SP XXII/2020 (13/2017)

Zo súdnej praxe, č. 2/2017, s. 70 - 74.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn 3 Cdo 256/2002, týkajúce sa
§ 823 Občianskeho zákonníka
§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Skutkový stav:

Okresný súd rozsudkom z a s t a v i l konanie v časti o zaplatenie istiny 4 156,60 eur, žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi do 3 dní úrok z omeškania vo výške 16 % ročne zo sumy 2 951 eur od 1. novembra 2002 do 22. februára 2006, úrok z omeškania vo výške 16 % ročne zo sumy 318,92 eur od 23. februára 2006 do 23. januára 2001 a v rovnakej lehote mu nahradiť trovy konania 207,79 eur a trovy právneho zastúpenia 2 036,19 eur. Zároveň rozhodol o náhrade trov štátu s tým, že tieto trovy je povinný zaplatiť žalobca vo výške 39,58 eur a žalovaná vo výške 241,74 eur.

Súd vychádzal z toho, že žalobca bol 11. augusta 2002 účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej bolo jeho motorové vozidlo zn. Opel Calibra poškodené zavinením MUDr. V. Z., vodičky motorového vozidla zn. Opel Vectra. Žalobca oznámil dopravnú nehodu polícii 12. augusta 2002, MUDr. V. Z. podala žalovanej 16. augusta 2002 oznámenie o poistnej udalosti. Žalovaná listom z 2. októbra 2002 žalobcovi oznámila, že opísaný priebeh nehodového deja nezodpovedá rozsahu poškodenia motorového vozidla žalobcu, preto spis odložila ako bezpredmetný, na základe námietok žalobcu mu ale 21. októbra 2002 oznámila, že pristúpila k prehodnoteniu poistnej udalosti. Žalovaná 23. februára 2006 zaplatila žalobcovi 79 294 Sk (2 632,08 €) a 24. januára 2011 sumu 318,92 eur. Žalobca vzhľadom na tieto plnenia žalovanej ako aj so zreteľom na výsledky dokazovania znaleckým posudkom vzal žalobu späť vo výške 1 524,52 eur. V priebehu konania okresný súd uznesením z 12. decembra 2006 konanie zastavil v časti týkajúcej sa úroku z omeškania vo výške 13 % ročne a so zreteľom na účinné späťvzatie žaloby v časti istiny 125 221,60 Sk zastavil konanie podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).

Žalobca 27. januára 2011 so súhlasom súdu zmenil petit žaloby s tým, že žiadal, aby mu súd priznal úrok z omeškania vo výške 16 % ročne zo sumy 2 951 eur od 1. novembra 2002 do 22. februára 2006 a úrok z omeškania vo výške 16 % ročne zo sumy 318,92 € od 23. februára 2006 do 23. januára 2011. Súd prvého stupňa považoval za nesporné, že žalovaná zaplatila žalobcovi titulom náhrady škody (§ 422 ods. 1 a § 433 OZ) 2 632,08 eur a potom 318,92 eur, čím uznala splnenie predpokladov pre náhradu škody. Predmetom konania zostalo už len zaplatenie príslušenstva požadovaného žalobcom. V zmysle § 11 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vzniku poistnej udalosti (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“) bola žalovaná povinná plniť žalobcovi do 15 dní od ukončenia prešetrenia poistnej udalosti. Žalovaná však túto povinnosť nesplnila a dňom 30. októbra 2002 sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 517 ods. 2 OZ) vo výške 2 951 eur. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške určenej podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že žalobca žiadal priznať úrok z omeškania od neskoršieho dátumu (od 1. novembra 2002), priznal mu súd toto príslušenstvo v zmysle jeho návrhu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 a § 148 ods. 1 OSP.

Žalovaná výrok uvedeného rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené ako aj výrok, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania, napadla o d v o l a n í m.

Krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o príslušenstve pohľadávky zmenil tak, že žalobu z a m i e t o l . V časti týkajúcej sa trov konania, ako aj náhrady trov konania štátu rozsudok súdu prvého stupňa z r u š i l a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd poukázal na § 822 a 823 OZ, citoval ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b), § 11 ods. 5 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. a uviedol, že záväzok poisťovne nahradiť poškodenému škodu je záväzkom voči poistenému, teda nie voči poškodenému, s ktorým poisťovňa ani nie je v právnom vzťahu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu. Právo poškodeného uplatniť svoj nárok voči poisťovateľovi je osobitným právom vyplývajúcim z § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Nevyhnutným predpokladom povinnosti poisťovateľa nahradiť poškodenému škodu za poisteného škodcu je, že poistený je povinný plniť. Pokiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o tom, v akom rozsahu škodca za škodu zodpovedá, a ani sa nedosiahla dohoda medzi poisťovateľom a poškodeným o tom, v akej výške poisťovateľ zo svojho nahradí poškodenému škodu, nevzniká poškodenému priamy nárok na to, aby mu poisťovateľ plnil. V danom prípade nebolo preukázané, a ani tvrdené, že by právoplatným rozhodnutím súdu bola poškodenému voči škodcovi priznaná náhrada škody. Výsledky vykonaného dokazovania nepotvrdili ani to, že by sa poisťovateľ s poškodeným dohodli na výške náhrady škody. Aj keď žalovaná zaplatila žalobcovi 2 951 eur a potom 318,92 eur, nešlo z jej strany o plnenie v zmysle § 11 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z. z. Keďže žalovaná plnila žalobcovi skôr, než bolo rozhodnuté o jej povinnosti plniť mu, nedostala sa do omeškania a v dôsledku toho žalobcovi ani nevznikol nárok na úrok z omeškania. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 220 OSP s tým, že rozhodnutie o trovách závisí od výsledku konania, ktorý sa rozhodnutím odvolacieho súdu zmenil.

Žalobca podal proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu d o v o l a n i e , v ktorom namietol, že mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať [§ 237 písm. f) OSP] a napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci [§ 241 ods. 2 písm. c) OSP].

Námietku, že v konaní došlo k procesnej vade konania v zmysle § 237 písm. f) OSP odôvodnil tým, že: 1. v danej veci neboli dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia a odvolací súd nerozhodol správne, pokiaľ