1. Inštitút prejudiciálnej otázky ako nástroj komunikácie
Nevyhnutnosť koherentnej interpretácie práva Európskej únie vo všetkých členských štátoch Európskej únie znamená nevyhnutnosť justičného dialógu medzi národnými justičnými orgánmi (súdmi) a Súdnym dvorom Európskej únie. Tento dialóg je normatívne ukotvený v primárnom práve Európskej únie.
Podľa článku 19 ods. 3. písm. b) Zmluvy o Európskej únii rozhoduje Súdny dvor o prejudiciálnych otázkach o výklade práva Európskej únie alebo platnosti aktov prijatých inštitúciami na základe žiadosti vnútroštátnych súdnych orgánov.
1)
Podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len "ZFEÚ") Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú:
- výkladu zmlúv;
- platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie.
Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol.
Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán dokonca povinný sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie
2)
(tzv. obligatórna aktívna legitimácia
3)
).
4)
Povinnosť vzniesť predbežnú otázku je teda stanovená pre súdy poslednej inštancie, t.j. spravidla súdy hierarchicky najvyššie postavené. To však nebráni, aby sa s prejudiciálnou otázkou obrátili na Súdny dvor Európskej únie i súdy nižšieho stupňa /5 ,
6)
(tzv. fakultatívna aktívna legitimácia
7)
).
8)
V právnom poriadku Slovenskej republiky je mechanizmus dialógu medzi Súdnym dvorom Európskej únie a súdmi Slovenskej republiky upravený v procesných kódexoch.
Podľa
§ 162 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadkusúd konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo spravodlivosti").
9)
Podľa
§ 100 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku správny súd konanie uznesením preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania správny súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.
Podľa
§ 128 písm. b) Civilného mimosporového poriadku konanie možno prerušiť iba z dôvodu, že súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.
Platí zásada, že všetky súdy členských štátov sú riadne súdy Európskej únie, to znamená, že každý vnútroštátny sudca je "
juge commun de droit communautaire".
10)
Neobmedzené právo súdov nižšieho stupňa podať prejudiciálnu otázku a povinnosť súdov konečnej inštancie podať prejudiciálnu otázku je preto korelátom tejto úlohy.
11)
Súd sa môže obrátiť na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnou otázkou bez ohľadu na to, či ide o priamo aplikovateľné ustanovenie práva Európskej únie.
12)
Výnimkou z povinnosti položiť prejudiciálnu otázku sú ustanovenia, ktoré sú natoľko jednoznačné a jasné, že nepotrebujú interpretáciu (
clara non sunt interpretanda
), čiže súd aplikujúci ustanovenie nemá rozumné interpretačné pochybnosti v súvislosti s aplikovaným/interpretovaným ustanovením (
acte clair
doktrína).
13)
Rovnako súd nemá povinnosť položiť prejudiciálnu otázku v prípadoch, ak je skúmaná otázka identická s otázkou v obdobnom konaní, na ktorú už Súdny dvor Európskej únie odpovedal (doktrína
acte éclairé
).
14)
Súdny dvor Európskej únie však nie je oprávnený riešiť skutkové okolnosti jednotlivej prejednávanej veci, ani otázky výkladu národného práva členského štátu Európskej únie.
15)
Tieto kompetenčné limity Súdneho dvora Európskej únie vedú k špecifickej forme prejudiciálnych otázok a špecifickej forme odpovedí na prejudiciálne otázky. Súd členského štátu Európskej únie nemôže položiť otázku smerujúcu k posúdeniu platnosti národného práva. Musí sa spýtať, "
Či právu Európskej únie neodporuje ustanovenie vnútroštátneho poriadku, ktoré ..
.".
Prejudiciálne konanie v zmysle článku 267 ZFEÚ predstavuje spojovací prvok medzi národnou úrovňou a úrovňou Európskej únie.
16)
Proces prejudiciálneho konania predstavuje hlavnú formu spolupráce medzi národnými súdmi a Súdnym dvorom Európskej únie
17)
a plní veľmi významnú úlohu spočívajúcu v jednote práva Európskej únie a jeho jednotnej aplikácii v jednotlivých členských štátoch.
18)
,
19)
Literatúra v súvislosti s prejudiciálnym konaním a spoluprácou s národnými súdmi hovorí o kľúčovej zodpovednosti Súdneho dvora Európskej únie.
20)
inštitút prejudiciálneho konania je považovaný za kľúčový prvok ("chrbtovú kosť") práva Európskej únie,
21)
pričom je zdôrazňovaná dôležitosť pre autonómnosť právneho poriadku Európskej únie.
22)
Pojmy a ustanovenia práva Európskej únie je totiž potrebné vykladať autonómne, bez zohľadňovania národný