Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

AL ALO proti Slovenskej republike

rozsudok z 10. februára 2022 k sťažnosti č. 32084/19

Čl. 6 ods. 1 (trestná časť) + čl. 6 ods. 3 písm. d) • Spravodlivé prejednanie veci • Neakceptovateľné dôvody a nedostatočné vyvažujúce faktory pre pozbavenie sťažovateľa možnosti vypočúvať alebo nechať vypočúvať ako svedkov vyhostených migrantov, ktorých výpovede mali značnú váhu pri jeho odsúdení za prevádzačstvo • Nevzdanie sa práva v dôsledku neúčasti sťažovateľa na výsluchu svedkov v prípravnom konaní za okolností prípadu.
______________________________
V prípade Al Alo proti Slovenskej republike,
Európsky súd pre ľudské práva (prvá sekcia), zasadajúc ako komora v zložení:
Marko Bošnjak, predseda,
Péter Paczolay,
Alena Poláčková,
Erik Wennerström,
Raffaele Sabato,
Lorraine Schembri Orland,
Ioannis Ktistakis, sudcovia,
a Renata Degener,
tajomníčka sekcie,
berúc do úvahy:
sťažnosť (č. 32084/19) proti Slovenskej republike, podanú na Súd podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") sýrskym občanom, pánom Jamalom Al Alom (ďalej len "sťažovateľ"), 17. januára 2020;
rozhodnutie oznámiť vláde Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") námietky podľa článku 6 ods. 1 a ods. 3 písm. c) a d) Dohovoru, týkajúce sa úlohy, ktorú v trestnom konaní proti sťažovateľovi a pri jeho odsúdení zohrali dôkazy získané v jeho neprítomnosti počas prípravného konania od svedkov, ktorí neboli počas súdneho procesu prítomní a vyhlásiť zvyšok sťažnosti za neprijateľný;
stanoviská strán;
po prerokovaní na neverejnom zasadnutí 11. januára 2022,
vyhlasuje nasledujúci rozsudok, ktorý bol prijatý v uvedený deň:
ÚVOD
1. Sťažnosť sa týka trestného konania proti sťažovateľovi a jeho odsúdenia v Slovenskej republike na základe obvinení z prevádzačstva. Významná časť dôkazov proti nemu pochádzala od migrantov, ktorí boli vypočutí iba v prípravnom konaní. Títo svedkovia boli následne zo Slovenskej republiky vyhostení a počas súdneho konania proti sťažovateľovi neboli prítomní. Sťažovateľ, ktorý v čase ich výsluchov v prípravnom konaní nemal obhajcu, sa ich výsluchov nezúčastnil.
SKUTKOVÝ STAV
2. Sťažovateľ sa narodil v roku 1981 a vykonáva trest odňatia slobody vo väznici v Dubnici nad Váhom. Bola mu priznaná právna pomoc a pred Súdom ho zastupoval pán N. Alyasry, advokát pôsobiaci v Nitre.
3. Vládu zastupovala jej spoluzástupkyňa, pani M. Bálintová.
4. Skutkové okolnosti prípadu, ako ich predložili strany, možno zhrnúť takto.
I. POČIATOČNÉ PROCESNÉ ÚKONY
5. Dňa 26. januára 2017 policajti A. a B. sledovali v Bratislave sťažovateľa po spravodajskej informácii vtom zmysle, že prebieha prevádzačská operácia, do ktorej je sťažovateľ zapojený. Bol spozorovaný s dvomi cudzincami, C. a D., ktorí nastúpili do taxíka, ktorý odchádzal smerom k slovenskej hranici s Rakúskom. Policajti vozidlo zastavili a C. a D zadržali.
6. Dňa 28. januára 2017 bol sťažovateľ obvinený z prevádzačstva spáchaného spolupáchateľstvom; potom bol vypočutý políciou v procesnom postavení osoby obvinenej z trestného činu, za pomoci po arabsky hovoriaceho tlmočníka.
