SP XXVII/2019 (37/2017)

Zo súdnej praxe, č. 4/2017, s. 180 – 181.

Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 18/2016 – upravený pre publikačné účely, týkajúci sa

čl. 17 ods. 1, 2, 5 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
§ 79 ods. 3 Trestného poriadku

 Z odôvodnenia:

1. M. U. (ďalej len „sťažovateľ“) sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu SR (ďalej len „ústavný súd“) 28. septembra 2015, napadol v záhlaví tohto nálezu uvedené rozhodnutie Okresného súdu B. I (ďalej len „okresný súd“) a Krajského súdu v B. (ďalej len „krajský súd“) a navrhol jeho zrušenie pre rozpor so svojimi právami zaručenými čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy SR (ďalej len „ústava“) a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

Tvrdil, že všeobecné súdy sa vôbec nezaoberali jeho žiadosťou o prepustenie z väzby z 3. decembra 2014 a jeho následnou urgenciou z 27. apríla 2015, hoci z ich obsahu nepochybne vyplývalo, že „chcel byť prepustený na slobodu a že sa vzdáva svojho práva o osobné vypočutie“; súdy rozhodli až o ďalšej žiadosti z 10. júna 2015, a to 30. júna 2015 (okresný súd) a 13. augusta 2015 (krajský súd), čiže v rozpore s požiadavkou urýchlenosti rozhodovania v zmysle čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru a naň nadväzujúcou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a ústavného súdu.

2. Sťažovateľ navrhol vysloviť porušenie označených práv všeobecnými súdmi, uznesenie krajského súdu zrušiť a bezodkladne ho prepustiť na slobodu alebo vec vrátiť na ďalšie konanie, priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 eur a náhradu trov konania vo výške 355,74 eura, všetko v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

3. Obidva súdy vo svojich písomných vyjadreniach (9. februára 2016 a 15. februára 2016) odkázali na písomné odôvodnenie svojich rozhodnutí