SP XXXI/2020 (28/2018)

Zo súdnej praxe, č. 3/2018, s. 132 – 137.

Rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1 To 91/2010, týkajúci sa
§ 41 ods. 2 Trestného zákona
§ 44 Trestného zákona

 Skutkový stav:

Krajský súd uvedeným rozsudkom na odvolanie obžalovaného I. M. podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku (ďalej aj „TP“) zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a vo výroku o ochrannom dohľade. Na základe § 322 ods. 3 TP a podľa § 44 Trestného zákona (ďalej aj „TZ“) u obž. I. M. upustil od uloženia súhrnného trestu, keďže pokladal trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený skorším právoplatným rozsudkom Okresného súdu Ž., sp. zn. 1T 42/2010 z 29. marca 2010, za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa.

Z odôvodnenia:

Okresný súd R. rozsudkom sp. zn. 8 T 44/2010 z 31. mája 2010 uznal obžalovaného I. M. za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, odst. 2 písm. b) TZ na skutkovom základe, že ...

... 1. júla 2009 v čase okolo 18.00 h. na schodisku obytného domu v mieste svojho trvalého bydliska, po predchádzajúcich vulgárnych nadávkach voči jeho bývalej manželke H. M. a následne, ako mu syn J. M. spred dverí bytu zakričal, aby sa ukľudnil, I. M., nachádzajúci sa takmer pri vchode do bytovky povedal, že čo sa má ukľudniť, bežal hore schodmi k uvedenému bytu na druhé poschodie a opakovane, najmenej dvakrát J. M. zakričal „ty panghart, zabijem ťa“, a keď vybehol nahor k vchodovým dverám bytu, silno chytil J. M. za zápästie ľavej ruky v úmysle ho druhou rukou udrieť. J. M. z dôvodu obavy o svoj život a zdravie vytiahol kaser a nastriekal ho I. M. do tváre, v dôsledku čoho ho I. M. pustil a J. M. utekal po schodoch nahor. I. M. sa rozbehol za ním, vybehol asi jedno schodisko, otočil sa a vbehol do uvedeného bytu, kde sa následne I. M. za prítomnosti priateľky J. M. E. K., vyhrážal zabitím, najmä tam nachádzajúcej sa bývalej manželke H. M., pričom uvedená vyhrážka bola adresovaná aj na syna J. M. aj so slovami „ten panghart sa už v živote nevráti do bytu“, čo J. M. nepočul, lebo išiel preparkovať svoje osobné motorové vozidlo nachádzajúce sa pod oknami tohto bytu, aby ho I. M. nepoškodil. J. M. už domov nešiel vzhľadom k uvedeným vyhrážkam I. M, a jeho agresívne správanie v predchádzajúcom období voči nemu a jeho matke H. M., čím J. M. spôsobil zranenie zápästia ľavej ruky, ktoré si vyžiadalo ošetrenie v zdravotníckom zariadení bez výraznejšieho obmedzenia v obvyklom spôsobe života a práceneschopnosti. Uvedeným konaním I. M. spôsobil škodu Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. na vynaložených liečebných nákladoch vo výške 10 eur.

Za tento prečin bol obžalovaný podľa § 145 ods. 1 TZ za použitia § 38 ods. 2, ods. 7 TZ, § 42 ods. 1 TZ, s odkazom na § 41 ods. 2 TZ odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 rokov a 10 mesiacov nepodmienečne a na výkon trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) TZ zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Okresný súd súčasne podľa § 76 ods. 1 TZ a § 78 ods. 1 TZ obžalovanému uložil ochranný dohľad na dobu 1 rok a podľa § 77 ods. 1 písm. b) TZ rozhodol, že obžalovaný bude povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody jedenkrát v kalendárnom týždni hlásiť sa u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v obvode miesta svojho pobytu.

Podľa § 42 ods. 2 TZ zrušil rozsudok Okresného súdu Ž., sp. zn. 1 T 42/2010, z 29. marca 2010 vo výroku o treste, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 13 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia a podľa § 76 ods. 1 TZ a § 78 ods. 1 TZ obžalovanému uložený ochranný dohľad na dobu 1 rok a podľa § 77 ods. 1 písm. b) TZ, pričom obžalovaný I. M. bol povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody jedenkrát v kalendárnom týždni hlásiť sa u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v obvode miesta svojho pobytu, a zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 TP obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Mamateyova č. 17, Bratislava, škodu vo výške 10 eur.

Obžalovaný I. M. podal proti rozsudku okresného súdu sám ako aj prostredníctvom svojho obhajcu riadne a včas odvolanie.

V písomnom odôvodnení odvolania podaného prostredníctvom obhajcu uviedol, že z dokazovania vyplynulo iba to, že vzťahy medzi poškodeným a ním neboli dobré. Podľa jeho názoru hlavným dôvodom, prečo boli vzťahy medzi nimi zlé, bola osoba poškodeného. Vzhľadom na faktické konanie poškodeného je zrejmé, že nemal dôvodnú obavu o svoj život a zdravie. Naopak, pre prípad konfliktných situácií mal pri sebe kaser, ktorý v tomto prípade nepoužil na obranu, ale na útok proti jeho osobe, a to aj napriek tomu, že mal vedomosť o jeho slepote na jedno oko. Podľa jeho výpovede mal poškodený konflikty s viacerými osobami, kaser si mal preto poškodený kúpiť najmä z tohto dôvodu, a nie z dôvodu obavy o svoje zdravie, ktorá by vyplývala z jeho konania voči poškodenému. Z výpovede svedkyne E. K. vyplynulo, že po tom, ako malo dôjsť ku konfliktu medzi ním a poškodeným, poškodený zostal za dverami bytu, až následne mal odísť pred obytný dom, v ktorom sa nachádzal byt rodičov poškodeného, avšak nie z dôvodu obavy o svoj život a zdravie, ale preto, aby sa nestalo niečo autu poškodeného. Zo skutočnosti, akým spôsobom opisoval poškodený priebeh skutku a koľkokrát sa mu mal obžalovaný vyhrážať, je zrejmé, že týmto jeho slovám nepripisoval veľký význam. Aj preto si vôbec nepamätal, voči komu a aké slová a koľkokrát mal obžalovaný použiť. Má preto za to, že vyhrážka, ak by aj odznela, by bola v tomto prípade iba demonštratívnou, ktorá nebola spôsobilá vyvolať u poškodeného dôvodnú obavu o svoj život alebo zdravie. Navrhol preto, aby ho odvolací súd spod obžaloby oslobodil.

Ak by aj odvolací súd považoval jeho vinu za preukázanú, uviedol obžalovaný, že s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého je uložený trest odňatia slobody spravodlivým a objektívnym obrazom potrieb individuálnej a generálnej prevencie a v plnej miere odzrkadľuje aj stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovaného, nemôže súhlasiť. Veď v prípade ním spáchaného obzvlášť závažného zločinu vraždy, bolo spravodlivým a