   Zápisnica z výsluchu obsahuje predtlačený odkaz na § 213 Trestného poriadku (zákon č. 301/2005 Z.z., v znení neskorších predpisov - ďalej len "TP"). Odsek 1 tohto ustanovenia stanovuje, že obvinenej osobe môže byť povolená účasť na výsluchoch svedkov a umožnené klásť týmto svedkom otázky, a toto povolenie sa dá najmä vtedy, ak obvinený nemá obhajcu a existuje dôvodný predpoklad, že týchto svedkov nebude možné vypočuť v konaní pred súdom.
   V zápisnici z výsluchu sa ďalej uvádza, že sťažovateľ sa rozhodol nezvoliť si obhajcu a nevyužiť právo zúčastniť sa na výsluchoch svedkov. Čo sa týka jazyka, v ktorom mal byť výsluch vedený, uviedol, že nerozumie právnym záležitostiam, že nedokončil ani základné školské vzdelanie, a že nevie dobre čítať a písať. Žiadal preto, aby mu bolo všetko tlmočené a vysvetlené tlmočníkom.
   Pokiaľ ide o podstatu obvinenia, sťažovateľ uviedol, a trval na tom počas celého konania, že mu bolo povedané, že C. a D. sú deťmi známeho jeho otca, a že im iba poskytol ubytovanie a prevoz (na náklady tohto známeho); nebol si vedomý, že sa zúčastňuje čohokoľvek protizákonného.
7. Podľa záznamu v spise bol sťažovateľ 28. januára 2017 upovedomený o tom, že neskôr v ten deň budú ako svedkovia vypočutí C. a D.
8. Pri týchto výsluchoch C. a D. vyrozprávali svoj príbeh, pričom pripustili, že sú nelegálni migranti smerujúci do západnej Európy, a tvrdili, že sťažovateľ mal za úlohu pomôcť im s cestou. Sťažovateľ sa týchto výsluchov nezúčastnil a nezúčastnil sa ich ani nikto v jeho mene.
9. Dňa 29. januára 2017 bol sťažovateľovi súdom ustanovený obhajca, pretože bol vzatý do väzby a podľa § 37 ods. 1 písm. a) TP je v tomto štádiu povinné zastúpenie obhajcom. Od tohto momentu mu právnu pomoc poskytoval tento obhajca a neskôr obhajca podľa vlastného výberu, ktorého mu ustanovil jeho brat.
10. Dňa 27. februára 2017 bol sťažovateľ opäť vypočutý, tentokrát za prítomnosti svojho obhajcu. Predtlačený úvod zápisnice z výsluchu obsahoval odkaz na už spomínané ustanovenie § 213 TP. V zápisnici sa ďalej uvádzalo, že sťažovateľ si neželal uplatniť právo byť prítomný pri vykonávaní vyšetrovacích úkonov, akými sú výsluchy svedkov, ale namiesto toho žiadal, aby predvolania na takéto úkony boli adresované jeho obhajcovi. Zápisnica obsahovala aj ďalší odkaz v tomto ohľade a uvádzalo sa v nej, že sťažovateľ potvrdil, že si je vedomý uvedeného práva podľa § 213, ale že sa ho vzdáva. Pokiaľ ide o podstatu obvinenia, využil svoje právo nevypovedať.
II. TRESTNÉ KONANIE PRED PRVOSTUPŇOVÝM SÚDOM A OPRAVNÉ PROSTRIEDKY
11. Na sťažovateľa bola podaná obžaloba na Okresný súd Bratislava V.
12. Pri posudzovaní veci vzal okresný súd do úvahy výpovede C. a D. z prípravného konania (pozri skôr uvedený odsek 8). Vzal do úvahy aj výpovede A. a B. (ohľadom okolností sledovania sťažovateľa z ich strany a zastavenia vozidla, v ktorom sa nachádzali C. a D.), vodiča taxíka a ďalších svedkov, ako aj výpoveď znalca a tiež vykonal listinné dôkazy.
13. Rozsudkom z 11. mája 2017 okresný súd uznal sťažovateľa vinným a odsúdil ho na päťročný trest odňatia slobody. V rozsudku odkazoval na už uvedené dôkazy a dospel k záveru, že usvedčujúce dôkazy boli konzistentné, a že "nemá dôvod im neveriť". Na druhej strane, súd "neuveril" obhajobe. Ani znenie rozsudku, ani žiadny iný materiál v dispozícii Súdu nenaznačuje žiadny pokus zo strany okresného súdu vypočuť C. a D. ako svedkov.
14. Sťažovateľ sa odvolal na Krajský súd v Bratislave. Predložil množstvo argumentov vrátane argumentu, že (v rozpore s aplikovateľnými procesnými pravidlami a princípmi) svedkovia C. a D. neboli súdom vypočutí. Hoci počas celého konania žiadal, aby boli C. a D. vypočutí a (podľa neho) nebolo možné vylúčiť, že sa stále nachádzajú na území Slovenskej republiky, súd nepristúpil k ich predvolaniu alebo k zisťovaniu miesta ich pobytu. Bolo preto nemožné zistiť, prečo [podľa § 263 ods. 3 písm. a) TP] považoval súd C. a D. za "nedosiahnuteľných" na účely - výnimočného - pripustenia ich výpovedí z prípravného konania ako dôkazov. Okrem toho, ich výpovede z prípravného konania každopádne neboli vykonané v súlade s aplikovateľnými procesnými požiadavkami, čo bolo ďalšou podmienkou ich pripustenia ako dôkazov podľa uvedeného ustanovenia. Prvostupňový súd úplne ignoroval sťažovateľove argumenty v tomto smere. Okrem iného, sťažovateľ uviedol, že vzhľadom na okolnosti existovali pochybnosti o jeho schopnosti hájiť svoje práva. Preto od momentu, keď mu bolo vznesené obvinenie, mal mať povinne (podľa § 37 ods. 2 TP) pomoc obhajcu. V tejto súvislosti zdôraznil, že užv úvode upozorňoval, že má ťažkosti s čítaním a písaním a že neukončil ani základné vzdelanie. Uvedené ešte zhoršovala skutočnosť, že ako cudzinec pochádzal z úplne odlišného kultúrneho a právneho prostredia. Tieto znevýhodnenia nemohli byť vyriešené zabezpečením tlmočníka, keďže úloha tlmočníka je úplne odlišná od úlohy obhajcu.
15. V podaní zo 14. júla 2017 sťažovateľ doplnil svoje odvolanie tak, že súdu poskytol adresy C. v Rumunsku a D. v Dánsku, ako aj kópie ich identifikačných dokumentov žiadateľov o azyl, ktoré im boli v týchto krajinách vydané.
16. V uznesení z 8. augusta 2017 krajský súd zamietol sťažovateľovo odvolanie. V úvode uviedol, že prvostupňový súd vykonal a náležite vyhodnotil všetky dostupné dôkazy. Napriek tomu, že "písomné odôvodnenie jeho rozsudku" bolo nedostatočné do tej miery, že "odôvodnenie bolo na hranici preskúmateľnosti", jeho skutkové a právne závery boli správne. Predmetné nedostatky bolo možné zo strany krajského súdu napraviť. Nebolo preto potrebné zrušiť prvostupňový rozsudok. V podobnom duchu krajský súd uznal, že v prípravnom konaní sa vyskytli určité nedostatky. Tie však neboli také závažné, aby spôsobili, že by boli výpovede C. a D. "nepoužiteľné" v konaní pred súdom.
17. Krajský súd konštatoval, že C. a D. boli vyhostení z krajiny, keďže nemali právo sa tam zdržiavať. Ak si sťažovateľ želal, aby boli vypočutí na súde, bolo povinnosťou obhajoby preukázať, že im bude povolený vstup na územie Slovenskej republiky. Keďže obhajoba tak neurobila, C. a D. museli byť na účely súdneho konania považovaní za "nedosiahnuteľných".
   Krajský súd ďalej uviedol, že sťažovateľ bol upovedomený o nadchádzajúcich výsluchoch C. a D. v prípravnom konaní, ktoré boli naplánované na 28. januára 2017. Bolo jeho slobodnou voľbou nevyužiť svoje právo zúčastniť sa a klásť im otázky. Vzhľadom na tieto okolnosti bolo potrebné právo sťažovateľa na kontradi
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).