso 24/2012 z 31. júla 2012 a sp. zn. 3 Sžf 22/2014 z 19. mája 2015.

Žalobca proti uzneseniu krajského súdu podal kasačnú sťažnosť, v ktorej namietal, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi ako účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (dôvod na podanie kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. f) SSP) a podanie žalobcu, t. j. žaloba bola nezákonne odmietnutá [dôvod na podanie kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. j) SSP].

Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že žalovaný ho v napadnutom protokole nepoučil o tom, že proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, avšak rozhodnutie – protokol je preskúmateľné súdom, čím žalovaný nesplnil svoju poučovaciu povinnosť.

Krajskému súdu vytýkal aj to, že nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi ako účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to tým, že svojim postupom nezachoval rovnosť účastníkov konania a nepostupoval spravodlivo voči žalobcovi ako účastníkovi konania a neodôvodneným, resp. nedostatočne odôvodneným rozhodnutím súdu spôsobil, že žalobca disponuje rozhodnutím, z odôvodnenia konania ktorého nie je zrejmé ako sa súd vysporiadal s jeho obranou.

Žalobca zároveň žiadal, aby bol v zmysle § 447 ods. 1 SSP kas