Spôsoby vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Občiansky zákonník v ustanovení § 149 upravuje tri spôsoby vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorého účastníkmi sú manželia,

V praxi sa stretávame aj so spôsobmi vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pri ktorých jeden z účastníkov vyporiadania nie je manželom, a to:

Riešenie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je v prvom rade ponechané na vôli bezpodielových spoluvlastníkov. Títo sa vždy môžu o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva dohodnúť. Tento spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je primárnym a preferovaným (pokiaľ dôjde k dohode o vyporiadaní celého majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súdne konanie o vyporiadanie už nie je možné), prichádza však do úvahy len v prípade, ak sú manželia schopní a ochotní dospieť k vzájomne akceptovateľnej dohode, k spoločnému konsenzu (ktorý je náročný najmä v prípade narušených vzťahov medzi manželmi). Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou je, navyše, finančne menej náročné (manželia nie sú zaťažení nákladmi súdneho konania), rýchlejšie a pomerne jednoduché (dosiahnutie spoločného konsenzu o tom, ako si rozdelia spoločný majetok a záväzky, a následné uzavretie dohody).

Obsahom dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je vymedzenie rozsahu majetku (vecí, majetkových práv a iných hodnôt, ako aj záväzkov), ktorý je predmetom vyporiadania, a dohoda o jeho rozdelení - teda čo z majetku pripadne do výlučného vlastníctva jedného manžela a čo do výlučného vlastníctva druhého (prípadne do podielového spoluvlastníctva oboch manželov). Manželia sa môžu dohodnúť aj na vyrovnacom podiele, t.j. výške finančnej sumy, prípadne na inom spôsobe, ktorým jeden účastník dohody (ten, ktorý nadobudol majetkové hodnoty vo vyššie sume) vyrovná hodnotový rozdiel vyporiadaním nadobudnutého podielu druhému účastníkovi tak, aby podiely oboch účastníkov boli rovnaké (príp. aby zodpovedali inému dohodnutému pomeru). Nie je však vylúčené ani to, že manžel sa vzdá práva na vyrovnací podiel, hoci by naň mal nárok.

Pri uzatváraní dohody platí dispozitívna voľnosť účastníkov, a preto sa účastníci dohody na základe vzájomnej zhodnej vôle môžu od zásad vyporiadania obsiahnutých v § 150 Občianskeho zákonníka odchýliť. Dohoda strán má prednosť, keďže vôľu strán je potrebné vždy rešpektovať. Manželia sa teda môžu dohodnúť aj tak, že jeden z nich nadobudne menší podiel zo spoločného majetku, prípadne nenadobudne žiadnu majetkovú hodnotu.¹⁾ Takáto dohoda by spravidla nebola považovaná za neplatnú, ak zodpovedá slobodnej vôli jej účastníkov (pokiaľ by netrpela takými vadami, ktoré by spôsobovali jej absolútnu neplatnosť - pozri ďalej).

Modifikácia vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou je v dôsledku zmluvnej autonómie široká, a preto v rámci dohody je možné urovnať aj sporné práva v zmysle ustanovenia § 585 Občianskeho zákonníka. Rovnako môžu manželia v dohode zhodne prehlásiť a de­klarovať výlučné právo jedného z nich k určitej veci za účelom odstránenia pochybností o vlastníckom práve do budúcna, pokiaľ sa to nedotkne rozsahu a spôsobu vyporiadania.²⁾

V dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno dohodnúť aj zmluvnú pokutu.³⁾ Tento inštitút je na mieste najmä v prípade, ak existuje dôvodná obava, že druhý manžel napriek tomu, že sa na to v dohode zaviaže, nevyplatí druhému manželovi vyrovnací podiel, ktorý bol v dohode dojednaný, prípadne nesplní inú dojednanú povinnosť (napr. vydanie veci a pod.). Slúži teda na zabezpečenie splnenia záväzku a je sankciou za porušenie zmluvnej povinnosti. V prípade, ak povinný manžel nedodrží svoju povinnosť v zmysle dohody, druhý manžel sa môže domáhať zaplatenia vyrovnacieho podielu, prípadne splnenia inej povinnosti, ako aj zaplatenia zmluvnej pokuty.

Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je dvojstranným právnym úkonom, a preto sa na ňu vzťahujú všeobecné ustanovenia § 34 až 50 Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Dohoda nesmie byť v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, a to pod hrozbou sankcie jej absolútnej neplatnosti (§ 39 Občianskeho zákonníka). Za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je v zmysle judikatúry považovaná taká dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pri ktorej všetky aktíva zo spoločného majetku, bez existencie dôvodu ospravedlňujúceho uzavretie takejto dohody, nadobudol jeden z manželov a druhý manžel prevzal všetky pasíva, ktoré manželom za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov vznikli, no nezostal mu žiadny majetok (ani finančná suma na vyrovnanie podielu), ktorý by mohol použiť na úhradu záväzkov. Takáto dohoda sa prieči dobrým mravom a s prihliadnutím na zásadu zmluvnej voľnosti ju vzhľadom na zadlženosť manžela, ktorý takto prevzal všetky pasíva, nie je možné akceptovať.⁴⁾ Na to, aby dohoda bola platná, musí byť tiež určitá, zrozumiteľná, vážna a musí byť prejavom slobodnej vôle účastníkov, v opačnom prípade by bola rovnako absolútne neplatná (§ 37 a nasl. Občianskeho zákonníka). Neplat