Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Úvahy nad súčasným stavom rekodifikácie vecného práva
Príspevok prezentuje niektoré dôležité otázky súvisiace s rekodifikáciou vecných práv v historickom a komparatívnom kontexte s osobitným zreteľom na právnu úpravu vecných práv v českom a maďarskom Občianskom zákonníku. Autor sa najskôr zaoberá otázkami systematiky právnej úpravy vecných práv. Následne sa pozornosť autora sústreďuje na vecné otázky rekodifikácie vecných práv.
The paper presents some important issues related to the recodification of rights in rem in a historical and comparative context, with special regard to the legal regulation of rights in rem in the Czech and Hungarian Civil Code. The author first deals with the system of legal regulation of rights in rem. Subsequently, the author´s attention is focused on the material issues of the recodification of rights in rem.
JAKUBÁČ, R.: Úvahy nad súčasným stavom rekodifikácie vecného práva; Justičná revue, 74, 2022, č. 5, s. 649 – 661.
Kľúčové slová: vecné právo, vlastnícke právo, právo stavby, vecné bremená, kataster nehnuteľností.
Key words: rights in rem, right of ownership, right of superficies, easements, land registry.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.
„V nasledujúcich riadkoch podávamniekoľko poznámok k tomuto dielu, ponechajúc si ďalšie poznámky k podrobnostiam a celkový posudok na druhú príležitosť.“
Vojtech Schwitzer1)
„Očividné bylo, že nový zákoník musí stát na podstatně jiných základech než ten dosavadní a že zvláště v oblasti věcných práv ... musí dojít k zásadním změnám.“
Karel Eliáš2)
1 Úvod
Veľký znalec uhorských pozemkových kníh Konrád Imling
3)
na sklonku 19. storočia (zrejme bez zveličovania)
4)
konštatoval, že ich stav je žalostný.
5)
My dnes môžeme bez zveličovania konštatovať, že stav našej normatívnej úpravy vecného práva je taktiež žalostný.Nie je našou ambíciou rozmnožovať týmto príspevkom odbornú spisbu o žalostnom stave našej normatívnej úpravy vecného práva, resp. ojej nedostatkoch. V tomto smere postačí odkaz na dôvodovú správu k českému zákonu č. 89/2012 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej aj len "český Občiansky zákonník"), ktorá zhrnula a pomenovala nedostatky "starej" českej normatívnej úpravy súkromného práva, vrátane vecného práva. Podstatná časť výhrad tam uvádzaných nesporne platí aj vo vzťahu k našej slovenskej normatívnej úprave vecného práva
de lege lata.
V tomto príspevku je našou ambíciou "iba" pokus o vymedzenie niektorých podstatných formálnych a materiálnych otázok spojených s rekodifikáciou vecného práva s osobitným zreteľom na právnu úpravu vecných práv v českom Občianskom zákonníku av maďarskom zákone č. V/2013 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej aj len "maďarský Občiansky zákonník"),
6)
ako aj vo vládnom návrhu Občianskeho zákonníka z roku 1937 (ďalej aj len "vládny návrh z roku 1937").
7)
2 Formálne otázky rekodifikácie vecného práva
Rozsah a závažnosť materiálnych otázok rekodifikácie vecného práva (napr. vymedzenie pojmov "vec" a "nehnuteľná vec",
8)
opätovné zavedenie zásady
aedificatio solo cedit
, ochrana dobrej viery v správnosť údajov katastra nehnuteľností a verejných registrov, resp. verejných zoznamov vôbec) nesmie viesť k prehliadaniu (marginalizácii) formálnych otázok. Zlé rozhodnutia týkajúce sa formálnych otázok rekodifikácie vecného práva totiž môžu mať podobne neblahé dôsledky ako zlé rozhodnutia v materiálnej oblasti.
9)
Primárnou formálnou otázkou rekodifikácie vecného práva je otázka systematiky vecno-právnej časti referentského návrhu Občianskeho zákonníka.
10)
Popri systematike samotnej vecnoprávnej časti referentského návrhu Občianskeho zákonníkaje ďalšou významnou formálnou otázkou rekodifikácie vecného práva taktiež systematika normatívnej úpravy vzniku, zmeny a zániku vecných práv (osobitne k nehnuteľnostiam). Objasnenie otázok systematiky by malo byť vôbec jedným z prvých krokov tvorby zákona, keďže náčrt systematiky predstavuje akúsi "cestovnú mapu" pre písanie návrhu zákona.
