ZR LXXXVIII/2019 (52/2017) – STANOVISKO

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 6/2017, s. 10 – 16.

trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. septembra 2017, sp. zn. Tpj 40/2017, na zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovení § 15 ods. 2, § 16 ods. 1, 2, § 17 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov.

Ustanovenia § 16 ods. 1, 2 a § 17 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EZR“) je potrebné v súvislosti s § 15 ods. 2 tohto zákona (v znení účinnom od 1. decembra 2012) vyložiť na základe argumentu a minori ad maius tak, že vyžiadaná osoba musí byť vypočutá aj pred rozhodovaním o vydávacej väzbe, ak nejde o obligatórnu väzbu podľa § 16 ods. 2 zákona o EZR; to platí aj v prípade, ak je v čase takého rozhodovania v predbežnej väzbe, do ktorej bola vzatá po výsluchu podľa § 15 ods. 2 zákona o EZR.**)

Predseda trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v rámci činnosti podľa § 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na základe podnetu predsedu senátu najvyššieho súdu, zistil výkladové rozdiely v právoplatných rozhodnutiach senátov trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu tak, ako sú prezentované nižšie. Otázka, ktorú bolo potrebné výkladovo riešiť, bola vymedzená takto:

Je potrebné v konaní o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu vypočuť vyžiadanú osobu pred rozhodovaním o vydávacej väzbe (§ 16 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov) v situácii, keď táto osoba je už v čase rozhodovania v predbežnej väzbe (§ 15 naposledy označeného zákona)?

A/

Najvyšší súd uznesením z 20. mája 2015, sp. zn. 3 Tost 14/2015, podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) sťažnosť vyžiadanej osoby P. B. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 28. apríla 2015, sp. zn. 6Ntc/4/2015, zamietol.

Odôvodnenie

Sudca Krajského súdu v Trnave na základe návrhu prokurátorky Krajskej prokuratúry v Trnave uznesením z 28. apríla 2015, sp. zn. 6Ntc/4/2015, rozhodol tak, že podľa § 16 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len „zákon o EZR“) sa vyžiadaná osoba P. B., od 31. marca 2015 v predbežnej väzbe v Ústave na výkon väzby v Leopoldove, berie do vydávacej väzby.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala vyžiadaná osoba P. B. prostredníctvom svojho obhajcu sťažnosť (č. l. 65). V sťažnosti uviedol, že rozhodnutie Krajského súdu v Trnave považuje za nezákonné. Žiada, aby európsky zatýkací rozkaz, vydaný prokuratúrou Korneuburg, Rakúska republika, sp. zn. 4 St 55/15v, z 20. marca 2015 nebol vykonaný. Podľa názoru vyžiadanej osoby vydávacia väzba je nezákonná, pretože mu nebol doručený návrh Krajskej prokuratúry v Trnave na vzatie do vydávacej väzby, doposiaľ nebol oboznámený s originálom európskeho zatýkacieho rozkazu, ktorý mu nebol doručený, a preto sa nemohol k nemu vyjadriť. Pred vzatím do vydávacej väzby nebol vypočutý. Skutky, ktorých sa mal dopustiť, nie sú totožné so skutkami, ktoré sú uvedené v napadnutom uznesení. Trestnej činnosti sa nedopustil. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby napadnuté uznesenie bolo v celom rozsahu zrušené a aby bol prepustený z väzby na slobodu.

Na základe podanej sťažnosti najvyšší súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia krajského súdu a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť vyžiadanej osoby P. B. nie je dôvodná.

Z obsahu spisu je zrejmé, že vyžiadaná osoba P. B. sa od 31. marca 2015 nachádzala v predbežnej väzbe na základe európskeho zatýkacieho rozkazu, vydaného 20. marca 2015 pod sp. zn. 4 St 55/15v prokuratúrou Korneuburg, Rakúska republika, na účely trestného stíhania pre trestný čin organizovanej alebo ozbrojenej lúpeže podľa § 125, § 126, § 127, § 128, § 129 a § 130 rakúskeho Trestného zákona, za ktoré mu hrozí trest odňatia slobody až na 10 rokov a ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

– v čase medzi 19. májom 2014 a 20. májom 2014 v obci L. spoločným konaním s ďalšími osobami odcudzil osobné motorové vozidlo zn. Audi A6, čiernej farby, čím spôsobil škodu spoločnosti S. vo výške 25 990 eur,

– dňa 31. augusta 2014 v obci P. spoločne s M. H. odcudzil bankomat značky NCR, typ Personas 77, č. X., spolu s hotovosťou vo výške 72 960 eur tak, že oceľovou tyčou vypáčil dvere do predajne SPAR a vo vstupnej hale ho vytrhol z ukotvenia pomocou reťaze upevnenej na osobnom motorovom vozidle, značky Audi A6, ktoré odcudzil,

– dňa 31. augusta 2014 v obci P. poškodil pneumatiky na policajných vozidlách tak, že ich prepichol, čím spôsobil Policajnej inšpekcii P. škodu vo výške 270 eur.

Najvyšší súd v tejto súvislosti konštatuje, že orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem o vydanie vyžiadanej osoby P. B. predložil 8. apríla 2015 originál európskeho zatýkacieho rozkazu v rámci zákonom stanovenej lehoty trvania predbežnej väzby tejto osoby (§ 15 ods. 5 zákona o EZR).

Následne krajská prokurátorka príslušnej Krajskej prokuratúry Trnava s poukazom na § 16 ods. 1 zákona o EZR predložila návrh na vzatie tejto vyžiadanej osoby do vydávacej väzby príslušnému Krajskému súdu v Trnave.

Najvyšší súd zistil, že sudca krajského súdu rozhodol o vzatí vyžiadanej osoby do vydávacej väzby v rámci zákonom predpokladanej 40-dňovej lehoty trvania predbežnej väzby pri dodržaní práv vyžiadanej osoby o povinnej obhajobe v zmysle § 14 ods. 1 zákona o EZR.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o EZR ak je to potrebné na zabezpečenie prítomnosti vyžiadanej osoby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze na