Všeobecné aspekty vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, aplikačné problémy
Právna úprava týkajúca sa vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (obsiahnutá v Občianskom zákonníku § 149 až 150) nie je rozsiahla a nepodlieha častým zmenám (čo rovnako platí aj pre právnu úpravu bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako takého, obsiahnutú v ustanovení § 143 až 151 OZ). Rozmanitosť prípadov v tejto oblasti prináša aj mnohé otázky, ktoré vzhľadom na pomerne strohú zákonnú úpravu rieši aplikačná prax, predovšetkým judikatúra súdov, pričom práve v nej je možné badať výrazný posun. Staršia judikatúra, v ktorej významnú úlohu zohrávalo aj širšie spoločenské hľadisko a význam inštitúcie manželstva pre štát, je konfrontovaná s legislatívnymi zmenami, ktoré nastali od roku 1990 a aktuálnym spoločenským vývojom. Súčasná súdna prax naň reaguje nevyhnutnou liberalizáciou súkromnoprávnych vzťahov tak, že čoraz viac znižuje mieru ingerencie štátu do týchto vzťahov - vrátane vzťahov plynúcich z bezpodielového spoluvlastníctva manželov.1) Dôraz sa kladie predovšetkým na zmluvnú autonómiu v občianskoprávnych vzťahoch, čo sa pochopiteľne týka aj majetkových vzťahov medzi manželmi. V tomto smere je však potrebné konštatovať, že na viaceré právne otázky sa vyskytujú rôzne názory, a tieto sú často riešené nejednotne, čo spôsobuje zlú predvídateľnosť súdnych rozhodnutí a vysoký stupeň právnej neistoty strán sporu.
Všeobecne možno vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov považovať za komplexné riešenie a usporadúvanie všetkých majetkových vzťahov medzi manželmi ku všetkým veciam, ktoré sú predmetom ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to niektorým zo spôsobov, ktorý ustanovuje zákon.
Účastníci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov úzko súvisí s jeho zánikom. Podľa toho, na základe akej skutočnosti zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, sa určuje aj okruh účastníkov vyporiadania. Týmito môžu byť
manželia
(ak bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo rozhodnutím súdu o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva podľa § 148a ods. 2 OZ - ak niektorý z manželov vykonáva podnikateľskú činnosť, alebo podľa § 148 ods. 2 OZ - zo závažných dôvodov, najmä pokiaľ by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov odporovalo dobrým mravom),
bývalí manželia
2)(ak bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo zánikom manželstva - § 148 ods. 1 OZ, a to rozvodom manželstva - § 23 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine alebo vyhlásením manželstva za neplatné - § 14 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine),
pozostalý manžel a dedičia zomrelého manžela
(ak bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo smrťou jedného z manželov, alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho - § 21 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine),
manžel a tretia osoba
(správca konkurznej podstaty namiesto manžela, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, ak bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo vyhlásením konkurzu na majetok jedného z manželov - § 53 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, alebo štát, prípadne príslušný štátny orgán, ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo vyslovením trestu prepadnutia majetku jedného z manželov trestným súdom - § 59 ods. 3 Trestného zákona).
Pokiaľ by niektorý z manželov nemal spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, musela by byť dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov schválená súdom a v prípadnom súdnom konaní by tento manžel musel byť zastúpený opatrovníkom.
Časové hľadisko vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je možné vyporiadať až po jeho zániku. Je teda vylúčené, aby sa pred zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov jeden z manželov domáhal vyporiadania ešte existujúceho bezpodielového spoluvlastníctva na súde (a to ani v prípade, ak už manželia nežijú v spoločnej domácnosti), prípadne aby spojil návrh na rozvod manželstva alebo návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s návrhom na jeho vyporiadanie. Tiež nie je možné ani uzavretie dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov pred jeho zánikom. Takáto dohoda by bola pre rozpor so zákonom absolútne neplatná. Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je možné uzavrieť pred zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov ani v prípade, ak by bola uzavretá s odkladacou podmienkou nadobudnutia jej účinnosti až po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Možnosť vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov pred jeho zánikom vylúčila aj súdna prax, argumentujúc znením § 149 ods. 1 OZ (podľa ktorého
sa vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vykoná, až keď zanikne
), ako aj samotným zmyslom a cieľom vyporiadania, a tým, že pred zánikom bezpodielového spoluvlastníctva nie je známy presný rozsah spoločného majetku, ktorý má byť predmetom vyporiadania. Nezanedbateľnou je aj obava z možného obchádzania zákona a vynucovania súhlasu manžela s rozvodom manželstva. Dohoda by mohla manželov viesť k presvedčeniu, že rozdelenie majetku je vyriešené, bez ohľadu na ďalej trvajúce bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, a že predmetom vyporiadania je výlučne majetok, ktorý bol spoločný v čase uzavretia dohody.
3)
Z uvedeného teda vyplýva, že manželia musia vyčkať na zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následne vykonať jeho vyporiadanie. Aj keď zoberieme do úvahy všetky argumenty svedčiace v neprospech vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov pred jeho zánikom, je vhodné poznamenať, že ak by manželia mali spoločný záujem na usporiadaní svojich majetkových vzťahov ešte pr