SP XXVI/2019 (28/2017)

Zo súdnej praxe, č. 3/2017, s. 136 – 139.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 To 6/2011, týkajúci sa
§ 329 ods. 1 Trestného zákona

Skutkový stav:

Najvyšší súd SR uvedeným rozsudkom 29. novembra 2011 podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku (ďalej aj „TP“) rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 25. marca 2011, sp. zn. BB 4T 35/2010...

I. zrušil vo výroku o treste a na základe § 322 ods. 3 TP. Obžalovaného V. K. odsúdil podľa § 329 ods. 2 Trestného zákona (ďalej aj „TZ“) s použitím § 38 ods. 3 TZ a § 36 písm. j) TZ na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Uložil mu aj peňažný trest vo výške 1 500 eur a náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov ako aj trest zákazu činnosti v súvislosti s výkonom funkcie verejného činiteľa v trvaní 4 (štyroch) rokov.

II. Podľa § 319 TP odvolanie obžalovaného V. K. zamietol ako nedôvodné.

Z odôvodnenia:

Špecializovaný trestný súd (ďalej len „ŠTS“) obžalovaného K. napadnutým rozsudkom uznal za vinného zo zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, 2 TZ, ktorého sa dopustil tak, že 9. decembra 2008 v čase o 9.48 hod. v P. v budove Okresného riaditeľstva PZ, v priestoroch Okresného dopravného inšpektorátu v miestnosti č. 310, ktorá slúžila ako kuchynka, ako príslušník zaradený do funkcie staršieho referenta oddelenia bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a dopravných evidencií na ODI OR PZ P., ako správny orgán riešiaci dopravné priestupky, prijal v súvislosti s prerokovaním priestupku a vydaním rozhodnutia pod sp. zn. Č. p.: ORP-P-907/DI-3-2008 od J. G. úplatok vo výške 3 000 Sk (99,58 eura), ktorého sa J. G. dopustil 17. októbra 2008, kedy viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda 105 S v obci F. pod vplyvom alkoholu s hladinou 1,12 mg/l alkoholu v dychu, za čo mu uložil pokutu vo výške 15 000 Sk (497,91 eura) a zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá v trvaní 12 mesiacov.

Za to ŠTS obžalovanému uložil podľa § 329 ods. 2 TZ s použitím § 38 ods. 3 TZ vzhľadom na § 36 písm. j) TZ a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) TZ trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Výkon tohto trestu podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 TZ podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní štyroch rokov. Obžalovanému bol zároveň uložený podľa § 56 ods. 1 TZ peňažný trest vo výške 1 500 eur s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov a podľa §§ 61 ods. 1 a 2, 38 ods. 3 a 36 písm. j) TZ trest zákazu činnosti v súvislosti s výkonom funkcie verejného činiteľa v trvaní 4 roky.

Podľa § 285 písm. a) TP ŠTS obžalovaného oslobodil spod obžaloby pre skutky, ktorých sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v bode 1 a 4 obžaloby, ktoré prokurátor kvalifikoval ako zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 a 2 TZ v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1, písm. a) TZ, pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 285 písm. b) TP ŠTS oslobodil obžalovaného spod obžaloby pre skutok, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v bode 2 obžaloby, ktorý prokurátor kvalifikoval ako zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 TZ v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1, písm. a) TZ, pretože skutok nie je trestným činom.

Špeciálny prokurátor (ďalej len prokurátor) podal odvolanie proti rozsudku ústne do zápisnice, a to vo vzťahu k odsudzujúcemu výroku o vine a proti výroku o treste, ako aj proti oslobodzujúcemu výroku o vine (obom oslobodzujúcim výrokom).

Odvolanie prokurátor odôvodnil písomným podaním z 13. mája 2011, v ktorom rekapituluje výrok a odôvodnenie napadnutého rozsudku a ponúka podrobný výklad prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) TZ. Uviedol, že nebol ani dôvod na postup súdu, ktorým mimoriadne znížil trest odňatia slobody obžalovanému. Súd nekonkretizoval, prečo zvolil takýto postup pri svojom rozhodnutí, citoval len § 39 ods. 1 TZ, preto nie je jasné, prečo by použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby bolo pre obžalovaného neprimerane prísne. Toto ustanovenie sa má použiť len vo výnimočných prípadoch u tých páchateľov, u ktorých by uloženie trestu v rámci trestnej sadzby nezodpovedalo konkrétnym okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa. Takýmito okolnosťami budú najmä inak poľahčujúce okolnosti, za predpokladu, že ich rozsah alebo význam prekračujú hranice bežné pre priznanie statusu poľahčujúcich okolností, napr. osobné pomery, páchateľa, silné citové rozrušenie, nevyliečiteľná cho