11)
2.1 Systematika vecného práva pre referentský návrh Občianskeho zákonníka
Systematika druhej časti Občianskeho zákonníka, upravujúcej vecné právo, je pomerne simplicitná (ako ostatne celá normatívna úprava vecného práva v Občianskom zákonníku, s výnimkou právnej úpravy záložného práva), a ako taká nepredstavuje vzor hodný nasledovania pri tvorbe referentského návrhu Občianskeho zákonníka. Túto skutočnosť si zjavne uvedomili aj tvorcovia Legislatívneho zámeru Občianskeho zákonníkaz roku 2009, schváleného uznesením vlády SR č. 13 dňa 14.1.2009 (ďalej aj "Legislatívny zámer z roku 2009"),
12)
ktorý predpokladá odlišnú systematiku vecno-právnej časti v porovnaní so systematikou Občianskeho zákonníka. Aj keď je systematika vecno-právnej časti, predpokladaná v Legislatívnom zámere z roku 2009,
13)
koncipovaná dôslednejšie než je to v Občianskom zákonníku, javí sa v kontexte českého a maďarského Občianskeho zákonníka pomerne staromódna. Legislatívny zámer z roku 2009 totiž nepočíta na rozdiel od českej rekodifikácie so samostatným systematickým celkom venovaným verejným registrom, resp. verejným zoznamom, a na rozdiel od maďarskej rekodifikácie ani so samostatným systematickým celkom venovaným katastru nehnuteľností. Staromódnosť systematiky vecno-právnej časti predpokladanej v Legislatívnom zámere z roku 2009 sa napokon prejavuje aj v titule "vecné práva k cudzej veci" pre označenie inštitútov práva stavby, vecných bremien, záložného práva a zádržného práva. Taktiež je potrebné dodať, že systematika normatívnej úpravy vecného práva v Legislatívnom zámere z roku 2009 je veľmi jednoduchá a ani neobsahuje ďalší náčrt systematiky normatívnej úpravy držby, vlastníckeho práva a jednotlivých obmedzených vecných práv.
14)
Systematiku vecno-právnej časti v Legislatívnom zámere z roku 2009 je preto potrebné taktiež podrobiť kritickej oponentúre.2.1.1 Držba a vlastnícke právo zo systematického hľadiska
V rámci systematiky vecno-právnej časti všeobecného a základného kódexu súkromného práva je snáď najspornejšou otázka miesta normatívnej úpravy držby. Legislatívny zámer z roku 2009 počíta s tým, že normatívna úprava držby bude v novom Občianskom zákonníku predradená normatívnej úprave vlastníckeho práva.
15)
Takéto riešenie pozná rakúsky Všeobecný občiansky zákonník z roku 1811 v znení neskorších predpisov (ďalej aj len "ABGB"), český Občiansky zákonník
16)
a tiež maďarský Občiansky zákonník.
17)
Takéto riešenie taktiež predpokladal aj vládny návrh z roku 1937. Napokon, v nejednej učebnici rímskeho práva či vecného práva výklad o držbe predchádza výkladu o vlastníckom práve.
18)
S prihliadnutím k týmto skutočnostiam zastávame názor, že normatívna úprava držby by mala aj v referentskom návrhu Občianskeho zákonníkapredchádzať normatívnej úprave vlastníckeho práva. Je však nutné poznamenať, že v európskom priestore existujú aj iné riešenia.
19)
Rozhodnutie o systematickom zaradení normatívnej úpravy držby, pochopiteľne, determinuje systematické zaradenie normatívnej úpravy vlastníckeho práva v referentskom návrhu Občianskeho zákonníka. Legislatívny zámer z roku 2009 počíta s tým, že po normatívnej úprave držby bude nasledovať normatívna úprava vlastníckeho práva. Takéto riešenie nachádzame v ABGB, českom Občianskom zákonníku,
20)
ako aj v maďarskom Občianskom zákonníku
21)
, a tiež vo vládnom návrhu z roku 1937. Ak teda bude v referentskom návrhu Občianskeho zákonníka po normatívnej úprave inštitútu držby nasledovať normatívna úprava vlastníckeho práva, bude to zodpovedať riešeniu v podstate tradičnému v našom regióne.Zvýšenú pozornosť si zasluhuje systematika normatívnej úpravy vlastníckeho práva. Český Občiansky zákonník pod titul vlastníctvo subsumuje dve systematické "podmnožiny" označené ako "povaha vlastníckeho práva a jeho rozsah"
22)
a "nadobudnutie vlastníckeho práva".
23)
V porovnaní s tým maďarský Občiansky zákonník v rámci systematického celku obsahujúceho normatívnu úpravu vlastníckeho práva upravuje najprv ako samostatnú systematickú "podmnožinu" všeobecné pravidlá (zásady) vlastníckeho práva,
24)
následne systematickú "podmnožinu" upravujúcu obsah a ochranu vlastníckeho práva
25)
a napokon systematickú "podmnožinu" upravujúcu nadobudnutie vlastníckeho práva.
26)
Následne sav maďarskom Občianskom zákonníku ešte stále v rámci normatívnej úpravy vlastníckeho práva zaraďuje matéria spoluvlastníctva
27)
- to znamená, že spoluvlastníctvo je v maďarskom Občianskom zákonníku upravené v rámci systematickej časti venovanej vlastníckemu právu. Legislatívny zámer z roku 2009 taktiež predpokladá, že normatívna úprava spoluvlastníctva bude obsiahnutá v rámci systematického celku upravujúceho matériu vlastníckeho práva. Aj my sa prikláňame k takémuto riešeniu, t.j. k normatívnej úprave spoluvlastníctva v rámci väčšieho systematického celku upravujúceho matériu vlastnícke právo, keďže v prípade vlastníckeho práva možno hovoriť o výlučnom vlastníctve a spoluvlastníctve. Poznamenávame, že v českom Občianskom zákonníku nasleduje normatívna úprava spoluvlastníctva ako systematický celok po systematickom celku obsahujúcom normatívnu úpravu vlastníckeho práva
28)
- spoluvlastníctvo teda v tomto kódexe nie je upravené v rámci systematického celku venovaného normatívnej úprave vlastníckeho práva, resp. vlastníctva.Už sme mali možnosť vidieť, že vo vzťahu k regulácii výlučného vlastníctva možno v českom a maďarskom Občianskom zákonníku identifikovať v zásade tri ucelené množiny noriem a to normy týkajúce sa povahy a rozsahu vlastníckeho práva, nadobudnutia vlastníckeho práva a ochrany vlastníckeho práva. Legislatívny zámer z roku 2009 predpokladá, že normatívna úprava ochrany vlastníckeho práva bude predchádzať normatívnej úprave nadobudnutia vlastníckeho práva. Takisto v českom aj v maďarskom Občianskom zákonníku predchádza normatívna úprava ochrany vlastníckeho práva normatívnej úprave nadobudnutia vlastníckeho práva.
29)
Takéto riešenie predpokladal ostatne tiež vládny návrh z roku 1937; v tomto materiáli však možno vidieť nedôslednosť v tom, že kým v prípade držby normatívna úprava jej ochrany nasledovala až za normatívnou úpravou spôsobov jej nadobudnutia, v prípade inštitútu vlastníckeho práva bola zvolená iná systematika. Referentský návrh Občianskeho zákonníkaby mal, podľa vzoru niektorých starších učebníc práva,
30)
zaradiť normatívnu úpravu ochrany vlastníckeho práva za normatívnu úpravu nadobudnutia a straty vlastníckeho práva.2.1.2 Obmedzené vecné práva zo systematického hľadiska
Po systematickom celku upravujúcom spoluvlastníctvo nasleduje v českom Občianskom zákonníku systematický celok upravujúci vecné práva k cudzím veciam
31)
a, napokon, po tomto systematickom celku nasleduje ešte systematický celok upravujúci správu cudzieho majetku.
32)
V maďarskom Občianskom zákonníku nasleduje po systematickom celku venovanom vlastníckemu právu systematický celok venovaný obmedzeným vecným právam
33)
s titulom "obmedzené vecné práva". Titul "obmedzené vecné práva", použitý v maďarskom Občianskom zákonníku, je nesporne vhodnejší ako titul "vecné práva k cudzím veciam", a to osobitne vtedy, ak by bol v referentskom návrhu
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 5/2022
